Sorry, this entry is only available in Slovak.

K Transparency sa pridala v júni 2019 a bola jej súčasťou takmer rok. Študuje politológiu v Brne a komunálnu politiku na Slovensku sleduje i vo voľnom čase. Organizovala diskusné podujatia pre aktívne seniorky a seniorov, pomáhala aj s konferenciou pre zamestnávateľov, ktorí chcú chrániť tzv. whistleblowerov (tých, čo sa ozvú proti nekalostiam na pracovisku). Hodnotila vybrané ukazovatele v rebríčku transparentnosti žúp, spracovávala a porovnávala dáta o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti na pracovisku v top štátnych úradoch. VERONIKA ŠULKOVÁ nám v rozhovore porozprávala o svojej skúsenosti zo stáže v Transparency.

Čo ťa presvedčilo prihlásiť sa na stáž do Transparency?

Možnosť stážovať v Transparency som registrovala približne dva roky pred tým, než som sa rozhodla prihlásiť. Sledovala som výstupy organizácie o verejnej správe v médiách a zároveň aj reakcie samospráv, ako sa stretli s tímom z Transparency a rozoberali výsledky i umiestnenie, snažili sa zlepšiť. Pri rebríčkoch transparentnosti samospráv tak nešlo iba o prázdne analýzy, ale o dialóg s tými, koho sa týkajú. Okrem toho som vďaka Transparency vnímala aj whistleblowerské kauzy, ktoré si nešlo nevšimnúť, a páčili sa mi tiež vzdelávacie stretnutia s poslancami a aktivistami.

Povedala som si, že to skúsim, keď budem mať viac skúseností, keďže som predpokladala silnú konkurenciu a veľký záujem. Opätovne som na Transparency narazila pri ponuke stáží na portále organizácie LEAF, ktorá sa snaží o návrat Slovákov a Sloveniek zo zahraničia. Nakoniec som tak získala aj podporu od LEAFu, ktorý pre nás organizoval udalosti so zaujímavými osobnosťami naprieč sektormi, pomáhal nám vyhodnocovať a zlepšovať naše stáže. V neposlednom rade nás uviedol do komunity šikovných a motivovaných ľudí, ktorí sa tiež rozhodli vrátiť sa na Slovensko.

Pamätáš si ešte na prvú úlohu, ktorej si sa venovala v Transparency?

Prvé zadania boli v projekte vzdelávania seniorov a senioriek. Začal sa pilotnými školeniami zrovna predtým, ako som sa pridala k Transparency. V tomto projekte sme pracovali s inou vekovou skupinou, na akú som bola zvyknutá z predošlých stáží a dobrovoľníctva. To sa ukázalo ako výzva. Hľadali sme partnerstvá – s knižnicami a spolkami pre seniorov, vyberali vhodné miesta a časy a hľadali spôsoby, ako čo najúčinnejšie propagovať v offline priestore. Vyžadovalo to veľa komunikácie navonok, prieskum a zisťovanie, ako témy protikorupčného boja a mediálnej gramotnosti podať čo najlepšie.

Keď už sme pri prvej úlohe, čo bola tá posledná?

Výkazy financovania projektu zameraného na posilňovanie ochrany oznamovateľov korupcie na pracovisku, kde som si vyskúšala projektový manažment. Druhou rozlúčkovou úlohou bolo hodnotenie samospráv vo vybraných kategóriách – väčšinou z webových stránok žúp prístupných občanom. Posielala som tiež infožiadosti samosprávnym krajom s cieľom zistiť, ako a či vôbec zareagujú. Ako hovorili aj oficiálne výstupy rebríčkov, všetky samosprávy sa kontinuálne zlepšujú v hodnotených ukazovateľoch. Mnou sledované indikátory boli dosť bezproblémové, niektoré kraje ich už berú za samozrejmé a majú to na 100 % splnené. Samozrejme, sú tam i časti, pri ktorých pokrivkávali, napríklad zverejňovanie daňových priznaní.

Najprínosnejšie bolo pre mňa pozorovať, čo sa považuje za dobrú a zlú prax. To sú vedomosti, ktoré, dúfam, využijem aj v ďalšom pracovnom živote, keďže samosprávam sa chcem venovať aj naďalej, možno aj akademicky. Moje predošlé stáže boli tiež zamerané na oblasť komunálnej politiky, napríklad v projekte Odkaz pre starostu. Tam sme tiež hodnotili, ako samosprávy reagujú na podnety od občanov, ako ich riešia a komunikujú.

Ktoré z úloh a zadaní, ktorým si sa venovala, si si špeciálne obľúbila?

Z bežných úloh – zadanie vytvárať grafy. Mala som priestor vyhrať sa a robiť to viac podľa seba. Z tých väčších to boli samosprávy – spomínaný rebríček transparentnosti žúp. Dovtedy som mala matnú predstavu o tom, čo by samosprávy mali zverejňovať, aj keď som sa o to predtým zaujímala. No je to komplexnejšie a hlbšie. Napríklad zisťovanie, ako a či vôbec samosprávy zverejňujú zápisnice o prenájme a nákupe majetku – celkom kľúčová vec. Niektoré samosprávy to majú zverejnené vyslovene priateľsky voči občanom – je možné pekne filtrovať dáta, vyhľadávať, je to naozaj bezproblémové, a keď občan príde na ich web, nemá problém nájsť si informáciu, ktorú hľadá. Potom sú samosprávy, ktoré tieto dáta síce zverejnia, ale dosť chaoticky a neprehľadne. A niektoré vôbec nezverejňujú ani zápisnice, iba zoznamy.

Zaujímavá bola tiež spolupráca na prípadovej štúdii – vytvárala som články, ktoré boli manipulatívne, alebo obsahovali informácie bez zdrojov. Môj základ zo školy – ako vyzerá propaganda alebo nesprávne nakladanie s informáciami – som mohla pretaviť do týchto článkov. Ako úlohy sme ich potom zadávali na seniorskom stretnutí. Na zadaní som pracovala s Michalom Piškom, analytikom Transparency – celkový výsledok bol dosť dobrý, účastníci sa pri vypracovávaní úloh zabávali, ale tiež v tímoch správne identifikovali väčšinu problémov a viedli o nich diskusiu. Vo formulári spätnej väzby si prípadovú štúdiu navyše celkom chválili.

Naplnili sa tvoje očakávania a predstavy o stáži v Transparency? Naučila si sa počas nej niečo nové?

Stále som sa učila niečo nové, aj keď som už predtým mala základy. Navyše vďaka tomu, že neziskové organizácie nemajú také pevné štruktúry a deľbu práce, som dostávala rôzne úlohy naprieč projektami – napríklad oprava obsahu portálu Transparency akadémia, tvorba grafov, infožiadosti na rôzne témy a ich spracovávanie. Toto určite neskôr využijem  v iných zamestnaniach.

Pôvodne som predpokladala viac analytickej, prípadne investigatívnej práce. No veľa úloh sa týka projektového manažmentu, čo mi napokon aj dávalo zmysel. Nielen analytická a investigatívna práca, ale aj koordinácia a administrácia projektov, pod ktorými práve analytika a investigatíva môžu fungovať. Videla som, že aj ostatní zamestnanci nemôžu robiť iba analytickú prácu a písať blogy, že aj oni sa musia venovať projektovému manažmentu. V priebehu stáže som si tak upravila predstavu o tom, čo v Transparency dennodenne robia jej pracovníci. Prekvapilo ma tiež, v akej miere sa riešia také veci ako sociálne siete či fundraising. Na začiatku to neznie až tak príťažlivo a akčne, ale pre fungovanie organizácie sú potrebné. Vďaka týmto činnostiam som sa zlepšila v organizácii, komunikácii aj v práci pod tlakom či časovým stresom. Aj keď sa realita úplne nestretla s očakávaniami, bola som nakoniec spokojná.

Najviac prekvapení pre mňa ale obsahovalo chránené oznamovanie korupcie na pracovisku, tzv. whistleblowing. Na tejto téme som robila najdlhšie. Pred stážou som si myslela, že téma v spoločnosti rezonuje, najmä vďaka whisteblowerom z predošlých rokov. Predpokladala som, že zákon na ich ochranu bude pomerne známy, že percentá ľudí, ktorí chcú nekalé praktiky nahlasovať, alebo by ich reálne nahlásili, budú stúpať. V prieskumoch verejnej mienky, ktoré sme zverejňovali, sa ale ukázalo, že množstvo ľudí ochotných nahlasovať bolo v roku 2018 nižšie ako v roku 2016, že o existencii zákona na ochranu whistleblowerov v roku 2019 podľa prieskumu vedelo 39 % opýtaných. Napriek tomu, že je to nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre spoločnosť veľmi efektívny spôsob, ako získavať cenné informácie, očividne podpora a osveta pre zamestnancov nie je až taká výrazná. Je zaujímavé, že v momente, keď sa EÚ dopracovala k  finálnej smernici na ochranu whistleblowerov, Slovensko už malo za sebou prvý zákon a aj jeho novelizáciu, a to ešte skôr než iné krajiny. No reálna podpora zo strany zamestnávateľov, štátu a okolia, ale aj vybudovanie internej pracovnej kultúry, ktorá zamestnancov neodrádza od nahlasovania, vyžaduje ešte dosť práce a času.

Ako na Tvoju stáž reagovalo okolie?

Povedala by som, že rodičia vôbec nie sú nadšení, keď im dieťa ide do neziskovej sféry, pretože to nie je zamestnanie, ktoré generuje veľa zárobkov. Tým pádom im to nepríde až také atraktívne. No inak to ľudia hodnotia dosť pozitívne, keďže Transparency má svoje meno. Väčšinou oceňujú, že som mohla priamo pracovať na konkrétnych výstupoch a povedať – aha na tomto som tiež spolupracovala.

Pre koho je podľa Teba stáž v Transparency ideálna?

Najmä pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o dianie na Slovensku a chcú sa viac zapojiť do projektov na minimalizovanie priestoru na korupciu a na vyvíjanie tlaku na umožnenie verejnej kontroly zo strany občanov. Zaujímavá tiež môže byť pre tých, ktorí sa týmto témam venujú na akademickej pôde a chceli by väčší vhľad do praxe. Tá sa často líši v celkom prekvapivých detailoch od toho, čo prezentuje akadémia. A aj pre ľudí, ktorí sa plánujú do diania neskôr zapojiť priamo prácou v štátnej sfére. To, čo sa počas stáže v Transparency naučia, im potom môže byť užitočné.

Zhovárala sa Zuzana Grochalová