Menu Zavrieť

Hrozí, že tri štvrtiny obecných nákupov sa bude robiť bez reálnej súťaže

Novela zákona o prideľovaní zákaziek z dielne kontrolórov zákaziek dáva starostom nevídane voľné ruky vyhnúť sa skutočnej súťaži.

Dokopy 258 pdf a excelových súborov projektovej dokumentácie na rekonštrukciu teplovodných rozvodov obsahujú podklady pre zákazku za odhadovaných 1,8 milióna eur v Novom Meste nad Váhom. Celé 2 (!) dni mali minulý mesiac uchádzači, aby ich preštudovali, pozreli si situáciu na mieste a podali cenovú ponuku na zákazku, ktorú treba spraviť do polovice septembra. Keď sa na to jeden uchádzač sťažoval, zákazku stiahli a minulý pondelok vypísali znovu. Nový termín podania ponúk – 5 pracovných dní.

Stanislav Vavrek, riaditeľ Mestského bytového podniku, ktorý zákazku zadáva, nám vysvetlil, že aj tak vedia, ktorá miestna firma to vie dobre spraviť, a že to nemôže robiť len tak nejaká firma z východu Slovenska, s ktorou sa potom bude ťažko komunikovať. Zverejnenie zmluvy s domácou Izotech Group práve na súťaženú zákazku pár dní pred (!) jej vypísaním označil riaditeľ za omyl, a zmluvu z ich webu minulý piatok stiahli.

Veríme starostom

Novela pravidiel na zadávanie zákaziek, ktorú tento mesiac predstavil Úrad pre verejné obstarávanie, otvára dvere takémuto prístupu k tendrom naširoko. V priemere o tretinu zvyšuje hodnotu zákaziek, pri ktorej sa nemusí centrálne vypísať súťaž, nemusia sa dodržiavať minimálne termíny zadávania či štandardné postupy obstarávania. V realite tak podobne ako to spravili v Novom Meste nad Váhom oslovíte koho vy chcete, dáte im taký termín a podmienky aké uznáte za primerané.

Ak návrh prejde, od jesene tohto roku reálna súťaž prestane byť povinnou pri tovaroch a službách nie do 50, ale až do 70 tisíc eur (všetko sumy bez DPH), pri stavebných prácach do 180 tisíc (dnes 150 tisíc) a pri hotelových, kultúrnych či sociálnych službách od 260 tisíc (dnes do 200 tisíc). Väčšinu zákaziek v takejto hodnote doteraz zadávali práve mestá a obce, respektíve ich organizácie.

Ak sa pozrieme na to, čo a v akých objemoch samosprávy nakupujú, tak po schválení nových limitov bude zhruba platiť, že tri štvrtiny hodnoty samosprávnych zákaziek budú môcť byť pridelené bez oficiálnej súťaže. V roku 2016 mali podľa štatistík INEKO celkovú sumu kapitálových nákupov až 85% obcí menšiu ako je suma 216 tisíc eur (180 tisíc bezsúťažný limit stavieb plus DPH), respektíve dve tretiny menej ako 84 tisíc eur (70 tisíc limit na tovar či služby plus DPH).

Zároveň štát už nebude riešiť, ako sa používajú jeho peniaze v prípade, že verejná dotácia na nákup je nižšia ako 50% hodnoty zákazky. Toto sa týka najmä firiem, ktoré brali eurofondy a doteraz ich nemohli použiť bez pravidiel obstarávania. Podľa novely nebude ani podstatné, či  štát pridelí dotáciu sto tisíc alebo milión eur.

Novela tak ide v trendoch Ficových vlád čo najviac uvoľniť pravidlá pre politikov a úrady. Oproti zákonu za Radičovej vlády sa bez-súťažné limity zvýšili 3,5-násobne pri tovaroch a službách  a dokonca 6-násobne pri stavebných prácach.

verejné zákazky
Vývoj zákaziek, pri ktorých sa nemusí verejne súťažiť podľa vládnych zákonov

Ako vidno z grafu, už minulý rok sa udiala podobná, no objemovo dokonca väčšia zmena. Kým pri nej sme odhadli, že ročne sa zákazky za sto miliónov vyhnú verejnej súťaži, terajšia zmena by do skupiny málo transparentných tendrov mala pridať zhruba 30 miliónov eur v 230 zákazkách každý rok.

ÚVO argumentuje „zjednodušením a zefektívnením obstarávania.“ To zrejme nastane, ale čo zvýšenie rizika dohodnutých, predražených a verejne ťažko kontrolovateľných zákaziek? Čo riziko nižšej konkurencie už len z dôvodu centrálneho nezverejňovania výziev? V dôvodovej správe chýba akékoľvek zhodnotenia úprav limitov spred roka, či sa naozaj kupuje lepšia hodnota za peniaze, či to neprinieslo viacej korupcie a naozaj vo väčšej miere zákazky vyhrávajú malí a strední podnikatelia (to sľubuje ÚVO aj tentokrát). Je neskutočné, že štátni úradníci robia zmeny za desiatky miliónov bez toho, aby si preverili dopady podobných zmien v minulosti na základe tvrdých čísel.

Demagogicky podobne vyznieva odhad ÚVO vplyvu novely na podnikateľské prostredie – vraj len pozitívny. Áno, zníženie kaucií či papierovania firmám prospeje, ale čo sťaženie informovanosti o časti zákaziek? Zvýšenie limitov vlastne zabraňuje firmám jednoducho sa dozvedieť o novej príležitosti. Musia byť zadobre so zadávateľom, aby ich oslovil, prípadne musia sledovať tisícky webstránok úradov, či sa niečo náhodou nevypíše.

Podobne sa pri kalkulácii dopadu na štátny rozpočet nerieši riziko, že s menším verejným dohľadom môže prísť viac predražených zákaziek (pamätáte slovenské predsedníctvo, ktoré šlo na výnimku z obstarávania?). To by štát či obce naozaj vôbec nebolelo?

Bez kontroly

Uvoľnenie pravidiel by dávalo väčší zmysel, keby sa druhej strane zvýšila transparentnosť a kontrola. Nech si úrady viac zákaziek nakupujú po svojom, ale nech je pri tom verejná kontrola a pri pochybení rýchly trest. Lenže jedinú vec, ktorú  takéto „menšie“ zákazky musia zverejniť, je informácia o zmluve každý štvrťrok. A to je pritom zbytočné, veď zmluvy sa podľa zákona musia tak či tak zverejňovať.  Ale novelou prídu občania o automatické informácie o podmienkach, priebehu, ponukách uchádzačov či dôvodoch na vylučovanie. To sú väčšinou základné indície, či bola súťaž férová. Prečo ich naďalej nežiadať zverejňovať? Prečo naďalej nevyhlasovať tieto zákazky centrálne vo Vestníku, kde si ich firmy ľahko nájdu?

Samotné ÚVO takéto zákazky preverovať veľmi nebude, prioritou sú tie štandardne regulované. A polícia a súdy sú pri obstarávaniach takmer nefunkčné. Za posledných 5 rokov bolo za machinácie vo verejnom obstarávaní u nás odsúdených 21 ľudí. Pre porovnanie, v rovnakom čase bolo vysúťažených 30 tisíc zákaziek za 20 miliárd eur. Šanca, že u nás odsúdia zadávateľa verejnej zákazky je šesťkrát nižšia ako pravdepodobnosť, že práve v danom roku zomrie na infarkt.

Novela necháva plávať dole vodou aj „historicky najtransparentnejší spôsob nakupovania“ (Fico) – elektronické trhovisko. To bolo postavené v roku 2014 za 8 miliónov práve na to, aby kombinovalo rýchlosť zadávania a transparentnosť pre uchádzačov. Jeho používanie ostáva dobrovoľné, a pri stavebných prácach aj vylúčené. Priemerný denný počet zákaziek zadávaných tento rok na trhovisku spadol oproti plnej prevádzke v roku 2016 už o 40 percent na necelých 70 súťaží za pracovný deň.

Proti novele sme spísali hromadnú pripomienku. Aby ju úradníci museli seriózne prerokovať a následne politici brať  vážne, potrebujeme čo najviac podpisov občanov proti oslabeniu verejnej kontroly zákaziek. Podpísať ju môžete po kliknutí na rámček nižšie.

petícia
Petícia za lepšiu verejnú kontrolu zákaziek

Aký pán, taká novela

Je príznačné, že šéf ÚVO a predkladateľ novely Miroslav Hlivák sám vyšiel z pochybného výberu kandidátov minulé leto. Výber sa tváril ako súťaž, ale hodnotenie bolo subjektívne a ako ukázalo prvé kolo, v koalícii bolo už vopred dohodnuté, že pozíciu získa nominant Mostu-Híd.

priebehu verejného vypočúvania kandidátov vládou sa vtedajší premiér Robert Fico opakovane pýtal práve na to, čo by kandidáti povedali na rozšírenie objemu zákaziek bez reálnej súťaže. Všetci to pre istotu pripúšťali ako možné či vhodné.

Po fiktívnom výbere šéfa ÚVO je teda čas pre ďalšiu fázu plánu – rozširujú sa aj možnosti pre vopred dohodnuté zadávania zákaziek. Pomôžte nám tento plán zastaviť.

Gabriel Šípoš

Práca na tomto článku bola podporená Fondom pre Transparentné Slovensko. Podporte Transparency, aby sme mohli kontrolovať zákazky miest a obcí ešte častejšie a lepšie ako doteraz. Ďakujeme!