Menu Zavrieť

Každá ôsma domácnosť zaplatila minulý rok aspoň jeden úplatok

Slováci neveria, že bežní občania môžu na korupcii niečo zmeniť

Každá ôsma slovenská domácnosť, ktorá počas minulého roka prišla do kontaktu s vybranými verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok. Ide o šiesty najvyšší podiel v Európskej únii. Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve (každá desiata domácnosť), pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Najčastejšie skúsenosti s tzv. drobnou korupciou hlásia občania v Rumunsku a v Litve, v priemere ide o každú štvrtú domácnosť. Vyplýva to z výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu medzi takmer 60 tisíc občanmi v 42 krajinách Európy a strednej Ázie od Transparency International.

Rezignácia občanov

V porovnaní s inými krajinami únie sú však Slováci len minimálne ochotní proti korupcii bojovať. Len jedna pätina ľudí, ktorí prišli v poslednom roku do styku s korupciou ju aj nahlásilo. Až 41% percent Slovákov si myslí, že bežný občan proti korupcii nič nemôže spraviť. V priemere má takýto skeptický názor v EÚ 24% percent ľudí, a napríklad len 7 % Švédov. V Európe sú rezignovanejší ako Slováci len Maďari.

Občania Slovenska sa podľa prieskumu boja nahlasovať korupciu najmä kvôli odvete – strach z následkov má až 27% opýtaných. Ďalších 22% si myslí, že aj tak by sa nič nevyšetrilo a vinníci ostanú nepotrestaní – je to najvyššia miera skepsy v Európe. Tretím najčastejším dôvodom (19%) je argument, že korupcia sa ťažko dokazuje.

Vládu vraj ovládajú súkromné záujmy

Občania Slovenska podľa prieskumu z prvej polovice roka neveria ani vláde. Až 56% tvrdí, že jej protikorupčné aktivity nie sú účinné. Zhruba rovnaký počet si myslí, že slovenská vláda je riadená bohatými ľuďmi v pozadí. Pritom až 38% ľudí považuje korupciu za jeden z troch najdôležitejších problémov krajiny. Priemer v EÚ je 32% – v Nemecku sú to rovné dve percentá obyvateľov.

Z nedávnej štúdie súdnych rozsudkov korupcie na Slovensku od autorov Transparency vyplýva, že polovica rozsudkov sa týka úplatkov do 20 eur a trestaní sú najmä platcovia, nie prijímatelia čiernych peňazí. Keďže súdy potrestajú takmer všetkých, ktorých im prokuratúra obžaluje, hlavnú vinu za beztrestnosť verejných činiteľov a tzv. veľkých rýb nesie podľa Transparency práve politizácia a nedôveryhodné vedenie slovenskej polície a prokuratúry.

Napriek minuloročnému zákonu je navyše málo efektívna aj ochrana  tzv. whistleblowerov, teda ľudí, ktorí sú korupciu ochotní nahlásiť. Na 25 z 29 ministerstiev a hlavných štátnych úradov neprišlo za rok a pol platnosti zákona od zamestnancov ani jedno jediné hlásenie o podozrení na nekalé konanie na pracovisku.

Kompletné výsledky  Globálneho barometra korupcie pre všetky krajiny vrátane Slovenska nájdete tuPozor – kvôli zmene v metodológii nie sú tohtoročné výsledky porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi.  

Gabriel Šípoš

riaditeľ Transparency International Slovensko

16.11.2016