Analýza rozsudkov korupcie za posledné tri roky ukazuje iba malý pokrok.

V úspešnosti trestania korupcie Slovensko zaznamenalo len malý posun za posledné tri roky. Stále sa nedarí trestať korupciu vysokopostavených politikov či veľkopodnikateľov. Od roku 2012 boli právoplatne odsúdení len šiesti volení funkcionári, aj to len jeden starosta a piati obecní poslanci z malých obcí. Hlavnými zodpovednými za tento neuspokojivý stav sú podľa analytikov Transparency International prokuratúra a polícia. Vyplýva to z novej analýzy takmer 250 právoplatných rozsudkov Špecializovaného trestného súdu v prípadoch korupcie z obdobia od júla 2014 do konca júna 2017.

Varovaním tiež je, že v roku 2016 bolo právoplatne skončených len 55 prípadov korupcie s 67 obžalovanými, čo je najmenej za posledných päť rokov. V prvom polroku 2017 bolo uzavretých 41 prípadov.

Dobrou správou naopak je, že v porovnaní s obdobím 2011-2014 sa za posledné tri roky strojnásobil podiel vyriešených prípadov s úplatkami vyššími ako tisíc eur, čiže závažnejšie prípady korupcie. Zo všetkých rozsudkov už tvorili viac ako štvrtinu počtu. Zároveň výrazne  klesol podiel drobnej korupcie. Zatiaľ čo v rokoch 2011-2014 sa až polovica rozhodnutí protikorupčného súdu týkala úplatkov nižších ako 20 eur, v posledných troch rokoch sa tento pomer znížil len na jednu štvrtinu.

Verdikt súdu prichádza relatívne rýchlo od spáchania skutku. Do jedného roka od spáchania skutku sa právoplatne odsúdi takmer 50 % korupčných prípadov. Až 80% prípadov, ktoré sa odhalia a dokážu, trvá menej ako dva roky. Podľa prieskumu agentúry Focus pre Transparency International sa počet ľudí ochotných nahlásiť korupciu dostal v tomto roku na rekordnú úroveň 40 %.

Vinníkom nedostatočného trestania korupcie u nás vidí podľa prieskumu verejnosť najmä v sudcoch – myslí si to 42 % občanov. Políciu a prokuratúru viní naopak len po necelých 22 % občanov. Podľa analýzy rozsudkov však oveľa významnejšiu rolu zohrávajú práve polícia a prokuratúra, ktoré sú zodpovedné za vyšetrenie prípadu a podanie obžaloby na súd. Až cez 94 percent prípadov, ktoré prokuratúra prinesie pred súd, aj skončí verdiktom „vinný.“ V prípadoch oslobodenia v posledných troch rokoch totiž neboli žiadne objemovo veľké či politicky citlivé prípady.

Súčasný stav odporúčame zlepšiť prijatím troch riešení:

  1. Väčšia transparentnosť: Len každý siedmy uzavretý prípad korupcie si vie verejnosť skontrolovať prečítaním odôvodnenia spolu s verdiktom. Tzv. dohody o vine a treste či trestné rozkazy síce zrýchľujú uzavretie prípadu, ale verejná kontrola takto uzavretých prípadov je minimálna. Zverejňovanie obžaloby v ukončených prípadoch, či uznesení o odmietnutí trestného oznámenia, ako aj individuálnych štatistík výkonu prokurátorov by priniesli väčší verejný tlak a dohľad na vyšetrovanie a trestanie korupcie.
  2. Zvýšiť tresty za nepriamu korupciu: súčasné nastavenie trestov umožnilo trestať aj nedávny prípad trojmiliónového úplatku len podmienečným trestom, čo sotva prispieva k odstrašujúcemu účinku trestov
  3. Depolitizácia polície a prokuratúry: Očividný nedostatok prípadov veľkej korupcie vyvoláva otázky o nezávislosti vyšetrovania korupcie obzvlášť voči vysoko postaveným verejným činiteľom. Kľúčový je výber vedenia polície aj prokuratúry a  vyvodzovanie zodpovednosti za ich výsledky. Najvyššie postaveným politikom odsúdeným za korupciu tak aj naďalej ostáva bývalý primátor Čadce Jozef Pohančeník – za prijímanie úplatku v roku 2005.

 

Celú prezentáciu z tlačovej konferencie k výsledkom analýzy si môžete stiahnuť tu.

 

Matej Šimalčík, koordinátor projektu Otvorené súdy

matej.simalcik@transparency.sk

 

Túto analýzu podporil Fond pre Transparentné Slovensku Nadácie Pontis.