Menu Zavrieť

Štátne firmy nestoja mimo verejnej kontroly

Najvyšší súd dal za pravdu Transparency – Slovenský plynárenský priemysel hospodári s verejnými prostriedkami a verejnosť má právo ich kontrolovať

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Štátne firmy hospodária s verejnými prostriedkami a občania majú právo vedieť, ako s nimi nakladajú. To sú najzásadnejšie dôsledky rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý dal koncom roka 2020 za pravdu sťažnosti Transparency International Slovensko v spore so Slovenským plynárenským priemyslom. Najvyšší súd rozhodnutím zužuje priepasť vo verejnej kontrole medzi štátnymi inštitúciami či samosprávami na jednej strane a nimi založenými obchodnými spoločnosťami na strane druhej. Verejné firmy, ktoré dovedna hospodária s miliardami eur, nemôžu odbíjať občanov frázou, že ich podnikanie nemá so štátom nič spoločné.

Rozsudok môže mať veľký dopad na možnosti verejnej kontroly aj v ďalších štátnych a mestských firmách, keďže mnohé z nich roky odmietajú sprístupňovať informácie o svojom hospodárení. V našom poslednom rebríčku transparentnosti 100 najväčších verejných firiem z roku 2019 nám napríklad až 40% nebolo ochotných poskytnúť údaje o platoch a odmenách ich šéfov,“ hovorí projektový koordinátor Transparency Michal Piško.

Infozákon štátnym či mestským firmám priznáva obmedzenú informačnú povinnosť limitovanú na informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, či majetkom štátu, župy alebo obce. Obmedzenie verejnej kontroly ich má chrániť pred možným znevýhodnením v súťaži so súkromnými konkurentami. Viaceré štátne firmy si však, podobne ako SPP, výnimku v infozákone vysvetľujú tak úzko, že za verejné prostriedky považujú iba priame dotácie od štátu či eurofondy. O svojej činnosti tak nesprístupňujú takmer nič.

Spor s SPP siaha ešte do roku 2015, kedy Transparency od stopercentne štátnej akciovky požadovala cez Infozákon informácie o výške platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady a podrobnosti o zmluve o reklame medzi SPP a  Paralympijskou marketingovou spoločnosťou. SPP informácie neposkytol s odôvodnením, že nehospodári s verejnými financami ani majetkom štátu. S ich argumentáciou sa stotožnil aj zakladateľ spoločnosti a odvolací orgán Fond národného majetku (dnes MH Manažment), ktorý vydal zamietavé rozhodnutie. V októbri 2018 túto argumentáciu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave.

Rozsudok krajského súdu teraz Najvyšší súd po dvoch rokoch zmenil tak, že zamietavé rozhodnutie MH Manažmentu zrušil ako nezákonné. MH manažment (ako právny nástupca FNM) už vydal SPP koncom januára aj pokyn „na sprístupnenie informácií v plnom rozsahu“.

Pavel Nechala a Matej Šimalčík z advokátskej kancelárie WISE 3 s.r.o., ktorí Transparency v spore zastupovali, označujú rozsudok za prelomový.  „Veľmi sa tešíme, že pribudlo ďalšie zo zásadných súdnych rozhodnutí, ktoré posilňuje právo verejnosti na kontrolu výkonu verejnej moci. Rozsudok poskytuje návod na riešenie praktických otázok pri uplatňovaní práva na informácie tak pre súdy ako aj povinné osoby.“

Dôležité pre verejnú kontrolu sú aj konkrétne argumenty, na základe ktorých Najvyšší súd rozhodol. Súd pri posúdení, či SPP nakladá s verejnými financiami, dôvodil najmä tým, že SPP je akciovou spoločnosťou so 100% majetkovou účasťou štátu, štát si v nej ako jediný akcionár vykonáva všetky práva a povinnosti valného zhromaždenia a ustanovuje aj orgány spoločnosti. Štát má podľa súdu „absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi“.

Vynakladanie zdrojov spoločnosti na platy a odmeny členov jej orgánov je preto podľa súdu možné považovať za hospodárenie s verejnými prostriedkami a neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa na SPP nemala vzťahovať povinnosť zverejniť tieto informácie. Súd uznal, že ide o citlivé údaje pre dotknutých jednotlivcov, aj pre obchodnú spoločnosť, avšak treba podľa neho vziať do úvahy aj verejný záujem.

Transparentné informovanie o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na platy a odmeny členov orgánov žalovaného v 2. rade (SPP) nie je len v záujme štátu ako jediného akcionára, ale aj vo verejnom záujme a dochádza ním aj k naplneniu základného práva na prístup k informáciám a k efektívnej kontrole zo strany verejnosti,“ jednohlasne konštatoval senát v zložení Mariána Trenčana, Miroslava Gavalca a Igora Belka.

K rovnakým záverom Najvyšší súd dospel aj ohľadom požadovaných informácií o forme reklamy propagácie SPP, kde spoločnosť podľa neho neponúkla žiadne logické vysvetlenie jej nesprístupnenia. Senát nepresvedčilo ani všeobecné tvrdenie žalovaných, že sprístupnením požadovaných informácií by mohlo dôjsť k znevýhodneniu SPP v hospodárskej súťaži a ohroziť tak jeho existenciu.

 

Najvyšší súd pri posúdení sporu prijal viacero záverov aj pre budúcu prax súdov ale aj povinných osôb:
  • právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu a akékoľvek zásahy do tohto práva je nutné posudzovať reštriktívne s cieľom, aby právo na informácie bolo zachované v maximálnej miere,
  • z pohľadu posudzovania informačnej povinnosti právnických osôb je irelevantné, či ide o právnickú osobu založenú podľa predpisov súkromného alebo verejného práva,
  • SPP je právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu a všetky jej prostriedky sú teda verejnými prostriedkami bez ohľadu na to, či sú ďalej zhodnocované podnikateľskou činnosťou,
  • zásadný vplyv na rozhodovanie SPP má minister hospodárstva, ktorý má dosah na kreovanie štatutárneho orgánu a dozornej rady, ako aj na akékoľvek zmeny stanov spoločnosti,
  • členovia predstavenstva a dozornej rady SPP sú verejnými funkcionármi v zmysle Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

 

V posledných rokoch ide o ďalší rozsudok posilňujúci kontrolu verejných firiem. V rokoch 2017 a 2018 rozhodol Krajský súd v Bratislave v prospech našich žalôb voči Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti  a Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktoré taktiež tvrdili, že nehospodária s verejnými zdrojmi. Ich jedinými akcionármi sú pritom mestá a obce v priľahlých regiónoch. Súd v oboch prípadoch rozhodol, že vodárne možno považovať za verejné inštitúcie s plnou informačnou povinnosťou.

Systematické riešenie tohto problému vidíme v prijatí novely Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by upresnila a rozšírila možnosti verejnej kontroly aj pri štátnych či mestských firmách. S takýmto zámerom ráta aj programové vyhlásenie vlády. Ďalšie problémy, ktoré by novela podľa nás mala riešiť, si môžete pozrieť v tomto zhrnutí.

Michal Piško, projektový koordinátor TIS, pisko@transparency.sk, 0905 840 421
Ján Ivančík, právnik TIS, jan.ivancik@transparency.sk, 0905 613 779