Často kladené otázky

Ponúkame Vám naše odpovede na časté výhrady voči našej činnosti. Nemáme čo skrývať a sme hrdí na výsledky našej doterajšej práce. Chápeme však, že zvonku nie je také ľahké rozumieť podmienkam našej práce. Preto táto sekcia: 

Mýtus 1: “Transparency International je bohatá nadnárodná organizácia s nadštandardnými zdrojmi”

Transparency International Slovensko (TIS) je súčasťou najväčšej a najvplyvnejšej protikorupčnej siete mimovládnych organizácií na svete Transparency International, ktorá pôsobí vo vyše sto krajinách. Nejde však o model známy z korporátneho sveta, keď sú pobočky podriadené medzinárodnému ústrediu firmy. Národné pobočky Transparency sú v drvivej väčšine oblastí nezávislé organizácie bez hierarchických právomocí centrály. Tá nezasahuje do výberu zamestnancov, tém ani financovania národných organizácií. Centrála vytvára najmä platformu na ich vzájomnú spoluprácu a vydáva svetové rebríčky vnímania korupcie. Materiálne im zväčša poskytuje iba drobnú podporu napríklad v podobe zdieľania softvérových licencií alebo malých darov a grantov na rozvoj organizácie.

V posledných piatich rokoch sme takto získali cez 47-tisíc eur, čo netvorilo ani päť percent nášho rozpočtu. Ostatné zdroje sme získali vlastnou činnosťou, či už cez granty, fundraising alebo za expertné služby. Celkový rozpočet TIS predstavoval v roku 2016 necelých 160-tisíc eur, čo je podstatne menej ako napríklad rozpočet Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. TIS má sedem stálych pracovníkov, ktorých platové pomery sa pohybujú pod priemerom v Bratislave (priemerne na úrovni 1140 eur v hrubom). Organizácia sídli v  priestoroch administratívnej budovy COOP Jednota na Bajkalskej ulici v Bratislave, kde si prenajíma päť kancelárií o výmere 125 m2.

Mýtus 2: “Transparency International Slovensko je platená americkou vládou a americko-maďarským miliardárom Georgom Sorosom a na našom území preto presadzuje cudzie záujmy”

TIS si témy výskumu volí sama, pre projekty potom hľadá podporu u rôznych donorov pôsobiacich na našom území. Tí zámer podporia alebo nepodporia. Granty teda nefungujú tak, že my sme nútení robiť niečo, čo si vymysleli v nadáciách či firmách.

Niektoré projekty sa skutočne rozhodla podporiť aj vláda Spojených štátov amerických či Nadácia Open Society Institute založená Georgom Sorosom. Tieto informácie sme nikdy netajili, detaily o našom financovaní pravidelne publikujeme vo výročných správach, v účtovných závierkach v sekcii Súčasní donori. V prvom prípade ide o nepatrnú časť rozpočtu, americká ambasáda za posledných päť rokov podporila dva drobné projekty TIS dovedna za 9 500 eur. Prvý z nich dofinancoval projekt Otvorené súdy zameraný na zvyšovanie transparentnosti v súdnictve, druhý vo výške 3 568 eur bol zameraný na výskum v oblasti dôveryhodnosti médií. V rámci neho vyšlo aj viacero kritických blogov o činnosti mainstreamových médií ako sú Hospodárske noviny, TA3, Pravda, TV JOJ, Fun Rádio alebo štátna agentúra TASR.

Naopak, nadácie založené Georgom Sorosom patrili k väčším darcom TIS. Išlo predovšetkým o medzinárodný Open society Institute v Budapešti. Podpora z grantov, ktorých pôvod súvisí so Sorosovou filantropickou činnosťou, dosiahla v rokoch 2012 až 2016 zhruba 235-tisíc eur, teda menej ako štvrtinu príjmov TIS. Pre porovnanie ide o podobnú sumu, akú nedávno zaplatilo Mesto Vráble za smetiarske auto alebo Ministerstvo zahraničných vecí za 40-minútové podujatie na predstavenie loga predsedníctva v divadle.

Išlo pritom o konštruktívne projekty zamerané na zvyšovanie transparentnosti vo verejnej správe. Financované z nich boli napríklad rebríčky transparentnosti stovky najväčších miest a 81 významných verejných firiem, ktoré pomáhajú zvyšovať tlak na ich väčšiu otvorenosť, protikorupčná stratégia Slovenskej pošty, ktorá procesy v tomto štátnom podniku výrazne sprehľadnila, organizovanie odborných školení pre stovky aktívnych občanov a úradníkov po celom Slovensku, či porovnanie užitočnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín. Ak tieto projekty nejakým spôsobom presadzovali zahraničné záujmy na Slovensku, tak len záujem na stabilnejšom Slovensku s transparentnejšou a efektívnejšou verejnou správou.

Mýtus 3: “TIS nie je nezávislá organizácia a cez ľudí blízkych opozícii sleduje politické ciele”

V TIS nepôsobí nikto, kto by sa angažoval v akejkoľvek politickej strane. Pravdou je, že pri zrode TIS v roku 1998 stáli aj neskorší politik SDKÚ a SaS Eugen Jurzyca a manželka bývalého poslanca SDKÚ a Siete Miroslava Beblavého Emília Sičáková-Beblavá. Tak Eugen Jurzyca ako aj Emília Sičáková-Beblavá sú všeobecne považovaní za špičkových odborníkov v ekonómii a sociálnych vedách.

Eugen Jurzyca pôsobil v treťom sektore od roku 1995, najdlhšie ako riaditeľ vplyvného think-tanku Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Do politiky vstúpil až v roku 2010, kedy ho ako rešpektovaného odborníka a nestraníka nominovala SDKÚ za ministra školstva. Po predčasných voľbách v roku 2012 sa vrátil do pozície konzultanta INEKO a pri zriadení Správnej rady TIS v roku 2013 sme ho ako zakladajúceho člena TIS logicky oslovili s ponukou stať sa jej členom. V správnej rade zotrval len niekoľko mesiacov, v roku 2014 ako náhradník opäť nastúpil do parlamentu. Eugen Jurzyca sa odvtedy na činnosti TIS nijako nepodieľa.

Ďalšou zakladajúcou členkou TIS bola v roku 1998 aj Emília Sičáková-Beblavá, ktorá TIS do roku 2009 aj viedla. Po dlhom pôsobení v pozícii prezidentky TIS sa rozhodla pre pokračovanie v akademickej kariére na Univerzite Komenského a v TIS odvtedy pôsobila do mája 2017 v čestnej pozícii predsedníčky správnej rady (dnes je členkou, predsedom sa stal Martin Šuster). Jej manžel Miroslav Beblavý vstúpil do parlamentu ako poslanec SDKÚ v roku 2010, Emília Sičáková-Beblavá v politike aktívna nikdy nebola.

Dôležité je pritom povedať, že členovia správnej rady sa nepodieľajú na bežnej činnosti TIS, teda na písaní a realizácii projektov, formulovaní stratégie pre jednotlivé prípady či na príprave stanovísk pre médiá. Stretávajú sa raz do roka a ich úlohou je konzultovať smerovanie neziskovky, pomáhať s fundraisingom, menovať riaditeľa a dozorovať jeho prácu. Ambíciou TIS je upozorňovať na prešľapy, ale i pozitívne opatrenia akejkoľvek vlády. Svedčia o tom aj mnohé naše blogy, v ktorých sme kritizovali i chválili pravicové i ľavicové garnitúry. Napríklad tu, tu, tu, tu, tu alebo tu.

Mýtus 4: “Transparency len kritizuje, pritom nemá žiadnu zodpovednosť. Jej aktivity situáciu nijako nezlepšili” 

Demokracia predpokladá aktívne zapojenie občanov do politického života – čo však nie je pre každého vždy možné (z časových či iných príčin). Tretí sektor a občianska spoločnosť sa v demokratických krajinách snažia občiansky hlas „zastupovať“ všade tam, kde je to nevyhnutné, napríklad pri kontrole práce politikov a štátu či ochrane práv občanov.

Víziou TIS je popri kontrole mocných aj spolupráca a ponuka konštruktívnych návrhov na zlepšenie. TIS sa tak podieľala na množstve iniciatív, ktoré výrazne zvyšujú transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými zdrojmi.

Zasadzovali sme sa za zavedenie zverejňovania zmlúv na internete, spolupracovali sme pri tvorbe elektronického trhoviska, cez ktoré verejné inštitúcie nakupujú tovary a služby, podieľali sme sa na príprave a implementácii zákona o whistleblowingu, v posledných mesiacoch sme pôsobili aj v pracovnej skupine ministerstva spravodlivosti na prípravu novely infozákona.

Za našou prácou sú konkrétne výsledky.  Aj vďaka novelám zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sme presadzovali, sa od roku 2009 zdvojnásobil priemerný počet firiem bojujúcich o zákazky. Odhalili sme desiatky káuz, pričom niektoré z nich viedli aj vyvodeniu zodpovednosti či vráteniu peňazí. Poukazovaním na nehospodárnosť tendrov nemocníc sme napomohli naštartovať centrálne nákupy a porovnávanie cien zdravotníckej techniky. Odhalením nezákonného zvýhodňovania podnikateľov CT-ečiek a vytrvalým bojom za jasné kritéria zazmluvňovania sme prispeli k verejnému tlaku, ktorý primäl štátnu poisťovňu k manažérskym zmenám.

Na portáli Otvorené súdy, na ktorom pravidelne zverejňujeme všetky súdne rozhodnutia a informácie o práci súdov, nájdete aj hodnotenia práce okresných sudcov, čo zvyšuje tlak na ich efektivitu. Pravidelne vyhotovujeme rebríčky transparentnosti miest, žúp, verejných firiem i nemocníc, pričom tento tlak viedol pri väčšine rebríčkov ku zlepšeniu. Pre sedem samospráv a Slovenskú poštu sme vypracovali aj protikorupčné stratégie, ktoré ich otvorili verejnej kontrole.  Pošta napríklad začala zverejňovať výsledky výberových konaní zamestnancov, profesionálne životopisy manažérov, subjekty, ktoré podporila dotáciou alebo darom či zápisnice z predaja a prenájmu majetku.

Od roku 2004 každý rok organizujeme aj semináre pre lokálnych aktivistov. Zosieťovať sa nám tak podarilo už cez päťsto aktívnych ľudí, ktorým na workshopoch odovzdávalo skúsenosti vyše sto odborníkov. Informácie o aktuálnych projektoch a ich zmysle nájdete v sekcii Čo robíme.

Obrátili sme sa na Transparency s našim problémom, no nepomohli nám.

Na Transparency sa ako na poslednú inštanciu obracajú desiatky až stovky občanov ročne, ktorí nás často žiadajú o pomoc či radu pri ich problémoch. Ako už bolo spomínané vyššie, Transparency funguje projektovo, to znamená, že každý zamestnanec alebo spolupracovník TIS pracuje na konkrétnom projekte a s ním súvisiacich úlohách. Projekty majú vopred presne stanovený harmonogram i rozpočet, ktoré musí zodpovedná organizácia dodržiavať.

Na prevádzkovanie občianskej poradne, žiaľ, zatiaľ nemáme personálne, časové ani finančné zdroje a požiadavky všetkých tak uspokojiť nedokážeme. Prioritne sa preto zaoberáme najmä spoločensky závažnejšími podnetmi súvisiacimi s našou agendou, a teda bojom proti korupcii a klientelizmu, ako aj zvyšovaním transparentnosti a efektívnosti verejnej správy. V rámci našich limitovaných možností sa však snažíme poskytnúť aspoň základné usmernenie väčšine žiadateľov.

Ak máte ďalšie otázky, prosím, napíšte nám ich na tis@transparency.sk. Ďakujeme