Sorry, this entry is only available in Slovak.

Otvorenosť štátnych, mestských či župných firiem voči verejnej kontrole sa za posledné štyri roky zvýšila len mierne. Hoci dovedna hospodária s miliardami eur, činnosť mnohých ich manažérov je pod menším dohľadom, ako je to pri starostoch malých obcí.

Najtransparentnejšou verejnou firmou v roku 2019 sa podľa najnovšieho Rebríčka Transparency International Slovensko stala Tepláreň Košice, a.s. Táto štátna akciovka dosiahla v hodnotení 89 percent a ako jediná aj rating A+. Celkovo druhé Mestské lesy Košice a.s. so 75 % sú zároveň najtransparentnejšou spoločnosťou spomedzi mestských firiem.

Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili mestské firmy prevádzkujúce kúpaliská THERMALPARK DS, a.s. z Dunajskej Stredy so ziskom 11 % a TERMÁL s.r.o. z Veľkého Medera s 15-percentným skóre.

V rebríčku sme hodnotili 100 firiem v 100% verejnom vlastníctve, z toho 48 štátnych, 47 mestských (vrátane 14 vodárenských vlastnených viacerými mestami a obcami), 3 župné a 2 univerzitné spoločnosti. Dovedna hospodária ročne s takmer 10,5 miliardami eur, čo je suma, ktorá by sa dala prirovnať k dvom tretinám príjmov štátneho rozpočtu. Zamestnávajú aj desaťtisíce ľudí, štyri z nich – Železnice Slovenskej republiky, Slovenská pošta, a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. patria medzi top 10 najväčších zamestnávateľov v krajine.

Hoci verejné firmy ovplyvňujú kvalitu služieb od cestnej infraštruktúry, cez mestskú dopravu, kúrenie, pitnú vodu, likvidáciu odpadu až po verejnoprávne médiá, ich manažérov dokáže často verejnosť kontrolovať menej, ako starostov. Pomocou rebríčkov preto prinášame ďalšie údaje o hospodárení, súťažiach či majetku firiem, ale aj o platoch ich manažérov či nimi prideľovaných dotáciách.

Celkové skóre transparentnosti verejných firiem tesne presiahlo 40 % a oproti roku 2015 tak môžeme hovoriť o veľmi miernom progrese (z 38,2 na 40,4%). O niečo otvorenejšie sú pritom štátne firmy (47,1%) oproti mestským (35,4%), župným (29,9%) a univerzitným (20,3%). Takýto výsledok je do istej miery logický, keďže štátne spoločnosti majú v priemere väčšie rozpočty i viac zamestnancov. Rozhodujúcim je však najmä prístup manažmentu, prípadne vlastníka spoločnosti, čo dokazuje aj druhá priečka košických Mestských lesov s pomerne nízkymi výnosmi necelých 6 milión eur a iba 46 zamestnancami.

Rebríček celkovo meral 57 indikátorov rozdelených do šiestich oblastí, dáta pochádzajú predovšetkým z webových stránok firiem, ich výročných správ a účtovných závierok, z Centrálneho registra zmlúv, údajov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, ale aj z dotazníkov zasielaných v mene Transparency a infožiadostí od bežných občanov.

Najvyššie skóre dosiahli firmy v priemere v oblasti Hospodárske ukazovatele (47 %). Najmä vďaka zverejňovaným výročným správam a účtovným závierkam má dnes verejnosť pomerne veľké množstvo údajov o činnosti i finančnej situácii spoločností. Napriek tomu platí, že stále takmer polovica firiem nezverejňuje žiadne plány svojich výkonnostných kritérií na ďalší rok a spätne nezverejňuje ani ich plnenie. Verejnosť si tak len veľmi ťažko môže vytvoriť relevantnú mienku o výkonnosti a efektívnosti štátnych či mestských manažérov.

Naopak, najnižšie priemerné skóre získali firmy v oblasti Etika (32 %), kde aj napriek strojnásobeniu spoločností s etickým kódexom oproti roku 2015, až dve tretiny z nich takéto pravidlá zverejnené na webstránke stále nemá. Štandardom zatiaľ nie je ani protikorupčná stratégia či dôveryhodný systém riešenia ohlásených nekalých praktík. Súčasťou hodnotenia v tejto oblasti bol aj test, v ktorom sme sa na firmy anonymne obrátili s informáciou, že jeden z jej zamestnancov mohol pri výkone svojich povinností prijať dar vyššej hodnoty. V priebehu dvoch týždňov prejavilo ochotu zaoberať sa anonymným podnetom iba 46 zo 100 spoločností.

Problémy s nízkou transparentnosťou pretrvávajú aj v ďalších oblastiach. Mnohé firmy stále nadužívajú výnimky z Infozákona a odmietajú zverejňovať údaje o dôležitých zmluvách alebo sprístupňovať platy manažérov.  Až 84% spoločností nezverejňuje výsledky z rokovaní žiadneho z ich orgánov, výsledky výberových konaní zverejňuje spomedzi 100 verejných firiem iba Tepláreň Košice a Slovenská pošta.

Transparency opäť pre lepšiu orientáciu porovnala výsledky našich verejných firiem aj s praxou vo veľkých súkromných a zahraničných verejných firmách, ktoré sú stále podstatne otvorenejšie.

Tretí rebríček transparentnosti verejných firiem tak potvrdzuje nedávne konštatovanie Národnej banky, Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré v spoločnej štúdii označili štátne podniky za nedostatočne transparentné a tváriace sa, „že sa informačné povinnosti na nich nevzťahujú“.

Samotný rebríček transparentnosti nemeria korupciu, ale predovšetkým otvorenosť informovania a existenciu jasných pravidiel. Firmy v čele rebríčka sa tak nedajú automaticky označiť za odolné voči korupcii alebo nekalým praktikám, ich prípadné odhaľovanie však môže byť vďaka väčšej otvorenosti jednoduchšie.

Všetky informácie o rebríčku, vrátane podrobnej prezentácie i porovnania so vzorkou zahraničných a súkromných firiem, nájdete na stránke firmy.transparency.sk.

 

Kontakt:

Michal Piško, 0905 840 421, pisko@transparency.sk

Eva Demková, 0905 613 779, eva.demkova@transparency.sk

Gabriel Šípoš, sipos@transparency.sk

Prezentácia