Korupcia na Slovensku: dôsledok kultúry?
Sprevádzaný malou ochotou zasiahnuť v boji proti nej
Korupcia je podľa prieskumov dlhodobo jedným z najzávažnejších problémov Slovenska. Podľa globálneho barometra korupcie až tri štvrtiny respondentov s takýmto tvrdením súhlasí, čo mierne prevyšuje priemer EU krajín obsiahnutých v prieskume. Navyše, viac než polovica opýtaných si myslí, že sa korupcia za posledné dva roky na Slovensku zvýšila. To zároveň súvisí aj so zistením, že 63% ľudí považuje vládne aktivity v boji s korupciou za neefektívne.
(Graf 1: % respondentov si myslí, že vláda je v boji s korupciou neefektívna)
Je potrebné však povedať, že sú to aj obyčajní ľudia, ktorí svojim podielom prispievajú k pomerne vysokej úrovni úplatkárstva na Slovensku. Spomedzi opýtaných až 21% v priebehu posledného roka aspoň raz v nejakej forme zaplatilo úplatok, čo je tretí najhorší výsledok v Európskej Únii po Litve a Grécku. Tento výsledok tiež výrazne prevyšuje priemer krajín EU (10,3%), ale aj priemer post-komunistických krajín, ktoré už sú členmi Európskej Únie (13,4%).
Za dôvod značnej rozšírenosti korupcie možno označiť jej ukotvenosť v kultúre. Len v Chorvátsku, Estónsku, Česku a Maďarsku uvádzali respondenti ako dôvod uplácania častejšie dar, alebo vyjadrenie vďaky. Na Slovensku takto odpovedalo 44% respondentov, ale ako možno vidieť v nižšie uvedenom grafe, berúc do úvahy celkový rozsah úplatkárstva, tak na Slovensku sa spomedzi krajín EU dáva najviac úplatkov ako dar či poďakovanie (po prepočte až 9,24% ľudí dáva úplatok ako dar alebo poďakovanie). Zaujímavé tiež je, že druhým v poradí je Česko a až potom nasleduje Lotyšsko, Litva a Maďarsko.
(Graf 2: % ľudí dalo v posledných 12 mesiacoch aspoň jeden úplatok + podiel jednotlivých dôvodov na celku)
Pre sprehľadnenie dôvodov, pre ktoré ľudia platia úplatky v jednotlivých krajinách uvádzame nižšie aj graf, ktorý neberie do úvahy rozšírenosť korupcie, ale pozerá sa len na to aký podiel na celkovom objeme úplatkov majú ktoré dôvody. Na prvý pohľad je zrejmé, že v post-komunistických krajinách (v pravej časti tabuľky) prevláda uplácanie ako znak vďaky, zatiaľ čo v starých členských krajinách (a na Cypre) sú najväčšou motiváciou pre uplácanie najmä snaha zlacniť si službu, urýchliť konanie, alebo je to jediný spôsob získania danej služby.
(Graf 3: podiel dôvodov uplácania v jednotlivých krajinách)
Dvaja z troch Slovákov podľa prieskumu veria, že bežný človek môže urobiť rozdiel v boji proti korupcii a až 78% opýtaných vyjadrilo ochotu zapojiť sa do aspoň jednej z piatich ponúkaných možností v boji proti korupcii. [1] Napriek tomu, že sa toto číslo môže zdať pomerne veľké, Slovensko sa v svetovom rebríčku umiestnilo až na 85. zo 107 miest, pričom spomedzi krajín EU je 7 na tom ešte horšie. Ešte alarmujúcejšou je skutočnosť, že len polovica respondentov by bola ochotná nahlásiť korupciu, čo je tretí najhorší výsledok spomedzi krajín Európskej Únie a celkovo 93. svetovo. Ako možno vidieť v nižšie uvedenom grafe, primárnou príčinou tohto zlého výsledku je strach z následkov, ktoré by takéto hlásenie mohlo vyvolať. Z prepočtu vychádza, že každý piaty Slovák (20,4%) by z obavy z možných dôsledkov nenahlásil akt korupcie a len o málo menej uvádzaným dôvodom je, že by to podľa respondentov nerobilo žiaden rozdiel. Navyše, približne každý desiaty Slovák uvádza ako dôvod svojej eventuálnej nečinnosti nevedomosť kam takýto incident nahlásiť.
(Graf 4: % ľudí, ktorí by korupciu nenahlásili + dôvody nenahlásenia)
Pozri aj:
- Každá piata domácnosť zaplatí ročne aspoň jeden úplatok
- Za najskorumpovanejšie považujú Slováci súdy
- Čo je Globálny barometer korupcie?
- Oficiálne stránky prieskumu
- Globálny barometer korupcie 2010
- GCB2013_Slovakia – Úplné výsledky slovenskej časti prieskumu [anglicky]