Menu Zavrieť

Pozor na skryté konflikty záujmov lekárov

V článku SME o vakcínach bol citovaný s autoritou jediný lekár. Odporúčal vakcínu, ktorej výrobca ho platí za vzdelávacie aktivity v oblasti vakcín.

Pred dvoma týždňami napísal v SME Ján Krempaský článok o rozhodnutí ministerstva zdravotníctva hradiť plne len jeden typ vakcíny proti pneumokokom. Pritom iná vakcína, za ktorú si rodičia musia priplatiť, má údajne vyššiu účinnosť. V článku vystupoval jediný odborník, ktorý ministerstvo kritizoval:

Svetozára Dluholuckého, prednostu Detskej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, rozhodnutie ministerstva zdravotníctva, že rodičia si v budúcom roku pri povinnom očkovaní proti pneumokokom vyberú medzi dvomi vakcínami, nepotešilo. „Oproti tomuto polroku ideme dozadu,“ hovorí Dluholucký. Kým Prevenar 13 chráni proti vyše 90 percentám kmeňov pneumokokov, Synflorix zabezpečuje odolnosť iba proti 78 percentám.

Ako čitateľovi mi tam chýbali hlasy viacerých odborníkov.  Aj napríklad preto, že Dluholucký pre americkú farmaceutickú firmu Pfizer, výrobcu Prevenaru 13, poskytuje platené vzdelávacie-poradenské služby, čo aj sám potvrdil (bez uvedenia sumy):

Túto činnosť vykonávame vo svojom voľnom čase, máme na rozsah práce dohodu za ktorú dostávame riadny zdanený honorár. Podobne je to aj s prípadnou inováciou tlačenej brožúry. Osobne ani neviem povedať, či je výška nášho honoráru primeraná – vysoká, alebo nízka.
… Firma nijako neovplyvňovala obsah, rozsah a ani formulácie textu. Nemuseli sme si túto nezávislosť ani nijako vyžiadať – bola našou prirodzenou plne akceptovanou podmienkou.

Dluholucký je inak uznávanou autoritou, a minulý rok napríklad prednášal aj pre výrobcu tej konkurenčnej vakcíny. Pointou tohto článku je skôr upozorniť, že novinárom ale aj širokej verejnosti chýbajú informácie o možných konfliktoch záujmov lekárov, ku ktorým väčšina pristupuje ako k prirodzeným autoritám obhajujúcim verejný záujem. V miliardovom biznise typu zdravotníctvo, kde má laik (čitateľ) len malú šancu si lekárske rady vyhodnotiť, by viac informácií o praxi a príjmoch lekárov boli vítané. Existujú funkčné príklady, ako verejnosti pomôcť.

William Leak je anesteziológom v americkom štáte Ohio. Miestny úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2008 skonštatoval, že Leak porušil štandardy pri ošetrovaní 24 pacientov, keď mnohých z nich podrobil zbytočným nervovým testom, vrátanie pichania látok, ktoré nervové bunky ničia. Leak bol kritizovaný aj za nedostatočné poistné krytie proti výkonu škôd pri povolaní. Úrad sa snaží Leakovi zobrať licenciu, ten sa bráni na súde. Všetky tieto informácie sú verejnosti prístupné na webe úradu pod menom doktora.

Americké úrady na dohľad na úrovni štátov svojim občanom bežne poskytujú databázy s vyhľadávaním všetkých lekárov, ktorí majú  na ich území licencie. Väčšinou dostanete údaje o lekárovom vzdelaní, špecializácii, platnosti licencie ako aj prípadných všetkých disciplinárnych konaniach. Ide predsa o ochranu pacientov pred prípadnými ujmami na zdraví. A o podporu konkurencie v odvetví, kde sú lekári proti pacientom v silnej informačnej výhode.

Spomínaný doktor Leak pracuje aj pre farmaceutickú firmu Eli Lilly ako poradca, a občasný rečník. Podľa investigatívnych novinárov z ProPublica, ktorí na takéto prípady lekárov upozornili, dostal Leak za svoje vzdelávacie služby za ostatné dva roky cez 85 tisíc dolárov.


 

V balíčku Obamovej reformy zdravotníctva sa vyskytuje aj povinné zverejňovanie takéhoto typu informácií – platieb od farmaceutických firiem lekárom, či už za prednášky, cestovné, výskum, cesty na konferenciu alebo dary, peňažné či nepeňažné. Práve tieto platby vytvárajú konflikty záujmov, ktoré môžu niektorých lekárov motivovať smerom k súkromnému, nie verejnému záujmu chrániť pacientov. Obamov zákon vytvára povinnosť zverejňovania až od roku 2013, ale sedem veľkých firiem už svoje platby v USA dobrovoľne zverejnilo: Pfizer, Merck, Eli Lilly, Cephalon, AstraZeneca, GlaxoSmithKline, Hoffman-La Roche a Johnson&Johnson.

Štát Massachusetts iniciatívne už od minulého týždňa na svojom webe sprístupnil databázu, kde stačí zadať meno lekára či firmy a dostanete celkový objem platieb, typ služby a platiteľov, resp. príjemcov.

Oba typy informácií o lekároch by nepochybne zaujímali aj pacientov či novinárov u nás. Ale nedostali by ich. Keď sme v Transparency žiadali od nášho Úradu pred dohľad zoznam konkrétnych lekárov a nemocníc s ich pochybeniami, opakovane nás odmietol, lebo si to od ich úradníkov vraj vyžaduje „neprimerané úsilie.“

Keď sme požiadali o zoznamy platených či obdarovaných lekárov najdôležitejšie farmaceutické firmy u nás, väčšina ani neodpovedala. Pfizer, Sanofi-Aventis a GlaxoSmithKline sa ozvali s tým, že pre ochranu osobných údajov ale aj obchodné tajomstvo nám informácie neposkytnú (pozri zoznam a odpovede).

Čo s tým? V prvom rade by mal štát začať zverejňovať verejnosti informácie o profesných prehreškoch lekárov. Má to vo vlastných rukách, a dá sa to spraviť rýchlo a so zanedbateľnými nákladmi. Zároveň by mal tlačiť na farmaceutické firmy (možno prostredníctvom svojej poisťovne), aby sme o bočných príjmoch lekárov vedeli viac. Je to aj v záujme súkromných poisťovní, aby boli ich účty chránené pred možným nadmerným predpisovaním liekov. A nakoniec, médiá by si mali na konflikty záujmov lekárov dávať lepší pozor. Aj za súčasného stavu dokáže pomôcť pár minút s Google.

(na zbere dát pre článok spolupracovala kolegyňa v Transparency Monika Mateičková)

 

Gabriel Šípoš

Transparency International Slovensko