Menu Zavrieť

Boris Kollár nadáva na tendre, ale eurofondy naberá vidlami

V zadávaní euroreklamy do médií nevidno logiku ani férovosť. Jojka, TA3 a Fun rádio z toho ťažia najviac.

„25 rokov podnikám a robím to slušne. Keby som ľudí nepresvedčil o mojej dobrej robote, tak ku mne neprídu. Neprídu lyžovať, neprídu si dať reklamu do rádia…. Ja si môžem dovoliť povedať veci ako sú… Mňa nedržia za niečo, ja som s nimi nekradol,“ povedal pri zakladaní hnutia Sme rodina v novembri podnikateľ Boris Kollár.

Masívne zadávanie euroinzercie do médií v druhej polovici roka 2015 však na férové podnikanie určite nevyzerá. Samotné Kollárovo Fun rádio získalo minulý rok zo štátnej reklamy cez milión a pol eur v  dvadsiatke mastných zákaziek, viac ako všetky kanály štátneho rozhlasu a najpočúvanejšie Rádio Expres dokopy. Pre stále menej počúvané i ešte menej ziskové Fun rádio to môže predstavovať až pätinu štvrtinu jeho ročných tržieb. Že by štát nedržal Kollára za nič sa teda práve povedať nedá.

article_photo
(TASR/ sme.sk)

Len minulý rok štátne úrady vydali na euroreklamu v televíziách a rádiách 20 miliónov eur, vyplýva to z nášho prepočtu podľa oficiálne zverejnených štátnych zmlúv vysielateľov.Rozdávanie vrcholilo v druhom polroku – úrady vtedy zadali euroinzerciu v hodnote až pätnásť miliónov eur.

Pohľad na ich rozdelenie len dopĺňa podozrenie zo zákulisných obchodov. Jojka a rádiá blízke J&T zobrali viac ako 40% balíka, a vláde pochlebujúca TA3 ďalšiu pätinu. Len Jojka tak dostala viac ako dvojnásobok oproti sledovenejšej a mienkotvornejšej Markíze. Medzi rádiami dominuje Fun rádio, hoci je po Exprese a Rádiu Slovensko až tretie najpočúvanejšie. Medzi zákazkami ťažko hľadať nejaký súvis s trhovým podielom či ponúkanými cenami.

 

Na dvoch konkrétnych zákazkách si ukážeme, ako ľahko mohlo k takémuto rozdeleniu zákaziek pri súčasnom nastavení pravidiel dôjsť.

Ako to funguje

Pri zadávaní inzercie sa používa výnimka zo zákona, a tak sa otvorená súťaž nerobí (a médiá tak mimochodom ani nemusia ukazovať kto ich v skutočnosti vlastní). Jej náhradou je tzv. prieskum trhu, teda oslovíte, koho uznáte za vhodné. Ako subjektívne sa prieskumy robia, ilustruje náhodne vybratá megazákazka na euroreklamu na podporu zamestnanosti za 360 tisíc eur z minulého novembra. Zákazky dostali tri médiá z troch oslovených: 216 tisíc TV Joj, takmer stotisíc eur Kmotríkova TA3 a necelých 50 tisíc verejnoprávny rozhlas.

Ústredie práce koncom októbra ako prvú oslovilo TA3. Až po obdržaní ponuky od TA3 Ústredie oslovilo Joj a následne RTVS s tým, že majú tri pracovné dni na zaslanie ponúk. Reklama sa mala masovo rozbehnúť o dva týždne neskôr a skončiť už do Vianoc.

Podľa zápisnice z hodnotenia ponúk sa vlastne žiadne vyhodnocovanie nerobilo. Úrad podpísal zmluvy priamo s tromi oslovenými médiami na cent presne za ceny a množstvá, ktoré im médiá predložili. To teda nie je nič iné ako priame zadávanie zákaziek bez vzťahu k výhodnosti minutých peňazí. Ústredie práce tvrdí, že vyberalo aj na základe kapacít televízií prijímať reklamu, ale žiadne dokumenty o tom, že by nejaké médiá odmietli štátnu reklamu, neposkytlo.

Inzercia bez súťaže

Podobne neštandardne prebehlo zadávanie inzercie do lokálnych médií. V priebehu októbra a novembra minulého roka podpísalo Ministerstvo životného prostredia zmluvy za 1,2 milióna eur so siedmimi lokálnymi televíziami. Tie budú do konca januára vysielať v priemernom rozsahu 33 hodín publicistiku produkovanú TA3 o tom, aké skvelé projekty sa za eurofondy na ochranu životného prostredia vybudovali.

Ministerstvo oslovilo len sedem televízií – jednu na každý región, čiže opäť sa rozhodovalo bez súťaže. Napríklad pre Bratislavský kraj to dostala Západoslovenská televízia firmy Marvel media, ktorá bola dlho na pokraji krachu. Za minulý rok vykazuje tržby za len 2,5 tisíc eur. No sledovanosťou a životaschopnosťou ďaleko silnejšia TV Bratislava oslovená ani nebola, potvrdila nám jej riaditeľka Mária Urlandová.

Pritom Ján Vanin z kancelárie ministra životného prostredia tvrdí, že vyberali „najsilnejšieho vysielateľa pre každý kraj“ podľa kritérií, ktoré zahŕňali povinné vysielanie spravodajstva a publicistiky ako aj technickú formu vysielania (kábel, mikrovlnné šírenie, digitálny signál a online vysielanie). No cena ani dosah na obyvateľstvo medzi kritériami neboli.

Päť zo siedmich lokálnych televízií dostalo len z tejto jednej trojmesačnej zákazky príjmy ďaleko prevyšujúce ich typické ročné tržby. Ťažko si predstaviť väčšiu mediálnu závislosť od štátu. Už na národnej úrovni robia eurozákazky šarapatu – TA3 vlani pokryli štátne peniaze zhruba polovicu jej ročných príjmov. Na lokálnej úrovni však ide o biznis desaťročia, ktorý rozhoduje aj tom, ktoré lokálne médiá nakoniec prežijú.

Viac inzercie, horšie spravodajstvo?

Ako si všimli viacerí, masové zadávanie reklamy súvisí jednak s koncom prvého balíku europrojektov ku koncu minulého roka a jednak s celkovou nedočerpanosťou eurofondov, a tak sa to narýchlo hádže na tzv. publicitu. Okrem neefektívnosti sa ale zase objavuje problém kupovania si priazne médií cez takéto zákazky, čo je v kombinácii s blížiacimi sa voľbami smrteľná kombinácia. Napríklad v tej publicistike čo majú lokálne televízie masívne točiť dokola prevažujú starostovia za Smer.

Vo výberových komisiách pre euroinzerciu sú zvyčajne hovorcovia a ďalší úradníci z tlačových odborov(prípad oboch vyššie spomínaných zákaziek). Áno, presne tí, čo sú bežne pod paľbou mediálnych otázok teraz rozhodovali, komu pridelia milióny eur bez jasných kritérií… Žeby médiám, čo im najviac idú po krku? A aký to asi môže mať potom dosah na schopnosť novinárov kriticky sledovať vládu?

Riešení je niekoľko. Ideálne by si Brusel zadával reklamu sám, lebo je jasné, že štátne úrady zákazky na ňu buď zneužívajú alebo aj tak odfláknu. Ak už to musí štát robiť, nech má Európska komisia nad kritériami a rozdeľovaním priamu kontrolu. Takmer určite by bolo efektívnejšie aj delenie zákaziek na menšie a zákaz zadávania bez výberu z viacerých uchádzačov.

Pre tentokrát však už veľa s tým nenarobíme. No keď si tú euroreklamu nabudúce všimnete vo vašom médiu, aspoň rozmýšľajte, akú cenu asi museli za to zaplatiť novinári v spravodajstve – a podľa toho ho aj hodnoťte ako „nezávislé.“

Gabriel Šípoš

Ak Vás kupovanie médií štátnou reklamou trápi tak ako nás, podporte prácu Transparency aj finančne. Radi by sme totiž zákulisné vplyvy v médiách sledovali aj naďalej. Ďakujeme!

podporte_tlacidlo