Slováci neveria, že bežní občania môžu na korupcii niečo zmeniť

Každá ôsma slovenská domácnosť, ktorá počas minulého roka prišla do kontaktu s vybranými verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok. Ide o šiesty najvyšší podiel v Európskej únii. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve (každá desiata domácnosť), pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Najčastejšie skúsenosti s tzv. drobnou korupciou hlásia občania v Rumunsku a v Litve, v priemere ide o každú štvrtú domácnosť. Vyplýva to z výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu medzi takmer 60 tisíc občanmi v 42 krajinách Európy a strednej Ázie od Transparency International.

Rezignácia občanov

V porovnaní s inými krajinami únie sú však Slováci len minimálne ochotní proti korupcii bojovať. Len jedna pätina ľudí, ktorí prišli v poslednom roku do styku s korupciou ju aj nahlásilo. Až 41% percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v EÚ 24% percent ľudí, a napríklad len 7 % Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari.

Občania Slovenska sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 27% opýtaných. Ďalších 22% si myslí, že aj tak by sa nič nevyšetrilo a vinníci ostanú nepotrestaní – je to najvyššia miera skepsy v Európe. Tretím najčastejším dôvodom (19%) je argument, že korupcia sa ťažko dokazuje.

Vládu vraj ovládajú súkromné záujmy

Občania Slovenska podľa prieskumu z prvej polovice roka neveria ani vláde. Až 56% tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí. Pritom až 38% ľudí považuje korupciu za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny. Priemer v EÚ je 32% – v Nemecku sú to rovné dve percentá obyvateľov.

Z nedávnej štúdie súdnych rozsudkov korupcie na Slovensku od autorov Transparency vyplýva, že polovica rozsudkov sa týka úplatkov do 20 eur a trestaní sú najmä platcovia, nie prijímatelia čiernych peňazí. Keďže súdy potrestajú takmer všetkých, ktorých im prokuratúra obžaluje, hlavnú vinu za beztrestnosť verejných činiteľov a tzv. veľkých rýb nesie podľa Transparency práve politizácia a nedôveryhodné vedenie slovenskej polície a prokuratúry.

Napriek minuloročnému zákonu je navyše málo efektívna aj ochrana  tzv. whistleblowerov, teda ľudí, ktorí sú korupciu ochotní nahlásiť. Na 25 z 29 ministerstiev a hlavných štátnych úradov neprišlo za rok a pol platnosti zákona od zamestnancov ani jedno jediné hlásenie o podozrení na nekalé konanie na pracovisku.

Kompletné výsledky  Globálneho barometra korupcie pre všetky krajiny vrátane Slovenska nájdete tuPozor – kvôli zmene v metodológii nie sú tohtoročné výsledky porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi.  

Gabriel Šípoš

riaditeľ Transparency International Slovensko

16.11.2016