Každému z nás hrozí, že sa bude musieť niekedy obrátiť na súd a každý z nás bude v takom prípade dúfať, aby sa vec vyriešila nielen spravodlivo, ale aj rýchlo. Lenže na súdoch sa občas dejú aj pomerne zvláštne veci…
Napríklad sa vám môže prihodiť, že súd ustanoví vo veci znalca. Určený znalec, ale nebude kvalifikovaný napísať posudok v danej problematike, a tak súd vyberie ďalšieho znalca. Ten je však zosnulý, už dva roky, no súd mu aj napriek tomu ešte ďalší rok posiela spis kvôli znaleckému posudku až kým mu manželka zosnulého neoznámi nemilú skutočnosť. Súd preto ustanoví novú znalkyňu, no ako sa dozvie, tá je už rok na dôchodku, a tak hľadá ďalej. Až nakoniec, „len“ dva roky od vybratia prvého znalca súd konečne vyberie znalca, ktorý už posudok napíše ako napríklad v tomto prípade.
Tieto „peripetie so znalcom“ boli navyše neskôr sprevádzané aj dlhými obdobiami nečinnosti súdu – napríklad aj 31-mesačným obdobím kedy súd nevykonal nič, čo by viedlo k rozhodnutiu. Sťažovateľ pred Ústavným súdom práve preto vďaka „efektívnej“ práci sudcov zarobil od Okresného súdu v Trnave 7 tisíc eur.
Síce sa takéto zjavné pochybenia dejú pomerne zriedkavo, môžu sa to stať komukoľvek v prípade, že sa bude potrebovať obrátiť na súd. A keď už k takýmto prieťahom dôjde bolo by dobré vedieť, že za to zodpovední sudcovia aspoň ponesú následky. V súvislosti s nedávno spustenou stránkou Otvorené súdy sme sa v Transparency preto pozreli na to, ktoré zo súdov sú Ústavným súdom pokutované najčastejšie, a teda ktoré majú problém s vybavovaním prípadov v primeranej dobe. Na tie by sa mala zamerať pozornosť ako ministerstva spravodlivosti, tak aj Súdnej rady, pretože je možné, že tam zlyháva vedenie súdu a aj jednotliví sudcovia.
Pre účely tejto analýzy sme zozbierali dáta zo všetkých rozhodnutí Ústavného súdu od začiatku roka 2009 po koniec júla 2013, kde bolo porušené buď právo na súdnu ochranu alebo súd konštatoval prieťahy v konaní. Zaujímalo nás, ktoré súdy boli povinné zaplatiť najviac a aké sú možné vysvetlenia pochybení týchto súdov. Cieľom portálu Otvorené súdy je prispieť k diskusii o kvalite slovenského súdnictva práve na základe dát a odkloniť debatu od paušalizujúcich vyjadrení typu „súdnictvo je zlé“. Toto je náš prvý príspevok k tejto diskusii.
V pokutách za prieťahy dominujú okresné súdy, vyššie súdy chybujú najmä v rozhodnutiach
Dokopy sme našli 1 301 rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré prikazovali súdom zaplatiť sťažovateľom, či už finančné zadosťučinenie alebo aspoň trovy konania. Väčšina sa týkala rozhodnutí proti okresným súdom, a z nich až 97,5 % (spolu 934 rozhodnutí) konštatovalo zbytočné prieťahy v konaní.
Naopak, na krajských súdoch a obzvlášť na Najvyššom súde je problém prieťahov pomerne zriedkavý. Až 120 z celkového počtu 137 rozhodnutí proti Najvyššiemu súdu sa týkalo chybného rozhodnutia. Najvyšší súd teda evidentne svoju agendu vybavovať stíha, problémy však má so zákonnosťou niektorých svojich rozhodnutí, pričom jeho pochybenia môže konštatovať na Slovensku len ústavný súd (známymi takýmito kauzami sú napr. Duckého zmenky alebo prepustenie piťovcov).
Z krajských súdov najčastejšie chybuje ten bratislavský, ktorému Ústavný súd prikázal platiť až 90 krát (a zaplatil viac než ostatné krajské súdy dohromady). V tomto prípade je to do určitej miery pochopiteľné – bratislavský súd rieši viac sporov a je pravdepodobné, že podiel tých komplikovanejších je vyšší než na iných súdoch. Problémom však ostáva najmä to, že viac než polovica z týchto rozhodnutí sa týkala prieťahov v konaní. Súdna rada by mala dbať na to, aby boli súdy všade rovnako úspešné vo vybavovaní toho, čo vybavovať majú.
Zaujímavý pohľad ponúka aj Krajský súd v Prešove, ktorý má ročný nápad (objem vecí, ktoré na súd prídu) o pätinu menší než napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici, no pri rovnako zaťažených sudcoch musí platiť takmer trikrát častejšie. Čím to je, že v Prešove vzniká oveľa viac pochybení, ak nemožno povedať, že sudcovia sú tu neúmerne preťažení?
Najviac prieťahov je v Bratislave, Čadci a Piešťanoch
Viac než 90% z peňazí vyplatených sťažovateľom na Ústavnom súde bolo za pochybenia okresných súdov. Spomedzi nich najviac, a to takmer pol milióna eur, pripadlo na Okresný súd Bratislava I. Vo všeobecnosti dominujú poradiu, či už v počte rozhodnutí alebo v objeme peňazí vyplatených, súdy z krajských miest. Hlavnými dôvodmi zrejme sú väčší počet prípadov, pričom možno predpokladať ako väčší počet nevybavených vecí z minulých rokov, tak aj väčší objem komplikovanejších prípadov. V tejto súvislosti z davu vytŕčajú najmä Okresné súdy v Čadci a v Piešťanoch. Ten prvý je celkovo až 38. najvyťaženejší zo súdov, ten druhý je spomedzi 54 okresných súdov na 26.mieste. Na opačnej strane rebríčka vyčnieva Okresný súd vo Vranove nad Topľou, ktorý ako jediný nemusel platiť ani jednu pokutu a to aj napriek tomu, že patrí do prvej desiatky v priemernej zaťaženosti sudcov.
Existuje akceptovateľné vysvetlenie na otázku prečo nás súd v Čadci stál takmer štvrť milióna eur a ten piešťanský viac než 125 tisíc? Oba súdy patria v objeme vecí prichádzajúcich na súd k priemeru na Slovensku. A tak hoci analýza preukázala, že čím viac prípadov súd rieši, tým je viac pokutovaný, u týchto súdov takéto vysvetlenie nie je dostačujúce. Navyše, oba súdy patria na stupne víťazov v rebríčku pravdepodobnosti, že došlá vec skončí úspechom sťažovateľa na prieťahy.
Ako vysvetliť zlyhávanie niektorých súdov?
„Je všeobecne známe, že faktorom, ktorý výraznou mierou prispieva k vzniku zbytočných prieťahov v súdnom konaní je priveľký nápad vecí vzhľadom na existujúce personálne kapacity súdov“, tvrdí sa v správe ombudsmanky Jany Dubovcovej o prieťahoch na súdoch.Analýza ale nepotvrdila možnosť, že by počet rozhodnutí o prieťahoch mohol byť vysvetlený väčším zaťažením sudcov na súde. Ako vidieť v grafe, počet sankcií nezávisí od počtu vecí, ktoré musia sudcovia riešiť.
Preto nemožno povedať, že dôvodom zlyhávania súdu v Čadci je to, že sudcovia sú neúmerne preťažení. Tento súd dokonca patrí k tým, kde sú sudcovia preťažení najmenej. V priemere za roky 2009-2012 sa čadčiansky súd umiestnil v zaťaženosti sudcov až na 49.mieste, hoci počet prípadov na sudcu na súde postupne rastie a počet sudcov klesá. Naopak, piešťanskí sudcovia sú tretí najpreťaženejší na Slovensku, čo by početnosť ich prieťahov mohlo čiastočne vysvetliť, no celkovo na Slovensku vidíme, že väčšia zaťaženosť sudcov nevedie k viac pokutám.
Zaťaženosť sudcov tiež môže byť ovplyvnená väčším počtom nevybavených vecí z minulých rokov. A teda, ak majú niektoré súdy priveľa nevybavených prípadov z minulosti, je možné, že v skutočnosti sú ich sudcovia preťažení aj napriek tomu, že im prichádza menej nových vecí, než inde.
Príčiny zlých výsledkov súdov v Bratislave, Čadci, Piešťanoch, či Dolnom Kubíne tak môžu byť viaceré. Napríklad to, že advokáti v týchto okresoch, resp. krajoch, využívajú ústavné sťažnosti na prieťahy v konaní častejšie než inde. Takéto vysvetlenie by podporovala aj skutočnosť, že najviac rozhodnutí vydal Ústavný súd proti okresným súdom v bratislavskom, žilinskom a trnavskom kraji. Na to, aby sme ale mohli potvrdiť takéto hypotézu bolo by potrebné skúmať všetky rozhodnutia Ústavného súdu, kde boli namietané prieťahy v konaní, a teda aj tie, kde prieťahy neboli zistené.
Na opačnej strane rebríčka dominujú súdy z banskobystrickom kraja, ktoré čelia pokutám za prieťahy najzriedkavejšie a celkovo zaplatili aj jasne najnižšiu sumu. Navyše, aj priemerná výška zaplatenej sumy je v tomto kraji najnižšia, a preto sa možno domnievať, že súdnictvo tu funguje efektívnejšie než vo zvyšku Slovenska.
Tiež je možné, že z nejakého dôvodu musia sudcovia súdov s veľkým počtom sankcií riešiť náročnejšie veci ako sudcovia inde, a tak z objektívnych príčin nestíhajú vybavovať veci bez prieťahov. Avšak tu treba vziať do úvahy, že náročnosť vecí pri svojich rozhodnutiach berie Ústavný súd do úvahy a súdom ukladá povinnosť zaplatiť len v takom prípade, že vidí nedostatky v ich konaní.
A napokon, je tu prostá možnosť, že existujú rezervy buď v riadení jednotlivých súdov alebo v sudcoch samotných a je na kompetentných, aby túto možnosť potvrdili alebo vyvrátili.
Sudcovia by mali niesť zodpovednosť za svoje pochybenia
Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra sa Slovensko umiestnilo na 140. mieste zo 144 krajín vo vymožiteľnosti práva. Je úlohou štátu zabezpečiť, aby súdy rozhodovali rýchlo a bez pochybení. Štát funkcie správy súdnictva delegoval vo výraznej miere na Súdnu radu, ktorá rozhoduje o počte sudcov na súdoch a tiež má výrazné slovo v tom kým budú súdy obsadené.
Z tejto analýzy jasne vyplýva, že niektoré súdy (a ich sudcovia) majú problém s napĺňaním legitímnych očakávaní. Ak niektoré súdy nestíhajú je možno potrebné zvýšiť počet ich sudcov, skvalitniť sudcovské osadenstvo, či možno pristúpiť k širším zmenám a presúvať menšie súdy pod väčšie celky, ktoré nebudú tak zraniteľné na odchody, či dočasné zmeny ako materské dovolenky, či stáže (tieto problémy konštatuje aj správa VOP, str. 30). Tiež je potrebné klásť dôraz na neúmerné prerozdeľovanie niektorých spisov a vytvoriť mechanizmy na to, aby sa nestávalo, že od sudkyne odchádzajúcej na materskú sa spis presunie k sudcovi smerujúcemu do dôchodku, aby bol následne prerozdelený sudcovi, ktorý práve odchádza na stáž na vyšší súd.
V neposlednom rade treba zvýšiť osobnú zodpovednosť sudcov za prieťahy, ktoré svojim konaním spôsobia. Disciplinárne konania ponúkajú páky, ktoré by trestali sudcov za kontinuálne pochybenia. Veď už aj bývalá ministerka Viera Petríková povedala, že: „rozhodnutie Ústavného súdu, kde sa konštatuje konkrétne zavinenie toho ktorého sudcu, musí byť automaticky dôvodom na podanie disciplinárneho návrhu…“.
Avšak pohľad na disciplinárne rozhodnutia na stránke Súdnej rady preukazuje, že prieťahy v konaní, vrátane tých, ktoré viedli k pokute, sú veľmi zriedkavým dôvodom disciplinárnych konaní. Od roku 2009 sme zverejnených našli len 12. Jedným z toho mála bolo rozhodnutie, ktoré sudcovi žilinského okresného súdu Dušanovi Chamulovi znížilo plat o 50% na obdobie troch mesiacov. Podľa dát na stránke Otvorené súdy však bolo proti tomuto sudcovi Ústavným súdom vydaných 9 rozhodnutí z toho 6 za prieťahy pred pridelením veci. Je 50% z platu na 3 mesiace primeraným trestom pre sudcu, ktorý sa chýb dopúšťa opakovane?
Najtvrdší nájdený trest spojený s prieťahmi sa zas ušiel sudcovi Stanislavovi Dutkovi, ktorý o 50% platu prišiel až na obdobie jedného roka za pochybenia v kauze týkajúcej sa Karola Mella, aj to však až po odvolaní ministerky Žitňanskej (pôvodný trest bol 6-mesačný). Je tento trest za pochybenia v tak závažnej kauze dostatočný? A čo ostatní sudcovia z viac než 1000 prípadov z posledných rokov?
Samuel Spáč, so zberom dát pomáhal Juraj Čokyna
Dáta na stiahnutie nájdete tu.
Ak sa Vám článok páčil a chcete, aby sme sa na prácu súdov pozreli ešte dôkladnejšie, zvážte prosím podporu projektu Otvorené súdy.
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho aj na 