Kampane kandidátov na županov sú prvýkrát povinne financované cez transparentné účty. Pri niektorých politikoch sa však z nich viac nedozvieme ako dozvieme.  

Odvahou proti politickej mafii! Nastal čas veľkých zmien! Zlepšíme hospodárenie v kraji! V kraji chceme postaviť novú cestu! To všetko sa dočítate v sloganoch na volebných billboardoch kandidáta na nitrianskeho župana a podpredsedu ĽSNS Milana Uhríka, ktorými je polepený celý región. Ak by vás ale zaujímalo, koľko, komu a za čo Uhrík zaplatil, nepochodíte. A to ani napriek tomu, že v týchto župných voľbách musia po prvýkrát kandidáti zverejňovať svoje príjmy a výdavky na transparentných účtoch.

ĽSNS totiž pre župné voľby zriadilo iba jeden účet – spoločný pre všetkých straníckych kandidátov na županov i poslancov. Zo stručných a neadresných popisov pri výdavkoch ako „reklama a marketing“ sa tak nedozviete, čo presnejšie sa za nimi ukrýva a či sa týkajú volebnej kampane banskobystrického župana Mariana Kotlebu, Uhríka, alebo napríklad kandidátov strany v prešovskej či žilinskej župe.

Podobnú stratégiu, ktorú dnes zákon umožňuje, zvolilo aj niekoľko ďalších strán. Z väčších napríklad Sloboda a Solidarita, na ktorej účte sa výdavky dajú priradiť k jednotlivým kandidátom iba veľmi sporadicky. Ďalšou je SNS, ktorá má na účte navyše iba päť väčších platieb dokopy za viac ako 160-tisíc eur, pri ktorých je iba poznámka „zalohova – VUC volby 2017“ a názov reklamnej agentúry. Skontrolovať reálnosť nákladov na kampaň jednotlivých kandidátov je tak v týchto prípadoch omnoho obtiažnejšie, ako pri kandidátoch, ktorí majú vlastné účty s podrobne rozpísanými výdavkami.

K nedávno publikovanej výhrade šéfa SaS Richarda Sulíka, že kým strana môže podľa nových volebných pravidiel na spoločnú podporu svojich kandidátov vynaložiť len 500-tisíc eur, no každý nezávislý kandidát až 250-tisíc, tak treba pridať aj ďalší kontext. Ak strana financuje kampaň všetkých svojich kandidátov cez spoločný účet, výdavky jej jednotlivých politikov môžu ostať na rozdiel od ich nezávislých súperov úplne nerozkryté. To môže byť diskriminačné zase voči nezávislým kandidátom.

Platiteľ nezadal účel platby

Viaceré strany k novej povinnosti zvolili otvorenejší prístup. Stranícky transparentný účet na podporu kandidátov do župných zastupiteľstiev majú napríklad aj Obyčajní ľudia Igora Matoviča, ich kandidáti na župana Jozef Viskupič a Erika Jurinová si ale vedú kampaň cez vlastné účty. Rovnako to platí aj v prípade kandidátov na županov za stranu Smer.

Kontrola výdavkov je však problematická aj pri niektorých kandidátoch s vlastným účtom. „Platiteľ nezadal účel platby“, na takúto poznámku pri platbách narazíte napríklad pri účtoch prešovského župana Petra Chudíka (Smer) či bratislavského nominanta Skoku a Mosta-Híd Daniela Krajcera.

Kým pri spomínaných kandidátoch sa takýto prístup týka iba niektorých výdavkov, favorit volieb v Banskobystrickom kraji Ján Lunter (nezávislý) sa preň rozhodol programovo. Hoci ešte na diskusii organizovanej Transparency a Denníkom SME začiatkom októbra hovoril, že o probléme s chýbajúcimi popismi nevedel a zjedná nápravu, neskôr si to rozmyslel. Odvoláva sa na zákon, ktorý presnejšie rozpisovanie výdavkov neprikazuje.

„Nie je rozumné, aby kandidáti v reálnom čase zverejňovali kedy, kde a koľko reklamy si objednávajú, kde si prenajímajú priestory na organizovanie diskusií a podobne. To je aj vec ich stratégie a taktiky,“ vysvetlil dodatočne pre Transparency manažér kampane Ondrej Lunter.

Nejasné výdavky na kampaň kandidáta Jána Luntera.

Nejasné výdavky na kampaň kandidáta Jána Luntera. (Zdroj: www.fio.sk)

Tomuto argumentu sa do istej miery dá rozumieť, ani zvyšní kandidáti nerozpisujú svoje výdavky do posledného detailu. Podobný prístup, kedy sa z transparentného účtu nedozvieme o povahe výdavkov kandidáta takmer nič, však zvolil Lunter zrejme ako jediný z relevantnejších kandidátov.

Viac detailov o výdavkoch na jeho kampaň tak bude možné zistiť až zo záverečnej správy, tú však kandidáti musia odovzdať ministerstvu vnútra až po voľbách.

Ak by podobný prístup zvolili napríklad aj jeho protikandidát a súčasný Banskobystrický župan Marian Kotleba, viaceré potenciálne konfliktné väzby by zostali do volieb ukryté. Pri pohľade na výdavky ĽSNS sa na transparentnom účte veľmi rýchlo vynoria aj  propagačné materiály a reklamné plochy dovedna za 53-tisíc eur, ktoré pre stranu zabezpečovali firmy Obalotava a.s. a Aura s.r.o. Za oboma stoja ľudia blízki ĽSNS (jeden z nich pracuje aj priamo na úrade BBSK) a obe v minulosti ťažili aj zo zákaziek s úradom Banskobystrickej župy, od ktorej zinkasovali spolu vyše 23-tisíc eur.

Zahraniční agenti

Podobný problém sa týka aj výdavkov kandidátov spred oficiálneho spustenia kampane. Transparentný účet si totiž museli zriadiť až po 28. júni, kedy boli voľby vyhlásené. Viacerí politici však kampaň rozbehli už dávno predtým a o ich výdavkoch spred spomínaného dátumu tak momentálne nezistíte nič. Týka sa to napríklad nezávislého kandidáta na bratislavského župana Rudolfa Kusého, ktorý pred spustením transparentného účtu minul na kampaň podľa vlastných slov až 70-tisíc eur. Od koho boli a na čo presne išli sa tak volič dozvie až po voľbách.

Podobne to platí aj o jeho protikandidátovi Jurajovi Drobovi z SaS. „Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží ministerstvu v riadnom termíne,“ povedal pre agentúru Sita Droba.

Ďalší nedostatok zákona zavádzajúceho transparentné účty súvisí so zákazom prijímania darov od ľudí, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. Bremeno overovania totiž leží na kandidátoch, čo nemusí byť vždy jednoduché. Napríklad kontroverzný novinár a kandidát na bratislavského župana Ľubomír Huďo, ktorého podporuje ĽSNS, dostal na transparentný účetcez medzinárodnú platobnú službu 100 eur od darcu podpísaného ako „Margita a Jozef Australia“. Po otázke Transparency, či si overoval trvalý pobyt darcov, Huďo odpísal, že identitu „manželov nepozná“ a peniaze im okamžite posiela späť.

Platba z Austrálie pre kandidáta s podporou ĽSNS Ľubomíra Huďa.

Platba z Austrálie pre kandidáta s podporou ĽSNS Ľubomíra Huďa. (Zdroj: http://transparentneucty.sk)

Identifikácia darcov môže byť ďalším problematickým bodom. Napríklad na účte Jána Luntera figuruje aj viacero anonymných podporovateľov len s označením zahraničnej platobnej brány alebo finančnej inštitúcie. Lunter však tvrdí, že ich identitu pozná a Transparency poskytol aj ich mená.

Transparentný čet

Kým Lunter má na svojom účte stovky darcov, opačný problém rieši súčasný bratislavský župan a bývalý šéf SDKÚ Pavol Frešo. Stav jeho účtu bol aj dlho po začatí kampane v mínuse, s deviatimi darcami, z ktorých každý mu prispel len centami. Aj to zväčša s ironizujúcimi poznámkami ako „Na cestovný lístok do minulosti“. Frešo si tak v malom prežíva skúsenosť českého prezidenta Miloša Zemana, ktorého transparentný účet pre druhé volebné obdobie sa zmenil na terč pre vtipkárov. Tí mu vo veľkom posielali halierové sumy s vtipnými, ale i urážajúcimi komentármi.

Na situáciu s nadhľadom zareagovala aj banka, kde má Zeman účet vytvorený. „Zriaďte si náš transparentný účet a četujte s priateľmi 24 hodín denne 7 dní v týždni,“ napísala banka na Facebooku.

Frešo na účte dosiaľ nevykazuje ani žiadne výdavky, hoci vozidlá bratislavskej MHD sú už dlhšie polepené jeho reklamou. Na otázky Transparency o rozpore medzi deklarovanými a skutočnými výdavkami jeho volebný štáb neodpovedal. Frešo však na minulotýždňovom brífingu vyhlásil, že výdavky na transparentnom účte začnú nabiehať tento týždeň po uhradení faktúr. Dosiaľ sa tak nestalo (18.10.) a stále tak nie je jasné, či sa všetky výdavky za jeho doterajšiu kampaň objavia aj na transparentnom účte.

Takáto prax môže byť potenciálne problematická. Ak by kandidát napríklad zaplatil za služby vopred ešte pred spustením transparentného účtu alebo až spätne po voľbách, obišiel by tak jeho účel, ktorým je verejná kontrola výdavkov počas kampane.

Spoločné pravidlá

Transparentné účty sú nepochybne užitočný nástroj. Informácie o finančnom pozadí politikov nám môžu pomôcť odhaliť potenciálne konflikty záujmov pri ich rozhodovaní, špecifikovanie volebných výdavkov nám zas uľahčuje kontrolu dodržiavania limitov na kampaň. Jeho význam je aj preventívny, keďže komplikuje situáciu nečestným darcom očakávajúcim protislužbu.

O výraznom kroku „v čistote financovania politického života“, ktorý pri prijímaní zákona sľuboval minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), však vzhľadom na prax možno zatiaľ hovoriť len so značnou rezervou.

Politici i ministerskí úradníci by sa mali zamyslieť, či po prvých skúsenostiach s transparentnými účtami z parlamentných i aktuálnych župných volieb nie je čas na opravu pravidiel. Zvážiť by mohli napríklad vytvorenie centrálnej platformy (formuláru), ktorú by darcovia využívali pri zasielaní príspevkov na transparentné účty v akejkoľvek banke. Centrálne riešenie by zamedzilo rôznemu vykladaniu zákona a na všetkých transparentných účtoch by sa tak objavili dôležité informácie pre verejnú kontrolu v jednotnej podobe.

Kvalita verejnej kontroly môže byť dnes ovplyvnená aj tým, v akej banke si politik účet zriadi. Banky, ktoré dnes transparentné účty poskytujú, zatiaľ neumožňujú ani vyhľadávanie podľa darcov alebo typov výdavkov.

Prepojenie registrov

Podobne negatívnu skúsenosť, keď štát jasne nestanovil pravidlá, už máme so zverejňovaním verejných zmlúv na internete. Kým štátne inštitúcie zverejňujú zmluvy v užívateľsky prístupnom centrálnom registri s množstvom metadát a možnosťou vyhľadávať, mnohé mestá či niektoré verejné firmy, ktorým zákon umožňuje používať na tento účel vlastné weby, začali zmluvy zverejňovať iba ako neoznačené linky alebo obrázky bez akejkoľvek možnosti vyhľadávania. Verejná kontrola sa tak v nich zvýšila len minimálne a štát túto prax doteraz celkom nevyriešil.

Za zváženie stoja aj ďalšie úpravy podmienok vedenia transparentných účtov. Odbremeniť kandidátov od problematického preverovania trvalého pobytu darcov by mohlo pomôcť prepojenie darovacej platformy s registrom obyvateľov SR, ktorý prevádzkuje ministerstvo vnútra. Ten obsahuje údaje o všetkých občanoch s trvalým pobytom na Slovensku. Podobne by bolo možné pri dodržaní všetkých štandardov na ochranu osobných údajov formulár prepojiť aj s obchodným registrom.

Na diskusiu sú aj zmeny zákona v otázkach možných špekulácií s predplatením služieb pred spustením účtu či ich splatením až po voľbách alebo využívania účtov na výpady voči kandidátom, ktoré môžu kontrolu výrazne zneprehľadniť.

Ak chce minister Kaliňák aj celá politická reprezentácia sľubovaný krok k väčšej dôvere verejnosti naozaj dotiahnuť, bude potrebné čím skôr zmeniť optiku. Transparentné účty by nemali byť iba ľúbivým nástrojom pre akože čisté financovanie kampaní, ale skutočným prostriedkom pre účinnú verejnú kontrolu politikov.

Michal Piško, Mário Kajan 

Ak sa Vám článok zdal zmysluplný a chcete, aby sme sa téme otvorenejšieho financovania politických strán mohli venovať intenzívnejšie, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!