Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Našli ich trinásť, ale môže ich byť viac. O&nbsp;kom je reč? O&nbsp;politikoch, ktorí vlastnia firmy s&nbsp;verejnými zákazkami.

Ako je to možné? Nemýľte si vlastníctvo a konateľstvo. Osem poslancov Národnej rady, jeden štátny tajomník, traja primátori a jeden župan sa ocitli na zozname Transparency International Slovensko nie preto, že by niečo pre svoje podniky vybavovali. Firmy, ktoré získali v posledných rokoch štátne zákazky, „len“ vlastnia. A to žiadny zákon nezakazuje.&nbsp; Z&nbsp;obchodov, ktoré ich firmy šikovne uzavrú, však majú zisk, napríklad v&nbsp;podobe dividend. Nejde o&nbsp;žiadny škandál, hoci vždy, keď politikove firmy obchodujú so štátom, vo vzduchu visí podozrenie, či nutkanie prihovoriť sa „za&nbsp;svojich“ na&nbsp;stretnutiach s&nbsp;tvorcami rozhodnutí občas nezláka. „Osem z&nbsp;trinástich mien v&nbsp;našom zozname sú z&nbsp;koaličných strán, traja za&nbsp;opozičné a&nbsp;dvaja boli zvolení ako nezávislí. Tretina z&nbsp;ich firiem sú zo zdravotníckeho sektora, teda lekárne alebo poskytovatelia služieb,“ hovoria štatistiky neziskovky.

Práve zdravotníctvo bolo v minulosti pod lupou v súvislosti s prihrávaním výhodných zákaziek. Poslanec za SNS a lekár Štefan Zelník je majiteľom firmy ŽILPO. Za čistotu jej biznisu sa zaručil. „Od roku 2016 nie som konateľom. Táto firma je štandardným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od roku 2002 ako nástupnícka organizácia Polikliniky Vlčince. Tá bola a je zaradená v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je zmluvným partnerom všetkých zdravotných poisťovní. Naše zmluvy sú štandardné a sú zverejnené na internete. Akékoľvek zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvorí (okrem tých so zdravotnými poisťovňami), podliehajú riadnym výberovým konaniam,“ napísal.

Aj názov potravinárskej firmy banskobystrického župana svieti v zozname o ľuďoch z politiky, ktorých registruje ministerstvo spravodlivosti ako takzvaných konečných užívateľov výhod. Transparency píše, že Alfa Bio získala zväčša menšie rámcové dohody na zakúpenie stravy pre ústavy na výkon trestu odňatia slobody. Našli aj väčšie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku z novembra 2017 (skoro 250-tisíc eur) a z marca 2016 (599-tisíc a 892-tisíc eur). Ján Lunter sa ujal úradu župana 5. decembra 2017. „Tieto čísla nenaznačujú vážny problém osobného prepojenia politikov na zákazky štátu, berúc do úvahy, že obraty Alfa Bio presahujú 10 miliónov eur ročne,“ napísali z Transparency podrobnosti.

Firma tvrdí, že vstupom majiteľa do&nbsp;politiky si vnútorne dala záväzok, že obchodovať s&nbsp;vyšším územným celkom načas nebude. Chce tak predísť akémukoľvek podozreniu z&nbsp;konfliktu záujmov. „Celkový objem zákaziek s&nbsp;inštitúciami, kde je zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj, tak za&nbsp;posledné dva roky klesol takmer na&nbsp;nulu a&nbsp;nepresiahol sumu tisíc eur,“ uviedli z&nbsp;Alfa Bio. „Župan Ján Lunter nevstupuje do&nbsp;toho, o&nbsp;aké zákazky sa firma uchádza, ani žiadnym spôsobom nekomunikuje s&nbsp;predstaviteľmi rezortu poľnohospodárstva a&nbsp;iných organizácií, ktoré s&nbsp;firmou obchodujú,“ napísala hovorkyňa župy v&nbsp;meste pod Urpínom Marcela Glevická.

Nie, nie a nie, rovnako striktne dementuje zapojenie do obchodov <a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/kazde-siedme-euro-kseftov-statom-kollar-smeje-tvrdi-kedysi-to-bolo-viac" target="_blank" rel="noopener">Boris Kollár</a>. Nepodniká, nerobí biznis a nerozpráva sa o tom s predstaviteľmi ministerstva kultúry, pod ktorý aktivity jeho firiem spadajú. Podľa Transparency Slovensko práve jeho tri firmy uzavreli so štátom najväčšie zákazky. Preobchodovali minimálne 800-tisíc eur.&nbsp; „Nestarám sa o&nbsp;to, čo moje firmy robia. Zájdem do&nbsp;rádia možno raz za&nbsp;rok, aj to kvôli inej veci,“ povedal. Fun rádio má podľa neho svojho vlastného riaditeľa a&nbsp;tomu Kollár dôveruje, že robí všetko pre to, aby firma prosperovala. Informáciu o&nbsp;zmluvách so štátom si však všimol. „Viem, že to bolo okolo 800-tisíc. Ale myslím, že v&nbsp;roku 2015, keď som ešte nebol v&nbsp;politike, to bolo skoro 2,5 milióna. Ide o&nbsp;reklamy na&nbsp;podporu eurofondových alebo európskych projektov, aké sa zadávajú aj iným médiám,“ vysvetľuje. Dodáva, že má chrobáka v hlave, prečo vlastne jeho „obchody“ so štátom klesli v objeme a vraj možno zistí, prečo je to tak.

Najväčšími firmami politikov v registri, ktoré so štátom obchodujú, čo sa týka tržieb, sú Železničné opravovne a strojárne v Trnave a vo Zvolene. Spoluvlastní ich poslanec za Smer Peter Náh­lik, podľa majetkového priznania jeden z najbohatších politikov Slovenska vôbec.&nbsp; Ak odborníci z&nbsp;Transparency nevidia problém v&nbsp;týchto zákazkách, o&nbsp;čo teda v&nbsp;celom príbehu ide? „Otázka je, či sa za&nbsp;dodávateľmi alebo za&nbsp;subdodávateľmi štátu neskrývajú ďalší politici. To je ťažké dokázať - protischránkový zákon sa dá mnohými spôsobmi obísť,“ vysvetľujú. Ako sa to dá, nehovoria. Asi sa boja, že by dali návod. Nekomentujú ani to, či majú na&nbsp;svoje obavy konkrétny dôvod. Keďže sa to nedá overiť cez verejne dostupné nástroje, tieto informácie vyplávajú na&nbsp;povrch len občas. Napríklad keď sa naštve konkurent z&nbsp;boja o&nbsp;kšeft a&nbsp;udá ich médiám.

Šéf Transparency Gabriel Šípoš vraví, že skúmali aj závislosť firiem politikov od štátnych zákaziek. „Najvyššia je u pána Kollára vo Fun rádiu, kde minulý rok každé siedme zarobené euro šlo zo štátnych zákaziek. Od štátu sú nepriamo veľmi závislé aj zdravotnícke firmy pánov Zelníka či Andreánskeho, a to pri zazmluvňovaní štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,“ konštatoval.&nbsp; „Dobrá správa je, že minister spravodlivosti Gábor Gál po&nbsp;roku dal na&nbsp;naše odporúčanie a&nbsp;posilnil kapacitu súdu, ktorý správnosť údajov v&nbsp;registri prešetruje,“ uzatvára Transparency.&nbsp;

Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že problém registra koncových užívateľov ukázal v praxi problémy. „Najmä v tom, že viacero firiem sa vymazalo hneď po tom, ako prebiehalo konanie pri overovaní pravdivosti údajov. Naša novela zákona však už zavádza pravidlo, podľa ktorého bude konanie od 1. septembra 2019 pokračovať bez ohľadu na to, či sa už subjekt vymazal. Zavádza sa tiež diskvalifikačná lehota po výmaze," avizujú zmeny.

Minister Gábor Gál dodal: „Nejde nám o to aby sme nejakých podnikateľov zbytočne šikanovali, ale keď niekto obchoduje so štátom, aby sme vedeli, za akých podmienok a hlavne s kým. Rovnako sme museli posilniť proti špekulantom. Stávalo sa totiž, že sa nechávali vymazať počas konania, keď už bolo evidentné, že sme ho takpovediac prichytili pri klamstve a vyhol sa tak sankcii. Po novom to už nebude možné, každé začaté konanie sa bude ukončovať a pribudne nová sankcia, ktorá je veľmi dôležitá a to je dištanc na dva roky.“

Doteraz spravovali predmetnú agendu 2 sudcovia, na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti pribudne tretí. Najprv ho však musí navrhnúť Súdna rada SR a&nbsp;prezidentka SR musí nového sudcu vymenovať.

Obchodníci so štátom: Ktorých 13 vysokopostavených politikov zarába aj vďaka verejným zákazkám?

Výber pre vás

Obchodníci so štátom: Ktorých 13 vysokopostavených politikov zarába aj vďaka verejným zákazkám?

Súvisiace články

Výber pre vás