Ako sa verejné peniaze prideľujú?

Najčastejšou formou súťažného prideľovania verejných peňazí je verejné obstarávanie. V bežný pracovný deň sa pridelí 20 väčších a desiatky menších kontraktov po celom Slovensku v sume 20 – 25 miliónov eur.

Pravidlá obstarávania sa odvíjajú od typu verejného nákupcu (napríklad štátne podniky ich majú menej prísne ako ministerstvá) a najmä od predpokladanej hodnoty zákazky – čím drahší nákup, tým prísnejšie podmienky na zverejňovanie a uskutočnenie súťaže. Limity sa menia podľa zmeny zákona alebo podľa vývoja inflácie.

Pravidlá sa líšia aj od typu zákazky (pre stavby je limit vyšší ako pre tovary a služby), ale  pozor, existuje aj mnoho výnimiek – pozri zákon o verejnom obstarávaní.  V princípe však úprava štátnych nákupov vychádza zo smerníc EÚ.

Pre rok 2019 pre bežné nákupy verejných úradov platí, že do hodnoty  5 tisíc eur nemusia žiadne obstarávanie riešiť (hoci vždy je vhodné primerane hodnote zisťovať na trhu najlepšiu ponuku). Pri tovaroch a službách do 70 tisíc eur (všetko bez DPH) musia úrady nájsť tri ponuky na trhu a z nich vybrať najlepšiu – ide o tzv. prieskum trhu. Koho oslovia je na nich, a povinnosťou nie je ani zverejnenie oznámenie o prieskume. Pri stavbách je tento limit až 180 tisíc eur. Tieto zákazky sa oficiálne nazývajú „zákazky s nízkou hodnotou“.

Zákazky sú povinne oznamované v centrálnom Vestníku verejného obstarávania od hodnoty 70 do 144 tisíc pri tovaroch a službách a od 180 tisíc do 5,548 miliónov eur (tzv. podlimitné zákazky).  Nad hornými limitmi – ide o „nadlimitné“ zákazky – je už povinnosť zverejniť oznam o začatí aj skončení súťaže v slovenskom ale aj v európskom vestníku.

Za správu Vestníka, ale aj za dozor nad obstarávaním je na Slovensku zodpovedný Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Naň sa v prípade pochybností môžu obrátiť nielen uchádzači (námietky), ale aj hociktorý občan (podnet na kontrolu). Úrad nemusí pri podnetoch na kontrolu konať, väčšinou rieši len nad- a podlimitné zákazky, teda zákazky za aspoň 70 tisíc eur bez dane.

Pre väčšinu objemnejších tendrov je preto hlavným zdrojom informácií webstránka spomínaného ÚVO. Okrem Vestníka sú kľúčovým zdrojom dát tzv. profily obstarávateľov. V nich nájdete všetky (nad- a podlimitné) zákazky inštitúcií, ktoré spadajú pod zákon, aj s komplet dokumentáciou ako sú súťažné podklady, ponuky uchádzačov, zápisnice z vylučovania či výberu uchádzačov. Kľúčovou je vždy záložka „dokumenty zákazky“. Z týchto informácií sa dá poskladať takmer kompletný obrázok priebehu tendra.

 

Jednoduchú orientáciu v objeme a type zákaziek u hociktorého zadávateľa poskytuje náš portál Otvorené verejné obstarávanie.

Čo  sa dá pomocou dát o obstarávaní nájsť ? Indícií nekalých nákupov je veľa. Stala sa víťazom firma s dostatočnou (či vôbec nejakou) skúsenosťou? Nie je to firma v exekúcií či neplatič daní a odvodov (viď návod nižšie)? Bol víťaz v súťaži sám bez konkurencie? Ak mal víťaz konkurenciu, nebola len naoko – podnikajú konkurenti naozaj v danom biznise? Nebol niekto vylúčený neoprávnene? Nebola špecifikácia zákazky nastavená tak, aby vyhrala presne jedna firma?

ÚVO ponúka zoznam najčastejších porušení zákona na svojej webstránke. Ďalší návod, aké problémy sa v dátach dajú objaviť, zase ponúka komunita Zastavme korupciu.

Druhou bežnou formou súťažného prideľovania peňazí sú granty, respektíve nenárokovateľné dotácie (tie nárokovateľné sú automaticky prideľované po splnení podmienok, napr. väčšina agrodotácií). Objemovo najväčšiu časť predstavuje dotácie platené z eurofondových programov, ale väčšina inštitúcií poskytuje aj nejaké granty zo svojich rozpočtov.

Prehľad eurofondových výziev a pridelených grantov nájdete na špecializovanej stránke ITMS2014+. O projektoch nájdete podrobné informácie, vrátane opisu, cieľov, indikátorov úspechu či subdodávateľov. Ďalšia stránka ponúka detailnejšie informácie o jednotlivých podprogramoch pre čerpanie eurofondov.

Grantových systémov sú stovky. Medzi tie známejšie štátne systémy patria dotácie na kultúru a na výskum či šport.  Neexistuje jednotná schéma pre granty a dotácie a mnohé sa dokonca v cieľoch prekrývajú. Pri kontrole dotácie treba hľadať potrebné informácie najprv v inštitúcii, ktorá ich rozdeľuje.

Kľúčové informácie pre kontrolu sú zoznam podmienok a opis procesu výberu (či neboli podmienky diskriminačné alebo nepodložené, či neboli hodnotitelia v konflikte záujmov, resp. odborne nevhodní na výber), zoznam úspešných a neúspešných uchádzačov, aspoň základné informácie o prijímateľoch a ich projektoch, menoslov hodnotiteľov a ideálne aj obodovanie projektov.