Sorry, this entry is only available in Slovak.

Alternatívne médiá stále sleduje výrazne menej ľudí ako seriózne spravodajstvo. Podiel tých, ktorí ich označili za dôveryhodný zdroj informácií, však pri časopise Zem a Vek presiahol štvrtinu a pri Hlavných správach až tretinu.

Pozrieme sa Vám na zúbok, hlásal pred Vianocami reklamný banner Všeobecnej zdravotnej poisťovne nad článkami portálu Hlavné správy. Kampaň štátnej poisťovne, zameranú na preventívne prehliadky pre poistencov, sa tak ocitla v médiu nezriedka šíriacom „alternatívny“ pohľad na svet – vrátane konšpiračných článkov o farmaceutických firmách a politikoch zarábajúcich na údajných mýtoch o rakovine.

Poisťovňa po našom upozornení požiadala agentúru, ktorá pre ňu reklamu na internete zabezpečuje, aby sa pri jej zadávaní vyhýbala portálom s konšpiračným alebo dezinformačným obsahom. Inzercia VšZP sa odvtedy na portáli skutočne nezobrazuje.

Napriek opakovanému popisovaniu príkladov a rizík spojených so šírením škodlivého obsahu a nízkych novinárskych a etických štandardov dezinformačných médií, sa im stále darí oslovovať významnú časť populácie. Len nedávno verejnosť zaskočil alarmujúci prieskum z leta, podľa ktorého by každý druhý učiteľ 2. stupňa základných škôl neváhal odporučiť žiakom ako dôveryhodný zdroj informácií aj niektoré alternatívne médiá (ako oni samotné svoj biznis model radi nazývajú).

V rámci rozsiahlejšieho prieskumu, ktorý pre Transparency v polovici decembra vykonala agentúra Focus, sme sa preto rozhodli niekoľkými otázkami pozrieť aj my na zúbok tomu, ako takéto médiá vníma široká verejnosť. Čo teda ukázal?

1. Alternatíva na výklad sveta nestačí

Prvým zaujímavým zistením z prieskumu na vzorke 1008 respondentov je, že aspoň jedno zo známejších alternatívnych médií (Hlavné správy, Zem a Vek, Slobodný vysielač, Infovojna) pravidelne niekoľkokrát za týždeň sleduje cez 13% dospelej populácie. Pre porovnanie, niektorý z vybraných serióznych spravodajských denníkov a portálov (SME, Denník N, Aktuality) si viackrát za týždeň otvorí necelých 28% dospelých.

Za zmienku stojí aj fakt, že alternatívne médiá zatiaľ dokážu slúžiť ako plnohodnotný zdroj informácií len pre pomerne malú časť publika, keďže takmer 70% čitateľov dezinformačných médií sleduje pravidelne aj spomínané seriózne spravodajské denníky a portály.

2. Medzi čitateľmi dezinfowebov by vyhral Kotleba

Druhým príspevkom prieskumu je možnosť porovnať obe skupiny čitateľov, hoci vzhľadom na obmedzenú veľkosť vzoriek iba orientačne (aspoň jedno z trojice spomínaných serióznych médií čítalo viackrát týždenne 278 z 1008 respondentov, pri alternatívnej štvorici to bolo 135 ľudí).

Aj keď pravidelní konzumenti oboch skupín médií sa sčasti prekrývajú, niektoré rozdiely sú z dát badateľné ihneď. Čitatelia spomínaných serióznych spravodajských médií častejšie inklinujú k pravicovejšiemu a liberálnejšiemu videniu sveta, v decembri by sa najčastejšie priklonili k voľbe PS/Spolu a strany Za ľudí. Takéto preferencie vzhľadom na hodnotový rámec spomínaných médií až tak neprekvapujú a po zaradení napríklad konzervatívneho denníka Postoj do vzorky serióznych spravodajských médií by sa tieto rozdiely zrejme čiastočne zmazali.

Čo však čitateľov alternatívnych webov od čitateľov väčšiny serióznejších spravodajských webov naozaj odlišuje je silná prevaha mužského publika (pri spomínanej alternatívnej štvorici tvoria vyše 60%), jasná dominancia Kotlebovej ĽSNS (20,8% z rozhodnutých voličov) v ich politických preferenciách (druhý by skončil Smer), či ich výrazne nadpriemerné zastúpenie v mestečkách od 5- do 20-tisíc obyvateľov.

Z hľadiska hodnotovej orientácie je zaujímavosťou, že hoci sa alternatívne médiá prevažne vymedzujú voči liberálnym elitám, ich čitatelia sa prikláňajú najmä k stredovým pozíciám a podiel konzervatívnejšie a liberálnejšie ladených ľudí je medzi nimi takmer totožný.

3. Alternatíva láka aj vzdelaných s dobrým zárobkom

V ďalších demografických štatistikách ako sú príjmové skupiny, vzdelanie, zamestnanie či používanie internetu sa obe skupiny výraznejšie nelíšia. Obidvom zvoleným vzorkám sa napríklad nadpriemerne darí oslovovať ľudí s vyššími príjmami nad 1800 eur, s vysokoškolským vzdelaním alebo ľudí hlásiacich sa k tvorivým odborným profesiám.

Boj proti estabilišmentu v praxi

Rozdielne hodnotové a politické videnie sveta čitateľov veľmi neprekvapuje ani pri pohľade na obsah dezinformačných webov. Väčšina z nich sa v súlade s rétorikou ĽSNS označuje za ochrancov tradičných hodnôt proti liberálnemu estabilišmentu. Najsilnejšie z nich – Hlavné správy – svoje pôsobenie vykresľujú ako „civilizačný zápas“. ĽSNS je zároveň aj stranou, ktorá podľa údajov z transparentných účtov dosiaľ najviac investovala do reklamy na Hlavných správach (6696 eur). Ďalším dvomi politickými inzerentmi portálu sú strany SNS (3906 eur) a Vlasť (3096 eur).

A ako teda tento civilizačný zápas vyzerá v praxi? Služba The Internet Archive zachytila titulku Hlavných správ z 11. decembra (v čase keď Focus akurát vyhodnocoval aktuálny prieskum) s témami ako: koľkých oligarchov má za chrbtom exprezident Kiska, kto šikanuje poslanca Smeru Ľuboša Blahu a útočí tak na slobodu slova, prečo úradníci bezočivo ignorujú europoslancov zvolených za ĽSNS, alebo ako Česko ohrozuje nedemokratická EÚ a pseudoliberalizmus či multikulturalizmus. V prvých troch prípadoch išlo o autorské články, ktoré boli napriek ich jednostrannému názorovému vyzneniu zamiešané v spravodajstve v rubrike Z domova, štvrtý spomínaný článok čerpal zo správy ruskej prokremeľskej agentúry Sputnik interpretujúcej vystúpenie českého exprezidenta Václava Klausa.

Perličkou bol v ten deň tretí najčítanejší článok na portáli o prieskume verejnej mienky neznámej agentúry Vox politico, podľa ktorého sa už najsilnejšou politickou stranou stala ĽSNS. Článok je podpísaný iba skratkou HSP a obsahuje generickú formulku o potrebe kritického myslenia, ktorú pridávajú Hlavné správy do článkov o prieskumoch už dlhšie.

4. Hlavné správy by odporúčalo 38% dospelých

Pri pohľade na celú vzorku 1008 respondentov je ďalším zaujímavým zistením, že alternatívne médiá by ako dôveryhodný zdroj informácií odporúčalo aj množstvo ľudí, ktorí sa s nimi stretávajú skôr sporadicky.

Portál Hlavné správy dokázali (aj vďaka logám zobrazeným v prieskume pri jednotlivých médiách) rozpoznať dve tretiny respondentov, z ktorých až 57% toto médium označilo za dôveryhodné alebo skôr dôveryhodné. Z celej dospelej populácie teda ide o 38% ľudí. V čase realizácie prieskumu už pritom boli známe aj vyjadrenia Mariána Kočnera o jeho údajnom skrytom podiele v Hlavných správach.

Časopis Zem a Vek, ktorého šéfredaktor Tibor Eliot Rostas si len pred pár týždňami vypočul rozsudok pre hanobenie národa, rasy a presvedčenia a z predaja ho stiahol ďalší obchodný reťazec, pozná podľa prieskumu polovica respondentov a z nich polovica by ho neváhala odporúčať ako viacmennej dôveryhodný zdroj informácií (z celej populácie ide teda o štvrtinu).

5. K seniorom sa dezinformácie dostávajú okľukou

Keďže ku skupinám najzraniteľnejším dezinformáciami patria nepochybne seniori, zamerali sme sa v prieskume špecificky aj na nich. Otázky súvisiace s médiami rozšíril Focus aj na ďalších reprezentatívne zastúpených seniorov mimo základnej vzorky a celkovo tak na ne odpovedalo až 530 ľudí nad 60 rokov.

Prieskum potvrdil, že seniori sú oproti celkovej populácií stále vernejšími divákmi a poslucháčmi televízií a rozhlasu, kým alternatívne médiá poznajú pomenej. Hlavné správy neregistrujú až dve tretiny z nich, pričom niekoľkokrát za týždeň ich sleduje menej ako 4 percentá. Podiel starších ľudí, ktorí nevnímajú Zem a Vek, presahuje dokonca 70 percent a pravidelne ho číta iba niečo cez jedno percento. Nižšia je medzi seniormi aj dôvera v tieto médiá.

To však samozrejme neznamená, že sú voči škodlivému obsahu, ktorý dezinformačné médiá často šíria, aj imúnnejší. Aj z našich stretnutí so seniormi po celom Slovensku vyplýva, že články podobných médií sa k ním neraz dostávajú sprostredkovane – ústne, cez emaily či zdieľaním cez sociálne siete. Často bez toho, aby pôvod týchto informácií zaznamenali.

Čo s tým?

Ako možno teda zhrnúť závery prieskumu? V inom nedávno zverejnenom prieskume Eurobarometer sa až 74% respondentov zo Slovenska zhodlo, že falošné správy a dezinformácie sú problémom aj v našej krajine a 78% ich označilo za hrozbu pre demokraciu. Aktuálny prieskum Focusu však ukazuje, že so schopnosťou identifikovať ich zdroje to u nás až také jednoznačné nebude.

Ak nechceme, aby na túto neschopnosť naša demokracia škaredo doplatila, inštitúcie a zodpovední politici by mali omnoho efektívnejšie tlačiť na reguláciu online médií (tak ako je to dnes pri tlači, televíziách či rádiách). Školy, občianska spoločnosť či seriózne média musia aj naďalej pokračovať v projektoch zameraných na mediálnu gramotnosť. Dôležité sú aj uvedomelé príklady, aké v týchto dňoch predviedli Všeobecná zdravotná poisťovňa či obchodný reťazec Kaufland.

Väčšiu pozornosť zdrojom informácií, ich prešľapom a pozadiu by sme však mali venovať predovšetkým my – ich čitatelia a diváci.

Michal Piško

Ak chcete mať pravidelný prístup k takýmto článkom a zisteniam Transparency, prihláste sa na odber noviniek, zaregistrovať sa viete za pár sekúnd.