Menu Zavrieť

Ficova vláda zvýšila dane. Najmä chudobným

Silný sociálny štát nikde neexistuje so slovenskou úrovňou korupcie.

Podľa tento týždeň zverejneného indexu korupcie od Transparency International (TI) došlo na Slovensku po ôsmich rokoch nadpriemerného zlepšovania stavu po prvýkrát k vzrastu korupcie, a to radikálnemu. Tak to aspoň pociťujú domáci a zahraniční podnikatelia a analytici. Obrat podľa nás súvisí najmä s ľahostajnosťou (ak nie priamo s aktívnou angažovanosťou) súčasnej vládnej koalície. Nie náhodou majú dvaja z troch šéfov koaličných strán nevyjasnené majetky, nie náhodou sa opakujú tendre s jedným účastníkom – víťazom, zhodou okolností kamarátom či autorom najdrahšej ponuky. Pre vládu a premiéra obzvlášť bola za ostatné tri roky korupcia na Slovensku problémom len vtedy, ak ohrozovala jeho imidž a moc. A tak sme sa v porovnaní s ostatnými krajinami V4 vydali práve opačným smerom.

Vývoj CPI za súčasnej vlády oproti regiónu V4
10-minimálna korupcia, 0-max

Stav k 2006  (CPI 2007) Zmena Stav k 2008      (CPI 2009)
SR – skóre 4,9 ↓↓ 4,5
SR – umiestnenie 49. – 50. ↓↓ 56. – 60.
Priemer ČR, Poľ, Maď 4,9 5,0

Zdroj: TI Slovensko

Korupcia nie je nič iné ako skryté zdanenie plynúce do súkromných vrecák. V praxi znamená, že za isté verejné služby sa musí okrem daní vlastne platiť aj navyše do obálok úradníkom, politikom či spriateleným podnikateľom. Z pohľadu verejnosti ide vlastne o dodatočné zdanenie. Respektíve o menej kvalitné služby, ak sa verejné peniaze napríklad v tendroch rozkrádajú. Viaceré akademické štúdie merajúce dopady korupcie zistili, že vyššia korupcia má aj seriózne makroekonomické dopady: menej investícií (lebo časť marže musí ísť na úplatky, resp. čestný podnikateľ nemá šancu konkurovať korupčníkom), slabší výber daní (menšia ochotu platiť ak sa tie peniaze rozkrádajú) a následne nižší rast ekonomiky.

Slabšia ekonomika samozrejme podkopáva sociálne štandardy. Ale je to dokonca extra ťažké pre menej majetných. TI v prieskumoch opakovane zistila, že korupcia viac dopadá na chudobných ako na bohatých. Sociálne slabší majú všeobecne slabšie právne povedomie, menšie sociálne siete (kontakty) a vyššiu závislosť na verejných službách ako stredné a vyššie vrstvy. Naše prieskumy odhaľujú, že tí najchudobnejší platia úplatky o 50% častejšie ako tí najbohatší.

Ak teda chce mať vláda skutočne silný sociálny štát, nie len o ňom básniť, potrebuje na jeho existenciu prioritne výrazne znižovať korupciu, lebo inak sa tie plánované výdavky na vyššie sociálne štandardy rozkradnú a sociálne slabým sa ujdú omrvinky. Nebude asi náhoda, že žiadna krajina so  silným sociálnym zabezpečením (škandinávske krajiny, veľké a bohaté krajiny EÚ) nie je mimo 25 najčistejších krajín v rebríčku korupcie TI. Slovensko od volieb spadlo zo 49-50.miesta na pozíciu č. 56-60.

Úrad vlády sa pre médiá odmietol k tohtoročným výsledkom rebríčka TI vyjadriť. Myslím, že preto, lebo sami vedia, aké je to obrovské zlyhanie. Veď do programového vyhlásenia si už tesne po voľbách napísali:
„Vláda SR si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu.“

Gabriel Šípoš