Slovenská republika má na európske pomery štandardne nastavený právny rámec, nedostatkom je však implementácia pravidiel v praxi a slabé využívanie nástrojov integrity. Medzi najslabšie články patria polícia, súdy, úrad prezidenta a zo špecializovaných inštitúcií Úrad pre verejné obstarávanie. Vyplýva to z komplexnej štúdie o existencii etických a protikorupčných programoch Národný systém integrity spravovania, ktorý Transparency International minulý rok urobila v 25 krajinách Európy. Hodnotenie bolo zamerané na stav legislatívy, ako aj prax v období od marca 2009 do septembra 2011, slovenskú štúdiu písali experti z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Skúmané inštitúcie vo väčšine prípadov netrpia nedostatkom zdrojov – finančných, ľudských či technických, avšak v praxi sa niektoré stretávajú so zásahmi do ich nezávislosti. Zákony v oblasti transparentnosti a zodpovedania sa inštitúcií za svoju činnosť sú vo väčšine prípadov na dostatočnej úrovni, avšak implementácia nastavených pravidiel je jedným z hlavných nedostatkov, neumožňujúcich využiť potenciál inštitúcií. Slabou stránkou väčšiny oblastí je neexistencia resp. neuplatňovanie etických kódexov, pravidiel konfliktu záujmov a ochrany oznamovateľov nekalej činnosti v rámci inštitúcie. Nevyužívanie potenciálu je prítomné aj v prípade prínosu k boju proti korupcii, kde viaceré silnejšie inštitúcie ostávajú pasívne (ombudsman, prezident).

Medzi najslabšie hodnotené inštitúcie patria tie, ktoré v poslednom období fungujú v nestálom prostredí, alebo sa protikorupčnými aktivitami a mechanizmami integrity nezaoberajú. Do prvej skupiny radíme políciu, súdnictvo, prokuratúru a Úrad pre verejné obstarávanie, v ktorých došlo v ostatnom období k zmenám, avšak ich implementácia nebola dokončená alebo prebieha a výsledok nie je zrejmý. Do druhej skupiny patria prezident, podnikateľské prostredie a miestna štátna správa, pretože neposkytujú dostatok informácií o svojej činnosti a sú pasívne v boji proti korupcii.

Naopak, medzi úspešnejšie oblasti z hľadiska protikorupčných aktivít patria médiá a občianska spoločnosť, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní kontrolných aktivít. Medzi oblasti s dobrým hodnotením patria aj tie, ktoré majú predpoklady byť silnou súčasťou protikorupčných aktivít a v ostatnom čase prispeli k zavedeniu vyššej transparentnosti a protikorupčných opatrení, konkrétne Národná rada SR a vláda SR. Rovnako silným potenciálom disponujú aj ďalšie inštitúcie ako Najvyšší kontrolný úrad SR, ombudsman a politické strany.

K hlavným odporúčaním správy patrí odpolitizovanie štátnej správy, posilnenie ochrany nahlasovateľov korupčných praktík z prostredia zamestnancov a zriadenie stálej volebnej komisie pre kontrolu financovania straníckych aktivít i majetkových priznaní politikov.

Ctibor Košťál, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, 02/44 636 080

Gabriel Šípoš, Transparency International Slovensko, 02/5341 7207

Plné znenie tlačovej správy (pdf)

Zhrnutie výskumnej správy (75 strán, pdf)

Plné znenie výskumnej správy ( 270 strán, pdf)

Projekt Národný systém integrity spravovania na Slovensku bol financovaný Európskou komisiou (Program prevencie a boja proti kriminalite Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti), Medzinárodným vyšehradským fondom a Nadáciou otvorenej spoločnosti.