Menu Zavrieť

Infozákon manuál

INFOZÁKON – NAJLEPŠÍ PROSTREDNÍK NA CESTE K INFORMÁCIÁM

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. (ďalej len „infozákon“) je výsledok dlhého boja neziskového sektora, na čele s Transparency International Slovensko, za dôslednú kontrolu verejných orgánov a riadny prístup k informáciám. Ako na to sa Vám pokúsime vysvetliť v tomto manuále, ktorý je rozdelený na päť kapitol:

  1. Povinné osoby, žiadané informácie
  2. Podanie infožiadosti- základné informácie, vzor infožiadosti
  3. Spôsob vybavenia infožiadosti, opravné prostriedky (vzory odvolania)
  4. Správna žaloba, priestupok
  5. Sprístupňovanie v. zverejňovanie, vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov

1.Povinné osoby

Infozákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi, resp. zverejňovať niektoré zákonom stanovené informácie.

Kto všetko je povinnou osobou?

a) štátne orgány, napríklad:

  • prezident, vláda, národná rada
  • ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy
  • Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, , Národná Banka Slovenska
  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad na ochranu osobných údajov, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národný inšpektorát práce
  • súdy, prokuratúra, polícia

b) Obce, vyššie územné celky

c) Právnické a fyzické osoby v rozsahu ich rozhodovacej činnosti- napríklad Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho či zdravotného poistenia alebo neštátne stredné školy pri prijímacom konaní

d) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona (predovšetkým verejnoprávne inštitúcie) napr. RTVS, Ústav pamäti národa, Matica Slovenská, Slovenská akadémia vied, verejné vysoké školy, základné a stredné školy (ako zriaďovatelia tu vystupujú obce a vyššie územné celky)

e) právnické osoby založené povinnými osobami z prvých dvoch skupín, teda tzv. verejné firmy, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Národná diaľničná spoločnosť, Lesy SR, Slovenský plynárenský priemysel, Železničná spoločnosť Slovensko, Letisko Bratislava a iné

Tieto právnické osoby však sú však v zmysle infozákona povinné sprístupňovať iba vymedzený rozsah informácií a to informácie o:

  • hospodárení s verejnými prostriedkami
  • nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce
  • životnom prostredí
  • úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia
  • obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Takto vymedzená informačná povinnosť verejných firiem neznamená, že nad zákonom daný rozsah informácií verejné firmy nemôžu sprístupniť iné informácie, avšak k takému konaniu ich ustanovenia infozákona priamo nezaväzujú.

Požadované informácie: 

Infozákon rozoznáva dva režimy, na základe ktorých sa občania môžu dostať k požadovaným informáciám: na základe informácií, ktoré povinná osoba povinne zverejňuje- najmä na svojej webovej stránke a na základe informácií, ktoré si občan vyžiada sprístupniť prostredníctvom infožiadosti.

Infozákon taxatívne nevypočítava rozsah informácií, ktoré si môžu občania od povinných osôb žiadať. V zásade sa uplatňuje pravidlo, že povinné osoby sprístupňujú tie informácie, ktoré majú k dispozícii, ak tomu nebránia iné skutočnosti/obmedzenia. V tomto prípade sa hovorí aj o zásade „čo nie je tajné, je verejné“. Mnohé osobitné zákony zároveň určujú, ktoré informácie sa povinne zverejňujú, resp. sprístupňujú na základe infožiadosti (napr. zákon o súdoch v §82a ods. 5 týkajúci sa sprístupňovania súdnych rozhodnutí). Rozsah zverejňovaných informácií upravuje aj samotný infozákon v §5 a §6 (podstatnou súčasťou je zverejňovanie zmlúv či faktúr).

Občan, ktorý sa obráti na jednotlivé povinné osoby si môže vyžiadať akúkoľvek informáciu, týkajúcu sa činnosti danej povinnej osoby. Mnohokrát však v praxi dochádza k situácii, že mu povinná osoba odmietne sprístupniť informáciu z dôvodu, že ju k dispozícii nemá (či už v požadovanej forme- elektronicky, papierovej forme) alebo ide o také informácie, ktoré nemá ani obsahovo spracované do požadovanej podoby (napr. rôzne štatistiky, výkazy, analýzy, či stanoviská a názory).

V prvom prípade nedostatok požadovanej formy nemôže predstavovať prekážku sprístupnenia informácie, a teda v prípade, ak napr. povinná osoba informáciami disponuje v listinnej podobe a občan si ako formu doručenia vyžiadal sprístupnenie prostredníctvom elektronickej pošty, je povinnosťou povinnej osoby takéto informácie sprístupniť v požadovanej forme (ak sa neuplatní zákonná výnimka, kedy sa povinná osoba dohodne so žiadateľom na inom spôsobe sprístupnenia).

V druhom prípade by však išlo o vytvorenie tzv. novej informácie, čo predstavuje prekážku sprístupnenia informácie, a to aj na základe rozhodovacej praxe súdov. Išlo by o takú informáciu, ktorú by povinná osoba musela vytvárať ako úplne novú informáciu (už spomínané vypracovanie analýz, rozborov, stanovísk). V praxi však často dochádza k prípadom, že ide len o určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a nejde o úplne novú informáciu. Medzi oboma prípadne teda ide o veľmi tenkú hranicu. Ak chce byť žiadateľ v odvolaní úspešný, musí dostatočne poznať skutkový stav – či reálne povinná osoba disponuje takýmito informáciami v podobe, v akej si ich žiada a či by sa ich prípadné spracovanie nedalo považovať za kvalitatívne novú informáciu.

O novú informáciu určite nemôže ísť v prípade, ak by šlo iba o mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, napríklad v rozličných dokumentoch, či zdrojoch. Takéto informácie by teda mali byť takto vyhľadané a spracované a následne sprístupnené žiadateľovi.

Povinná osoba zároveň dbá na zákonom stanovené obmedzenia sprístupnenia informácií, akými sú napríklad ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva a iné (viac viď bod 3. Spôsob vybavenia- Odmietnutie sprístupnenia infožiadosti).

  1. Podanie infožiadosti

Žiadosť o informácie môže podať občan viacerými spôsobmi: e-mailom, písomne, ústne, faxom (áno, aj v dnešnej dobe), či iným technicky vykonateľným spôsobom.

V dnešnej dobe má už väčšina povinných osôb – úradov (na ústrednej úrovni) zriadené webové sídlo, ktoré obsahuje kontaktné informácie, v niektorých prípadoch celú sekciu o podávaní a vybavovaní infožiadostí. Ako príklad možno uviesť parlament SR.

Infožiadosť musí spĺňať určité formálne požiadavky, musí z nej vyplývať:

  • Komu je určená (označenie príslušného úradu)
  • Kto ju podáva (v prípade fyzickej osoby- meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, v prípade právnickej osoby názov a sídlo)
  • Ktoré informácie sa požadujú sprístupniť
  • Spôsob sprístupnenia informácie (napr. e-mailom, písomne, nahliadnutím do spisu, ústne, odkopírovaním na technický nosič)

Ak tieto náležitosti infožiadosť nebude obsahovať, povinná osoba vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote (najmenej 7 dní) žiadosť doplnil a poučí ho, akým spôsobom má byť doplnená. Ak ju žiadateľ nedoplní a pre tento nedostatok nemožno informáciu sprístupniť, žiadosť povinná osoba odloží.

Vzorovú infožiadosť môžete nájsť TU.

  1. Spôsob vybavenia infožiadostí

Povinnej osobe umožňuje zákon vybaviť infožiadosť niekoľkými spôsobmi, pričom o infožiadosti rozhoduje bezodkladne, najneskôr do 8 pracovných dní. Môže si ju predĺžiť o ďalších 8 pracovných dní, o čom upovedomí žiadateľa.

  • Odkazom na zverejnenú informáciu, ak ide o takú informáciu, ktorá bola zverejnená (urobí tak najneskôr do piatich dní od prijatia žiadosti, s odkazom na údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie zverejnenej informácie)
  • Postúpenie žiadosti do piatich dní od jej prijatia, ak informácie povinná osoba nemá k dispozícii, ale má vedomosť o tom, ktorá povinná osoba ich k dispozícii má
  • Sprístupnenie informácie (úplné alebo čiastočné) občanom požadovaným spôsobom (najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou)
  • Odmietnutie sprístupnenia informácie (aj čiastočné), pričom v tomto prípade musí byť vydané rozhodnutie so základnými náležitosťami (výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní/ rozklade)
  • „fiktívne rozhodnutie“, v prípade, ak povinná osoba nerozhodne v zákonom stanovenej lehote a ani informáciu nesprístupní. Za deň doručenia odpovede sa v takom prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie.

V prípade odmietnutia sprístupnenia informácie prichádzajú do popredia často aj dôvody, ktoré súvisia s obmedzením prístupu k informáciám podľa  ustanovení §8 – §12 infozákona. Ide predovšetkým o:

  • Ochranu utajovaných skutočností
  • Ochranu osobnosti a osobných údajov
  • Ochranu obchodného tajomstva
  • Ochrana duševného vlastníctva
  • Ak sa týka rozhodovacej činnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní

Predovšetkým obmedzenie sprístupnenia informácií z dôvodu ochrany osobných údajov sa v praxi objavuje často, ak  žiadateľ požaduje informácie v súvislosti s konkrétnym úradníkom. Infozákon ustanovuje povinnosť sprístupniť informácie týkajúce sa skupiny tzv. „verejne činných osôb“ uvedených v §9 ods. 3 zákona, pričom sa takto sprístupňujú napríklad údaje o mene a priezvisku, funkcii, pracovnom zaradení a platových pomeroch tam uvedených osôb.

V praxi však dochádza k prípadom, že ak ide o iné informácie viažuce sa ku konkrétnym zamestnancom úradov, povinné osoby argumentujú, že informácie nespadajú ani do rozsahu informácií podľa §9 ods.3.

Takýto výklad nie je prípustný a ani ústavne konformný. Ako totiž uvádza vo svojom komentári k infozákonu Wilfling[1]: „Ustanovenie § 9 ods. 3 preto nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť.“

 

Teda napr. v prípade, ak žiadateľ požaduje informácie o úradnej činnosti konkrétneho štátneho zamestnanca, povinná osoba sa nemôže brániť sprístupneniu informácie iba samotným argumentom, že takáto informácia je osobným údajom a ani nespadá do kategórie sprístupňovaných informácií podľa §9 ods. 3. V danom prípade sa musí vziať do úvahy aj skutočnosť, že verejne činné osoby zapojené do záležitosti verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Porušením ochrany osobných údajov nemôže byť informácia, ktorá konkrétne identifikovateľná osoba orgánu verejnej moci vykonala určitý úradný úkon.

Výber z rozhodnutí všeobecných súdov:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 94/05 zo dňa 15. februára 2006

„Údaj o tom, že fyzická osoba určená menom a priezviskom pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR nepochybne nemá povahu všeobecne použiteľného identifikátora, pretože nie je trvalým identifikačným údajom dotknutej osoby a podľa názoru súdu nie je ani takou charakteristikou alebo znakom, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne určiť identitu dotknutej osoby, či už priamo alebo nepriamo. Preto súd dospel k záveru, že meno a priezvisko fyzickej osoby, bez určenia všeobecne použiteľného identifikátora, spolu s údajom o tom, že táto osoba pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR, nie je osobným údajom požívajúcim ochranu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 167/2009 zo dňa 17. marca 2011

„Z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 7.7.2009 je však nesporné, že tento požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o poskytnutie kópie rozhodnutia o disciplinárnej sankcii udelenej Ľudmile Novákovej, referentke 4 oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Žalovaný správny orgán vzhľadom k tomu, že s touto informáciou disponoval, bol povinný s poukazom na ust. § 2 ods. 1 v spojení s ust. § 5 citovaného zákona predmetné rozhodnutie žalobcovi sprístupniť. Čo sa týka námietok žalovaného správneho orgánu, že toto rozhodnutie nemohol sprístupniť, vzhľadom k tomu, že toto obsahovalo aj požadovanú informáciu (dátum narodenia a osobné číslo) a že tým tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup, súd uvádza, že žalovaný správny orgán bol povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám predmetné rozhodnutie žalobcovi sprístupniť v upravenej forme, t.j. bez identifikačných údajov, teda bez uvedenia rodného čísla, dátumu narodenia a osobného čísla, ktoré bolo pridelené p. Ľudmile Novákovej.“[2]

Opravné prostriedky:

Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí sprístupniť informácie (ale aj proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie, ak sa žiadateľ domnieva, že neboli sprístupnené požadované informácie) je možné do 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie (rozklad ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy). Odvolanie sa doručuje povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala.

Ak nedôjde k náprave orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, rozhoduje o odvolaní nadriadený orgán (ak ide o rozhodnutie obecného úradu/mestského úradu, tak starosta obce/primátor mesta), v prípade rozkladu príslušný vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním určenej komisie.

V prípade tzv. verejných firiem, ak táto odmietne sprístupnenie informácie, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní podnet svojmu zakladateľovi na vydanie rozhodnutia (ktoré nemusí byť primárne o odmietnutí sprístupniť informácie, ale aj pokynom pre verejnú firmu sprístupniť danú informáciu).

Vzorové odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií môžete nájsť TU.

  1. Správna žaloba a priestupkové konanie

V prípade, ak nadriadený orgán rozhodne o podanom odvolaní spôsobom, že prvostupňové rozhodnutie potvrdí a žiadateľovi teda nie sú informácie sprístupnené, má na základe ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu právo obrátiť sa na súd.

Pre tento typ konania sa podáva správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace odo dňa oznámenia rozhodnutia (doručenia). Správna žaloba sa podáva na tom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Správny poplatok je v tomto type konania určený zákonom o súdnych poplatkoch vo výške 70 eur.

Žalobca nemusí byť v konaní zastúpený advokátom (táto výnimka zo všeobecného pravidla povinného zastúpenia v správnom súdnictve je obsiahnutá v §49 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku).  Je potrebné dať do pozornosti, že úspech v spore vo veľkej miere spočíva aj v správnych formuláciách a odôvodnení žaloby. Je preto vždy prínosné nechať si poradiť od odborníkov na predmetnú problematiku, t.j. najmä od advokáta. V prípade, ak žiadateľ spĺňa podmienky, môže požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci.

Priestupkové konanie:

Okrem iniciovania súdneho konania v prípade nesprístupnenia informácií sa v postupe povinnej osoby pri vybavovaní infožiadosti môžu vyskytnúť prípady, kedy konkrétny úradník postupuje v rozpore so zákonom. V takých prípadoch prichádza do úvahy zodpovednosť za spáchanie priestupku.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v §42a ustanovuje definíciu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám: „Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom (infozákonom) alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.“

Podobné ustanovenie je možné nájsť v §21 infozákona. Ku spáchaniu priestupku dochádza napríklad aj v prípade, ak povinná osoba nekoná, zostáva nečinná, pričom informácie nesprístupní, nevydá rozhodnutie o ich odmietnutí či iné rozhodnutie. Aj Najvyšší súd SR konštatoval, že napriek tomu, že zákon predpokladá tzv. fiktívne rozhodnutie (viď bod 3), taký postup povinnej osoby, ktorý spočíva v jej nečinnosti, nie je zákonom dovolený, a preto zakladá zodpovednosť za spáchanie priestupku.

Podozrenie zo spáchania priestupku je možné oznámiť na príslušný okresný úrad návrhom na prerokovanie priestupku (v obvode ktorého ku spáchaniu priestupku došlo, v tomto prípade v sídle orgánu, ktorý rozhoduje o infožiadosti). Bez návrhu žiadateľa nemožno takéto konanie začať.

Návrh má obsahovať údaje o :

  • postihnutej osobe (koho práva boli konaním povinnej osoby porušené)
  • označenie páchateľa priestupku (navrhovateľ môže uviesť toho, koho považuje za páchateľa, v tomto prípade postačuje aj uvedenie názvu povinnej osoby. Je povinnosťou okresného úradu následne individualizovať konkrétneho páchateľa)
  • popísanie rozhodujúcich skutočností- akým spôsobom došlo k spáchaniu priestupku konaním povinnej osoby a ich zamestnancov, prípadne ktoré ustanovenie infozákona bolo porušené.

Týmto spôsobom dochádza k individualizácii zodpovednosti za porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zodpovednosť by mal niesť zamestnanec zodpovedný za vybavovanie konkrétnej infožiadosti. Ak takíto zamestnanci nie sú určení, zodpovednosť nesie vedúci danej inštitúcie. Ku spáchaniu priestupku dochádza pri naplnení viacerých formálnych znakov, pričom jedným z najkľúčovejších (podobne ako v trestnom konaní) je zavinenie páchateľa priestupku. Pri tomto type priestupku postačuje aj nedbanlivostné zavinenie (otázku zavinenia upravuje §3 a §4 zákona o priestupkoch).

Sankciou za spáchanie priestupku v je v tomto prípade pokuta do výšky 1659 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.

  1. Sprístupňovanie vs. Zverejňovanie

Infozákon upravuje dva režimy prístupu občanov k informáciám:

  • Zverejňovanie (povinné zverejňovanie zmlúv, faktúr, či základných informácií o zriadení povinnej osoby alebo vybavovaní žiadostí- §5)
  • Sprístupňovanie na základe žiadosti

V prípade ak sa žiadateľ, ktorému bola informácia sprístupnená, rozhodne danú informáciu ďalej zverejniť, môže dôjsť k viacerým komplikáciám.

Vzhľadom na koncepciu infozákona a ústavou garantovaného slobodného prístupu k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR, ktorého súčasťou je dané informácie slobodne šíriť, vychádzame z názoru, že dané informácie je možné zverejniť. Zverejnenie je možné v takej podobe, v akej boli informácie sprístupnené, resp. možno vychádzať z údajov, ktoré boli poskytnuté. Primárnu zodpovednosť za obmedzenie takých informácií, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona, a ktorých sprístupnením žiadateľovi by mohlo dochádzať k porušeniu právom chránených záujmov (napr. ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva) nesie povinná osoba. Povinná osoba zároveň nemôže podmieňovať sprístupnenie informácií určitým pokynom, príkazom či zákazom.

Prevažujúci princíp verejného záujmu, uvedený v bode 3 pri ochrane súkromia úradníkov sa uplatní aj v prípade zverejňovania takých informácií, ktoré boli sprístupnené žiadateľovi.

Osoby, ktoré sa cítia dotknuté na svojich právach zverejnením daných informácií sa môžu domáhať ochrany na súde (napr. z dôvodu porušenia ochrany súkromia, autorských práv a i.). V danom prípade je nevyhnutné, aby osoba, ktorá zverejňuje dané informácie, dokázala preukázať prevažujúci verejný záujem nad prípadnými nárokmi dotknutej osoby na ochranu súkromia, prípadne neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.

[1] https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-komentar-infozakon.pdf

[2] https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-komentar-infozakon.pdf