Právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík v rozhovore pre televíziu JOJ 24 hovorí nielen o tom, čo v praxi môže priniesť zrušenie Špeciálnej prokuratúry, či to budú len prieťahy, alebo či sa môže stať, že noví prokurátori budú mať na dôkazy iný názor. Odpovedal aj na otázky, aké môžu mať dopady plánované zmeny výšky trestov v Trestnom zákone, či nová hranica výšky škody, či zrušenie inštitútu kajúcnikov.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoroval vyšetrovanie zločineckých gangov, veľkých korupčných káuz či terorizmu, končí. Rozhodla o tom vláda. Nepomohla ani ponuka Daniela Lipšica, že odíde z čela úradu. Koalícia chce tiež výrazne znižovať tresty za ekonomickú a majetkovú kriminalitu. Ak niekto spôsobí škody do 700 eur, bude to len priestupok. Kabinet to všetko chce urobiť v skrátenom legislatívnom konaní ešte pred Vianocami. Viac si už poviem s Jánom Ivančíkom, právnikom Transparency International Slovensko. Vláda zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry odôvodňuje tým, že je nadbytočný, spolitizovaný a systémovo zaujatý. Povedali, že nepomôže ani odchod Daniela Lipšica, pretože všetci tí ďalší prokurátori sú vraj tiež zaujatí. Na druhej strane, tento úrad tu máme už dve desaťročia a začal takpovediac prekážať stranám, ktoré sú momentálne v koalícii v čase, keď boli v opozícii. Obstoja argumenty vlády?
Treba skonštatovať, že predchádzajúca vláda súčasného premiéra bola tá, ktorá tento úrad uviedla do života po tom, čo v roku 2009 Ústavný súd skonštatoval, že existujú limity, pre ktoré je Špeciálny trestný súd a nadväzujúca prokuratúra problémom z ústavného hľadiska. Takže z mojej strany je veľmi vážne podozrenie, že Úrad špeciálnej prokuratúry začína prekážať z účelových dôvodov. Na druhej strane nemôžeme povedať, že by tu bolo nejaké šokujúce odhalenie, ktoré vláda nekomunikovala pred voľbami. Pán Lipšic určite má vysokú mieru odbornej erudície aj morálny kredit. Na druhej strane hovorili sme, že fakt, že predtým pôsobil v politike, bude problémom, na ktorý sa bude ľahko poukazovať. A v podstate teraz to vláda veľmi ľahko využíva.
Čiže bola chyba, že sa im, teda tým špeciálnym prokurátorom sa stal práve pán Lipšic. Ak by to nebol on, bola by podľa vás šanca zachrániť tento úrad ako taký?
Toto je špekulácia, na ktorú by som mohol odpovedať iba, keby som mal vešteckú guľu. Každopádne, minimálne ten argument, že máme na čele bývalého politika, by bol zo stola. Ale jeho nominácia priniesla aj očividné výsledky, kauzy, ktoré boli dotiahnuté do konca v rozsahu, ktoré sa predtým nediali. Keď to porovnáme s pánom Kováčikom, jeho predchodcom.
Pán Lipšic hovorí, že tá úspešnosť bola 93 až 94 percent. Vy ste si robili vlastné prieskumy, ako dopadli tie konania pred súdmi?
My sme sa venovali špeciálne prípadom, ktoré sa týkali korupcie. Zanalyzovali sme všetky kauzy, pretože všetky kauzy, ktoré sa týkajú korupcie, sú na stole Úradu špeciálnej prokuratúry. Pozerali sme sa aj na obsah tých jednotlivých rozhodnutí a tak vidíme, že naozaj došlo konečne k posunu. Netrestá sa na Slovensku už iba takzvaná malá korupcia do 20 eur, do 50 eur. Od roku 2019, 2020 dochádza k posunom. „Veľké ryby“, alebo „biele goliere“, ktorých postihovanie bolo dlhodobo problematické, ľudí vo vrcholovej politike, alebo oligarchov, ktorí vplývajú na politiku nezákonnými spôsobmi a úplatky nad 5000 eur, ktoré zahŕňajú aj stotisícové úplatky, sa konečne dostávajú do riešení. Toto bolo v predchádzajúcich obdobiach v podstate výnimočné, až takmer prakticky neexistujúce. Pretože donedávna platilo, že najvyššie postaveným odsúdeným politikom bol bývalý primátor Čadce za korupciu.
Zmenilo postoj ľudí to, že videli, že stúpa počet odsúdených za korupciu?
Tie drobné úplatky sú v podstate stále tým najväčším balíkom, ktorý sa darí dlhodobo odhaľovať a trestať. Je to logické, pretože takúto kriminalitu viete preukázať omnoho jednoduchšie ako niečo, čo je sofistikované a ide cez niekoľko firiem, cez zahraničné spoločnosti. Na druhej strane vidíme, že čoraz menej Slovákov aj v prieskumoch priznáva, že dali úplatok. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi to bola takmer polovica opýtaných, dnes sa konečne dostávame pod 10 percent.
Samozrejme, nemožno konštatovať, že by ho nestretávali nejaké problémy. A to je vlastne palivo, alebo munícia, ktorú momentálne vláda má, že naozaj aj Ústavný súd a Európsky súd konštatovali porušenia v niektorých prípadoch, čo svedčí najmä o tom, že sa polícia, prokuratúra museli veľmi spoliehať na spolupracujúcich obvinených, čo vo svojej podstate nie je zlé, pretože je to inštitút, ktorý bol uvedený do právneho poriadku na to, aby sa využíval. Na druhej strane to svedčí najmä o skutočnosti, že polícia je poddimenzovaná, že nemá dostatok ľudí ani materiálu na to, aby dokázala odhaľovať tie naozaj zložité prepojenia. Čiže v tomto smere zostávajú primárnym dôkazom výpovede svedkov, pretože na to, aby ste dokázali odhaľovať tú veľmi zložitú kriminalitu, potrebujete ľudí, ako bol napríklad Ján Kuciak. A takíto naozaj žalostne v polícii chýbajú.
K spolupracujúcim obvineným sa ešte vrátime. Spomínali ste Jána Kuciaka, akým spôsobom môže byť teraz ovplyvnený jeho prípad, pretože my nevieme, či naďalej to budú dozorovať tí istí prokurátori, alebo im to bude odobraté.
Tie zmeny sa dotknú samozrejme obrovského množstva prípadov. Je dôležité povedať, že za žiadnych okolností nemá byť našim odkazom to, že na krajských prokuratúrach, alebo kdekoľvek inde pracujú ľudia, ktorí sú menej schopní. Problémom je, akým spôsobom sa tieto zmeny prijímajú, pretože toto sú naozaj zásadné zásahy do trestnoprávnej politiky štátu. Čiže, má tomu predchádzať dlhodobá odborná diskusia a tá neprebieha za 10 dní v skrátenom legislatívnom konaní za zatvorenými dverami. Pričom aj Generálna prokuratúra sama priznala, že doteraz nemá znalosť o tom, čo sa vlastne chystá. Druhá vec je tá, že vec odňať prokurátorovi a dať ju niekomu inému na stôl je možné, ale vec odňať sudcovi a dať na stôl niekomu inému, tak to už je naozaj v rozpore s akýmikoľvek elementárnymi zásadami právneho štátu. Takže pokiaľ by sa táto zmena dotkla aj Špecializovaného trestného súdu, tak následne dôjde k prerozdeleniu sudcov na iné súdy. Ale tie veci s nimi musia zostať. Bulhari tiež zrušili Špecializovaný trestný súd, no a teraz majú konanie pred Európskym súdom práve preto, že pokiaľ dôjde k prerozdeľovaniu veci iným sudcom, tak sa tu bavíme o naozaj flagrantnom porušení právneho štátu.
V každom prípade už teraz reaguje aj Európska komisia a požiadala vládu, aby sa zdržala sa takých rýchlych zmien. Jozef Kuciak, otec zavraždeného Jána Kuciaka, bol vlastne prvým signatárom petície, pod ktorú sa podpísala aj Transparency International Slovensko. Čo vlastne touto petíciou sledujete?
Musíme upozorniť nielen doma, ale aj na úrovni európskej na to, že tu máme naozaj veľký problém. Netvrdíme, že žiadne zmeny nie sú potrebné. Úradu špeciálnej prokuratúry by sa mohli dotknúť také zmeny, ktoré budú smerovať k zlepšeniu efektivity. Problémom je, akým spôsobom sa zmeny dejú a na základe čoho sa dejú. A ja mám pocit, že stále nie je odkomunikované. Skrátené legislatívne konanie je v zmysle našej ústavy aj všetkých ďalších nadväzujúcich noriem možné v prípade, kedy je ohrozený vážny záujem. Napríklad, keď je povodeň a všetkým nám vytopí domy… A nie že sa tu bavíme o naozaj zásadných zmenách na inštitucionálnej úrovni v skrátenom legislatívnom konaní. Aj programové vyhlásenie vlády hovorí, že budeme konať transparentne, so zapojením širokej miery odbornej laickej verejnosti.
Argument premiéra Fica, že legislatívne konanie je skrátené, lebo by mohlo dôjsť k porušovaniu ľudských práv ďalších ľudí, obstojí, alebo nie?
Toto je argument, ktorý by som si vedel predstaviť použiť na všetko. Pokiaľ dôjde k nejakému porušeniu zo strany niektorého sudcu, tak potom tu máme napríklad disciplinárne konanie. Pokiaľ by niektorý prokurátor urobil nejakú chybu, tak tá zväčša bude viesť k tomu, že nebude úspešný na súde. Pokiaľ by aj na tom prvom stupňovom bol, na druhom stupni je stále možnosť nápravy a tak ďalej. Máme na to Ústavný súd. Potom je ďalšou garanciou Európsky súd pre ľudské práva, tých garancií je celý rad. Keď niekto sa pomýli, urobí chybu aj, tak nie je v demokratickej spoločnosti prípustné, aby som kvôli tomu zrušil inštitúciu. Takýmto spôsobom právna istota a budovanie pevných základov právneho štátu nemá fungovať.
Bude vôbec reálne spisy za takýto krátky čas presťahovať na rôzne krajské prokuratúry a dať iným prokurátorom, aby si to dôsledne naštudovali? Neprinesie to prieťahy potom?
Toto sú asi otázky na špedičnú firmu a Úrad vlády. Z môjho pohľadu nepôjde o to, že zoberiem 30 krabíc a prenesiem ich niekde inde. Problém bude ten, že sa bude musieť množstvo ľudí oboznámiť s novými vecami. Sú to navyše veci, ktoré dlhodobo, ako ste povedali, už 20 rokov nerobil nikto iný, iba ÚŠP. Čiže sa bude musieť oboznámiť s novou agendou. Tým pádom už je zrejmé, že máme veľkú mieru pravdepodobnosti, že nastanú prieťahy v konaní, že sa tam nebudú stíhať termíny, uplynulú napríklad väzobné lehoty, nebude možné robiť vyšetrovanie efektívne. Čiže pokiaľ sa bavíme o tom, že nám môže uniknúť veľké množstvo páchateľov kvôli tomu, že nastali obštrukcie, tak tým pádom štát vlastne podkopáva nohy sám sebe.
No ak by sme to opäť mohli ilustrovať na prípade Jána Kuciaka, môže nastať aj situácia, že tento spis, veľmi objemný, ktorý teraz dozorovali dvaja prokurátori, dostanú iní dvaja noví prokurátori, ktorí môžu mať na tie dôkazy úplne iný názor?
Toto sú skôr otázky na odborníkov z aplikačnej praxe. Ale stať sa môže naozaj hocičo. Problém je naozaj tá globálna rovina toho, čo sa deje, prečo sa to deje, ako sa to deje.
Poďme sa pozrieť ešte teraz rýchlo na ten nový trestný zákon. Výrazne znižuje sadzby za ekonomickú kriminalitu a týka sa to aj korupcie. Niektorí právnici hovoria, že páchatelia po novom budú môcť vykúpiť. Aj minister Susko hovoril, že možnosť výšky pokút narastá do troch miliónov. Môže sa teda naozaj stať to, že keď si nahonobím dostatok peňazí z trestnej činnosti, nemusím sa báť, že pôjdem do väzenia, lebo jednoducho si zaplatím ten trest?
V prvom rade zmena Trestného zákona je niečo, čo sa musí diať po veľmi dlhej odbornej debate. My sme napríklad za to kritizovali aj pani exministerku Kolíkovú, že diskusia nebola dostatočne veľká. Pán minister Karas mal návrh, ktorý prešiel odbornou nejakou diskusiou, je nejakým spôsobom kompromisný a teraz prichádzajú opäť zmeny, ktoré nevidíme. A nevidíme vôbec, čo môžeme očakávať, iba náznaky. Je pravdou, že v niektorých prípadoch sú nastavené tresty na Slovensku vysoko, ale hľadajme nejakú mieru primeranosti. Za finančné protispoločenské chovanie by mal byť trest povedzme najvyššie 10 rokov. Ale keď teraz ten trest bude povedzme päť rokov, tak už sme ďaleko prekročili to, čo aj človek bežný môže považovať za primerané, keď sa bavíme o finančných trestných činoch vo výške niekoľkých miliónov eur. Súčasné nastavenie pri korupcii nie je problém. Hovorí to aplikačná prax.
Hovorili to akademici. Viete to nejako rozobrať? Prečo?
Pretože vysoké nepodmienečné tresty za korupciu sa u nás neukladajú. Toto potvrdzuje aj naša analýza. Druhá vec je tá, že pri korupcii sa rozprávame naozaj o konaní, ktoré úmyselne smeruje k tomu, aby som získal výhodu za nejaký obnos peňazí. A tam by naozaj mali byť tresty reflektujúce závažnosť môjho konanie. Tie tresty, ktoré máme momentálne v trestnom zákone, považujú takmer všetci za primerané, vrátane mňa. Čiže skôr dajme vyššie tresty najmä za špecifické trestné činy, ako je napríklad volebná korupcia, pretože tá sa pomerne ťažko dokazuje. Možno by nejaké modifikácie mohli smerovať k tomu, aby sme boli efektívnejší pri jej stíhaní.
Môžu byť tým pádom potenciálni páchatelia povzbudzovaní k tomu, že veď sa aj tak nič nestane?
No pokiaľ ja si budem uvedomovať, že keď spácham nejaký trestný čin, tak pôjdem do väzenia na päť rokov, tak asi to má odstrašujúci efekt. Ak dostanem podmienku o trvaní dva roky a keď zaplatím to, čo som v podstate nelegálne nadobudol, tak v podstate budem prakticky bez trestu. Ak pôjde o protispoločenské konanie, ktoré sa týka veľkého množstva peňazí, tak mne stačí rátať s tým, že aká je pravdepodobnosť, že ma vôbec bude polícia schopná odhaliť? A keď už ma teda aj odhalí, tak ja tie peniaze vrátim a tým pádom som bez problémov. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že keď sa hovorí o minimálnej výške škody, teda škoda malá je 200 eur a teraz ju dvihneme na 700 eur, tak väčšina ľudí si povie, no tak za 200 euro by nikto do väzenia aj tak ísť nemal. Ale treba si uvedomiť, že od škody malej sa odvíja škoda veľkého rozsahu, sú to násobky tej škody malej. Čiže zrazu sa dostaneme do situácie, kedy 200-tisíc vnímame ako problém, ale zrazu to bude omnoho menej trestné, pretože táto sadzba sa z 200 zmení na 700.
Čiže. Keď má niekto bude chcieť obrať o byt, tak už v podstate nižšiu sadzbu?
Áno, stále bude v sadzbe povedzme od dvoch do 5 rokov namiesto toho, aby sa posunul od päť do desať.
Spomínali sme aj kajúcnikov alebo spolupracujúcich obvinených. Akým spôsobom zmeny, ktoré vláda plánuje zaviesť, môžu ovplyvniť práve dokazovanie sofistikovanej trestnej činnosti? Spomínali ste aj to, že možno práve preto, že je policajný stav poddimenzovaný, sa na nich museli spoliehať viac, ako by bolo potrebné?
Ťažko komentovať zmeny, ktoré nevidíme. Musíte vidieť paragrafové znenie aj s dôvodovou správou a potom je cieľ odbornej diskusie, aby sme nadobudli nejaký stav poznania. Neviem si predstaviť popravde stav, kedy by sme povedali, že spolupracujúci obvinený je a inštitút, ktorý nebudeme mať v právnom poriadku. Pretože ako inak chcem dokázať, že existuje tu nejaká zločinecká skupina? Keď sa mi podarí nájsť dôkazy voči dvom členom, ktorí sú možno na nižšom poschodí a oni chcú svedčiť voči svojim bossom a ja týmto ľuďom poviem, nie vaše svedectvo je nehodnoverné, vás nepoužijem? Tým pádom je prakticky nemožné takúto skupinu odhaliť. Na druhej strane problém na Slovensku je za uplynulé roky fakt, že máme povedzme iba jedného svedka, alebo teda iba dvoch, ktorí sú zároveň spolupracujúci obvinení a na ich výpovediach postavíme celý prípad. Tuto je hlavným problém poddimenzovanosť policajných jednotiek a vyšetrovateľov, ktorí naozaj v meniacej sa dobe dostávajú stále menšie prostriedky na to, aby dokázali túto kriminalitu odhaľovať. Máme internet, prepojenie globálne, to je veľký rozdiel napríklad s 90. rokmi. Niečo, čo bolo vtedy nemožné, je dnes možné prakticky pre každého. A to, aby som ja dokázal poprepájať všetky tie údaje, si vyžaduje človeka mimoriadne schopného, toho treba vedieť zaplatiť a pokiaľ toto policajti nezískajú, tak aj pre prokurátorov bude ich práca ďaleko sťažená.
