Menu Zavrieť

TA3 a Pravda podržali vládu aj pri štrajku učiteľov

Kým pre TA3 bol štrajk učiteľov za lepšie podmienky v školstve len povinná jazda, výber čitateľov Pravdy protesty nekompromisne odsúdil. Aktuálne školské kauzy si provládne nastavené médiá nevšimli. 

V Amerike sa strieľa. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) oznámil, že vďaka zníženej HDP klesla cena niektorých potravín až o 12 percent. Vyučovanie je pre štrajk učiteľov obmedzené, hoci počet zapojených učiteľov klesá. Minister práce Ján Richter (Smer) oznámil, že ministerstvo spustilo eurofondové projekty, ktoré podporia vznik 90-tisíc pracovných miest.

Tak vyzeralo radenie správ v hlavnej spravodajskej relácii TA3 (vlastnenej podnikateľom Ivanom Kmotríkom) Hlavné správy v utorok 26. januára počas druhého dňa štrajku učiteľov. Vrcholiacimi protestami pedagógov pritom v rovnaký deň otvárali správy verejnoprávna RTVS, bulvárna JOJ a ako druhú správu hneď za sporným rozhodnutím súdu o stíhaní exšéfa SNS Jána Slotu na slobode ho zaradila aj najsledovanejšia televízia Markíza.

S podnetom na zaujatosť TA3 pri informovaní o štrajku učiteľov, ktorý je pred voľbami nepríjemnou témou najmä pre vládny Smer, sa na Transparency International Slovensko obrátil jeden z divákov. A keďže úvahy o nadpráci TA3 pre vládny Smer sa objavujú opakovane, rozhodli sme sa na informovanie médií o štrajku pozrieť bližšie.

Vlažnejší než bulvár

Štrajku učiteľov, ktorý v uplynulých dvoch týždňoch nepochybne patril k najvýraznejším domácim udalostiam, venovala zo štyroch hlavných televízií najmenej času práve spravodajská TA3. Od pondelka 25. januára, kedy štrajk začal, do piatku 5. februára vysielala TA3 v Hlavných správach dovedna 25 minút spravodajstva o štrajku, čo predstavuje 7,6 percenta priestoru v relácii.

Televízne noviny Markízy, ktoré výraznú časť relácie venujú aj bulvárnejším témam, pritom pokrývali štrajk až v dvojnásobnom rozsahu, za necelé dva týždne o ňom odvysielali viac ako 51 minút. Markizácke správy sú však aj dvakrát dlhšie a podiel tejto témy tak dosiahol podobných 7,9 percenta. Celkovo venovala štrajkujúcim učiteľom najväčší podiel hlavných správ RTVS a to až 11,7 percenta. Dôležitejšou témou ako pre TA3 však bol učiteľský protest aj pre bulvárnu JOJ, ktorá mu v Novinách vyhradila 9 percent.

Napojený na štát

Každá súkromná televízia, vrátane TA3, má nepochybne právo stanoviť si prioritné témy, ktoré sú pre ňu zaujímavé. Ak je však jej vlastníkom vplyvný podnikateľ napojený na viaceré veľké štátne zákazky (gastrolístky pre úradníkov, Národný futbalový štadión, atď) a televízia zároveň výrazne profituje zo štátnej reklamy, divák by mal spozornieť.

Najmä ak je nezáujem televízie o tému v porovnaní s konkurenciou zjavný a podobné radenie správ, ako bolo spomínané v úvode tohto článku, nasadzuje bežne. Podobne TA3 totiž informovala aj v ďalších dňoch, v stredu 27. januára sa pred správu o štrajku dostali vratky za plyn, ktorých rozposielanie na Slovenskej pošte ohlásil priamo premiér Robert Fico (Smer), vo štvrtok 28. januára televízia uprednostnila brífing Fica o rozšírení miest v materských škôlkach, v piatok 29. januára to zas bola jeho tlačovka o výstavbe nájomných bytov pre mladé rodiny.

Vyvrcholením tohto prístupu boli Hlavné správy zo štvrtku 4. februára. Po príspevku z tlačovej konferencie ministra financií Petra Kažimíra (Smer) o prognóze vysokého ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti nasledovala temer trojminútová reportáž s témou školstva. Prvé dve tretiny z nej však redaktorka venovala zámeru ministra školstva Juraja Draxlera podporiť výstavbu telocviční. „Minister neobišiel ani protest učiteľov…,“ nadviazala napokon na dobré správy.

Povinná jazda

Nižšia priorita štrajku v správach TA3 mala za následok aj ich obsahovú neduživosť. Hoci reportážam nemožno po obsahovej stránke vyčítať nevyváženosť, spravidla išlo iba o povinnú jazdu. Príspevky sa zväčša obmedzili na výpočet počtu štrajkujúcich podľa vlády a podľa učiteľskej iniciatívy, vyjadrenie oboch strán a pohľad na námestie alebo do niektorej zo zapojených škôl.

Hlavný motív spravodajstva TA3 o štrajku učiteľov. (Zdroj: ta3.com)

Televízia úplne rezignovala na snahu o zasadenie požiadaviek učiteľov i situácie v našom školstve do hlbšieho kontextu. Chýbali aj konkrétne príbehy učiteľov, ktorými problémy v rezorte vhodne ilustrovali ostatné televízie.

Pre porovnanie, Televízne noviny Markízy v priebehu niekoľkých dní priniesli pohľad analytikov na problémy v školstve, reportáž o životných podmienkach mladých učiteľov, pohľad rodičov na školstvo či polemiku o výške učiteľských platov.

Kauzy si nevšimli

Provládne ladený postoj k téme štrajku môže naznačovať aj informovanie televízie o školských kauzách, ktoré sa v posledných dvoch týždňoch objavili v  ďalších médiách. TA3 neinformovala o nákupe učebných pomôcok ako sifón či splachovač za stovky eur za kus,  o pochybnom príspevku v hodnote 4,4 milióna eur pre Vysokú školu Danubius v Sládkovičove, ktorej rektor kandidoval za Smer a ani o dotácii na vedu a výskum vo výške 1,3 milióna pre Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici. Jej zakladateľom je mimochodom práve majiteľ TA3 Ivan Kmotrík.

Jeho televízia si tak zrejme osvojila floskulu premiéra Fica o tom, že učiteľský štrajk je iba „mediálny protest“. Nevedno, akú úlohu pri tejto optike hral aj fakt, že TA3 za posledný rok získala od štátnych úradov len za euroinzerciu takmer päť miliónov eur (vrátane januárovej zákazky od ministerstva dopravy). Rovnako ako podstatne sledovanejšia Markíza.

Mimochodom, tipnite si, aký priestor poskytla hlavná spravodajská relácia TA3 kauze zázračného lekára a maséra Kostku, ktorého prípad zoširoka riešila väčšina médií? Doteraz to boli presne dve vety (4.2. – na tretí deň po odhalení kauzy) bez akéhokoľvek kontextu (v čase 9:10).

Okatá hra

TA3 nie je jediné médium, ktoré kritici pravidelne označujú za blízke Smeru. Okrem komentátora Petra Schutza, ktorý Denník Pravda dlhodobo nazýva tlačovým orgánom Smeru, hovoril o týchto novinách ako o vládnom denníku v predvolebnej kampani 2014 napríklad aj budúci prezident Andrej Kiska. Dôvodom neboli iba ich výhrady k objektivite denníka, ale aj nejasné vlastnícke pozadie.

Ako sa podstata týchto výhrad prejavila na informovaní Pravdy o štrajku učiteľov? Na prvý pohľad nie tak zjavne ako v prípade TA3. Pravda venovala téme takmer toľko priestoru ako k vláde kritický denník SME.

Badateľný rozdiel však vidno v obsahu správ. Pravda už v druhý deň protestov v utorok 26. januára z titulnej strany hlásila, že zo štrajku ostalo len torzo (nedostupný na webe), nasledujúci deň v stredu 27. januára otvárala noviny článkom o vývoji platov na Slovensku, v ktorom zdôraznila, že nespokojnosť dávajú najviac najavo učitelia a zdravotníci, ktorým platy od roku 2012 najviac narástli.

Tí, čo dostali najviac pridané, sa najviac sťažujú. (Zdroj: pravda.sk)

Pomerne jednoznačný prístup k demonštráciám denník prezentoval aj na názorovej strane. Postoj Pravdy už v prvý deň protestov jasne zadefinoval jej dlhoročný komentátor Martin Krno, ktorý štrajk označil za okatú hru a učiteľov sa pýtal, či sa dajú zneužiť.

Od pondelka 25. januára do soboty 6. februára sa na názorovej strane Pravdy objavilo 25 príspevkov spomínajúcich štrajk. Až 15 z nich bolo k aktivite učiteľov kritických, podporných bolo iba päť a ich autormi boli len externí prispievatelia. Zvyšných päť príspevkov vyznelo neutrálne.

Treba pritom dodať, že drvivá väčšina odmietavých reakcií pochádzala od čitateľov Pravdy v rámci rubriky Listáreň. Učitelia v nich boli spájaní s opozíciou, označovaní ako vydierači či cirkusanti. „Nemali by sa skrývať za štrajk, ale pýtať sa sami seba a svojho vedenia, čo urobili preto, aby bolo lepšie vybavenie škôl, koľko projektov zrealizovali a aké dosiahli výsledky,“ znel jeden z odkazov.

Z 15 reakcií čitateľov bola podporná len jediná. Pozoruhodné na ľavicový denník, od ktorého čitateľov by sa zrejme dalo očakávať väčšie pochopenie pre požiadavky nespokojných radových zamestnancov.

Nie je sifón ako sifón

Podobne ako TA3 ani Pravda v tlačenej verzii neinformovala o veľkorysých dotáciách pre Vysoké školy v Sládkovičove či v Skalici.

Odlišná situácia nastala v prípade témy predražených sifónov. Webový portál Pravdy priniesol túto správu dokonca ako prvý a to už v stredu 27. januára večer. Pár hodín potom, ako mimoparlamentná strana Šanca zaslala médiám pozvánku na štvrtkovú tlačovú konferenciu nazvanú „Peniaze pre školstvo skončili v sifóne“.

Či sa Pravda inšpirovala oznamom Šance, dostala tip od čitateľa alebo si nákup všimla sama, článok nespomína. Správu stihla zaradiť aj do štvrtkového printového vydania a podarilo sa jej tak predbehnúť ostatné médiá, ktoré si počkali na tlačovku Šance a o kauze sifón informovali kriticky.

Na rozdiel od Pravdy, ktorá čitateľom s predstihom oznámila, že školy kupovali sifóny a splachovače aj lacnejšie a ich vysoká cena nie je až taká zvláštna, keďže „určite to nie je klasický splachovač, ktorý kúpite v obchode.“

Pripustiť treba jedno. Akokoľvek môžeme mať k informovaniu TA3 i Pravdy výhrady, ich nastavenie zďaleka nedosahuje úroveň niekdajšieho promečiarovskeho denníka Slovenská republika, ktorý štrajk hercov voči politike ministra kultúry Ivana Hudeca (HZDS) v roku 1997 v hlavnom článku rovno označil za „politický primitivizmus podčiarknutý bubnami afrických šamanov“.  O to pozornejšie však treba pristupovať k rafinovanejším metódam prezentovaným pod hlavičkou nezávislej a objektívnej žurnalistiky.

Michal Piško

(Autor do roku 2014 pracoval ako redaktor Denníka SME)

Ak si myslíte, že sledovanie nezávislosti médií má zmysel, podporte prosím Transparency aj finančne. Iba s Vašou podporou budeme môcť zákulisné vplyvy v médiách monitorovať aj naďalej. Ďakujeme!