ObstarávanieSpomínate si na vlaňajšiu kampaň o propagácii použitia eurofondov? Štát televízie vyberal bez súťaže, keďže využil výnimku na zadávanie inzercie. Teraz sa zdá, že tieto relácie priamo dodávané do spravodajstva neboli ani reklamou.
Predstavte si, že Úrad vlády dá vyrobiť reláciu o tom, ako budovanie futbalových ihrísk z rezervy premiéra pomohlo zvýšiť športového ducha na Slovensku a že tento program odvysielajú televízie. Licenčná rada potom rozhodne, že relácia nemusela byť označená ako reklama, keďže išlo o fakty, kde neexistuje názorová opozícia. Podobne nedávno rozhodla o eurofondovej kampani.
Ministerstvo životného prostredia si vlani od televízie TA3 okrem klasických reklamných spotov objednalo aj výrobu a odvysielanie 17 dielov pätnásťminútovej relácie Zelená pre Slovensko za vyše 860-tisíc eur (celá zákazka bola za 1,4 milióna s DPH). V seriáli verejnosti predstavuje investície z eurofondov do životného prostredia. V novembri za odvysielanie kampane zaplatilo 1,2 milióna eur aj siedmim regionálnym televíziám po celom Slovensku, ktoré relácie vyrobené TA3 dovedna odvysielali vyše tisíckrát.
V relácii ministerstvo prezentovalo projekty, ktoré sa rozhodlo v rámci programu Životné prostredie podporiť z eurofondov, ide napríklad o výstavbu kanalizácií a vodovodov v mestách a obciach, budovanie zberných dvorov, plynofikáciu autobusov, nákup čistiacich áut či protipovodňové opatrenia na vodných tokoch.
Dobré správy
O tom, ako ministerstvo pridelilo zákazky aj televíznym staniciam, ktoré narýchlo rozširovali pokrytie alebo tesne pred podpisom zmluvy výrazne zvyšovali cenníkové ceny, informoval už v januári portál medialne.etrend.sk. Konkurenčné regionálne televízie zároveň upozorňovali na neobjektívnosť výberu bez súťaže, ako aj na to, že mediálne eurozákazky krivia konkurenčné prostredie, keďže pre niektoré televízie znamenali aj niekoľkonásobok ich ročných príjmov.
Problematický sa nám však javí aj samotný spôsob, ako štát investície propaguje. V reláciách vystupovali predstavitelia ministerstva a vďační úspešní žiadatelia o eurofondy. „Využité peniažky v sume nejakých milión šesťstotisíc eur splnili svoj účel a skládka už nebude zaťažovať životné prostredie,“ pochvaľoval si dotáciu na rekultiváciu skládky v jednom z dielov riaditeľ Technických služieb Banská Štiavnica Peter Heiler. „Je dôležité povedať, že získanie finančných prostriedkov z operačného programu Životné prostredie malo zmysel a bolo efektívne,“ dopĺňala ho primátorka mesta Nadežda Babiaková.
Ak teda podľa vašich nôt niekto spraví reláciu a vy si kúpite priestor na jej odvysielanie v televízii, čo iné ako reklama by to mohla byť?
Falošná publicistika
Transparency International Slovensko sa preto obrátila na Radu pre vysielanie a retransmisiu s podnetom, či vysielaním relácií nedošlo k porušeniu Zákona o vysielaní a retransmisii. Ministerstvo totiž televíziám za vysielací čas platilo rovnakú cenu ako za tridsaťsekundové reklamné spoty, hoci relácie ako reklama označené neboli. Na ich konci sa objavili iba logá ministerstva životného prostredia a Európskej únie.
Zákon pritom vyžaduje, aby reklama alebo iná mediálna komerčná komunikácia bola zreteľne označená. Ak by to však televízie pri pätnásťminútovej relácii spravili, prekročili by povolený rozsah reklamy, ktorý je najviac 12 minút do hodiny.
Televízie preto k relácii formálne pristupovali ako k publicistike, hoci za jej vysielanie v skutočnosti inkasovali ako za reklamu. Pri publicistike zákon pritom prikazuje zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť, ktoré však televízie zabezpečiť nemohli, keďže program nevyrábali. Televízie síce bežne vysielajú aj publicistiku vytvorenú inými spoločnosťami, za tú si však platia a jej kvalitu preto striktne posudzujú. V tomto prípade naopak za odvysielanie relácií dostali zapletené oni a ich obsah a kvalita preto pre nich zďaleka prvoradé neboli.
Nejde pritom len o zákazky ministerstva životného prostredia, podobné relácie za státisíce eur si v TA3 dali za posledný rok vyrobiť a odvysielať aj Ministerstvo dopravy, Úrad vlády či Centrum vedecko-technických informácií.
Transparency preto od rady požadovala, aby sporné vysielanie posúdila a aj pre budúcnosť vysvetlila, ako majú médiá v podobných situáciách postupovať.
Vo verejnom záujme
Podnet rada koncom apríla bez bližšieho odôvodnenia odmietla ako neopodstatnený. „Rada v súvislosti s odvysielaním programov Zelená pre Slovensko nenašla dôvody na začatie správneho konania, nakoľko namietané komunikáty nenapĺňali kritéria mediálnej komerčnej komunikácie,“ napísal predseda rady Miloš Mistrík. Odôvodnenie sa nenachádza ani v zápisnici z rady.
O vysvetlenie sme preto požiadali aspoň dodatočne. Katarína Hudecová z programového odboru nám do telefónu vysvetlila, že rada spoty nepovažovala za reklamu ani inú formu mediálnej komerčnej komunikácie, keďže išlo o program vo verejnom záujme o tom, ako boli eurofondy použité. Problém nevidela rada ani v možnej neobjektivite, „keďže išlo o prezentáciu faktov a nie názorov, takže k tejto téme iná strana ani neexistuje“.
Problematická sa javí aj hospodárnosť takto vynaložených prostriedkov. Ministerstvo televíziám platilo za každú minútu relácie rovnakú alebo veľmi podobnú sumu ako za reklamné spoty, ktoré sú drahé aj práve preto, že vysielací čas reklamy je zákonom obmedzený. V tomto prípade však relácie z reklamného času televízií neukrojili, keďže boli vysielané ako publicistika a televízie mohli reklamný čas predávať iným záujemcom.
Rada tak svojim rozhodnutím dala televíziám pekný návod, ako obísť reklamné obmedzenia a manipulovať divákov cez kúpu vysielacieho času. Štát zas má o argument viac, prečo je v poriadku, ak zaplatí milióny eur z verejných prostriedkov eur za kampaň, ktorú môže bežný divák považovať za nezávislú publicistiku televíznej stanice.
Michal Piško
Ak Vás kupovanie médií štátnou reklamou trápi tak ako nás, podporte prácu Transparency aj finančne. Radi by sme totiž zákulisné vplyvy v médiách sledovali aj naďalej. Ďakujeme!
