Menu Zavrieť

Päť nemocníc, päť rôznych diagnóz

Na stope verejnému obstarávaniu nemocníc

Nemocnica v Dunajskej Strede má nový vysokokvalitný CT prístroj, pochválil sa v článku SME začiatkom júla jej riaditeľ. Má hodnotu 900 tisíc Eur a nemocnica, vlastnená Trnavským krajom a Dunajskou Stredou, je hrdá na to, že ho kúpila z vlastných zdrojov po “predaji dubiózneho majetku.”

Ako to s nákupom prístroja za takmer 1 milión Eur bolo, sme sa dunajskostredskej nemocnice pýtali začiatkom júna 2012 na základe infozákona. Chceli sme ich nákup porovnať s podobnými a zistiť ako hospodária nemocnice riadené štátom a územnými samosprávami. Pýtali sme si materiály od súťažných podkladov, cez ponuky uchádzačov až po zápisnice z verejného obstarávania. Po troch týždňoch bez akejkoľvek reakcie (zákonná lehota na vybavenie žiadosti o informácie je 8 pracovných dní), nám po telefonáte na sekretariát povedali, že advokát v nemocnici nepracuje každý deň a na odpoveď budeme musieť ešte počkať. Dvadsať dní po podaní žiadosti advokát nemocnice zaslal odpoveď. Akejsi Alenke, na nám úplne neznámu adresu. My sme e-mail od advokáta získali až po ďalších telefonátoch s nemocnicou. O CT-tendri sme sa však aj po šiestich týždňoch viac dozvedeli iba z článku SME. Nemocnica vyhlásila, že informácie nám môže poskytnúť až po udelení súhlasu firiem, ktoré chceli CT nemocnici predať.  Nezaslala však ani žiadne z ostatných požadovaných dokumentov.

Lepšie sme nepochodili ani v Leteckej vojenskej nemocnici či vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Obe sú v 100-percentnom vlastníctve štátu, zhodne však tvrdia, že hospodária s vlastným majetkom a nie s “verejnými prostriedkami” či “majetkom štátu,” preto nám podľa infozákona nemusia poskytnúť nič. Riaditeľ Leteckej vojenskej sa dokonca obáva, že keby nám poslal informácie o tom, ako nastavili podmienky súťaže na CT-éčko, kto sa jej zúčastnil a čo ponúkol, porušil by zákon.

Od bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice sme informácie získali, ale až po telefonickej prestrelke, v ktorej

  1. najskôr tvrdili, že pre veľký rozsah do nich môžeme prísť iba nahliadnuť,
  2. následne ich napálili na cd-éčko, ale chceli aby sme si ho prišli do nemocnice vyzdvihnúť,
  3. neskôr súhlasili, že CD pošlú, ale poplatok zaň máme prísť zaplatiť do nemocnice na podateľňu.

CD s informáciami nakoniec dorazilo. Ale ak tri oddelenia, ktoré boli podľa nemocnice do celej akcie zapojené, neprišli na to, ako e-mailom poslať 18 MB dát, o fungovaní nemocnice a jej schopnosti poskytovať o sebe informácie to tiež nič dobré nehovorí. Na druhej strane, možno by bolo stačilo poradiť súbory zipovať, čo pomohlo v prípade NÚSCH-u, od ktorého sme dáta o CT-tendri vzápätí dostali v plnom znení.

Informácie si od nemocníc pýtame, aby sme mohli porovnať ako nakupujú CT-prístroje, ktorých je na Slovensku približne 80 a často stoja viac ako milión eur. Podľa mnohých zdrojov zo zdravotníctva nemocnice práve pri nákupoch CT-éčiek obzvlášť a často plytvajú. Ak nemocnice transparentne a dobre nakúpili, malo by byť preto v ich záujme sa výhodnou transakciou pochváliť.

Informácie o CT-tendroch nám však poslalo iba 6 z 18 oslovených nemocníc. Päť nemocníc (Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Brezno a Vojenská v Ružomberku) na infožiadosť vôbec nereagovalo alebo po úvodnej komunikácii informácie nezaslalo, čím porušili zákon. Ďalších 8 nemocníc nám informácie odmietlo dať (Univerzitná v Bratislave, Fakultná nemocnica Trenčín, Fakultná nemocnica Trnava, Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, Letecká vojenská nemocnica v Košiciach, Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach, Nemocnica Poprad). Je zvláštne, že nemocnice majú zásadne rozdielne názory na povinnosť poskytovať informácie. Približne každá štvrtá nemocnica žiadosť doposiaľ ignorovala, tretina nemocníc informácie zaslala. Takmer dve z piatich žiadosti zamietli ako neoprávnené, väčšinou používajúc jeden z dvoch argumentov:

  1. Nemocnica nemôže zverejniť informácie podľa zákona, lebo by porušila zákon o verejnom obstarávaní

Odpoveď Fakultnej nemocnice Trenčín:

To, že zákon o verejnom obstarávaní určuje, komu nemocnica informácie poskytnúť musí, však neznamená, že ich poskytnutie iným osobám bude porušením zákona. Navyše, o informácie sme nežiadali na základe zákona o verejnom obstarávaní. Žiadali sme na základe infozákona, ktorý sám definuje výnimky, kedy nemocnica nie je povinná informácie poskytnúť. Z nich však nemocnice v odmietnutiach žiadnu neuviedli.2.Nemocnica hospodári s vlastným majetkom, nie s majetkom štátu

2.  Odpoveď Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach

Argument je nielen v rozpore s duchom infozákona, podľa expertov je tiež v rozpore s ústavou aj rozhodnutiami slovenských a českých súdov, ktoré rozhodujú o veľmi podobnom českom infozákone. Podľa ústavy právo na informácie možno obmedziť iba ak „ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.” V minulotýždňovej analýze Transparency Palo Nechala ukázal, že slovenské i české súdy niekoľkokrát rozhodli proti obmedzenému výkladu infozákona a podporili právo verejnosti pýtať sa štátom riadených firiem a organizácií ako hospodária. Ich majetok je totiž i majetkom verejným.

Informácie o obstarávaní CT-éčka sme žiadali aj od Nemocnice Poprad, akciovej spoločnosti v 100-percentom vlastníctve štátu. Popradská našu žiadosť obratom zaslala na ministerstvo zdravotníctva, citujúc iba § 18 infozákona, ktorý hovorí, že ak nemocnica žiadosti nevyhovie, musí nám dať vedieť. Nedozvedeli sme sa však prečo nemocnica, ktorá je  podľa zákona „povinnou osobou,“ žiadosti sama nevyhovela ale ju poslala ministerstvu. O niekoľko dní prišla odpoveď z ministerstva zdravotníctva.

Kvalitné súťaže nemocníc by mali byť v záujme ministerstva zdravotníctva, ktoré neustále čelí problémom so zadlženými nemocnicami. Zuzana Zvolenská by mala vítať snahu externej organizácie poukázať na prípadné pochybenia ale i najvýhodnejšie nákupy.

Ministerka žiadosť o informácie zamietla, argumentujúc, že nemocnica, ako akciovka vlastnená jej ministerstvom, hospodári iba s vlastnými prostriedkami.

Na záver perlička:

Takto odpovedala Fakultná nemocnica v Prešove na žiadosť o dokumenty k tendru na strážne služby. Nemocnica požadované dokumenty (od ponúk uchádzačov po zápisnice z verejného obstarávania) uchováva, nikde nemá iniciatívne zverejnené a má zo zákona povinnosť zaslať. Po urgovaní sme všetky požadované informácie dostali.

Zuzana Dančíková, (dancikova@transparency.sk)

Tento článok vznikol v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, realizovaného v spolupráci s inštitútom INEKO. Viac čítajte tu.