Menu Zavrieť

O zúfalom hľadaní správnej odpovede

Zverejníte konečne zmluvu na elektronické mýto?

Odpoveď na rovnakú otázku môže byť rozdielna, tak ako nám to v predchádzajúcich dňoch ukázali viacerí poprední verejní činitelia pri hľadaní odpovede na otázku, či zverejniť alebo nezverejniť zmluvu Národnej diaľničnej spoločnosti s víťazom tendra na elektronické mýto.

Rozhodnutie, ktorá z predkladaných odpovedí je správna, zvyčajne závisí od sily predkladaných argumentov. Preto stojí za to pozrieť sa, aké argumenty priniesli poprední verejní činitelia otázke ne/zverejnenia zmluvy Národnej diaľničnej spoločnosti s víťazom tendra na elektronické mýto.

Predtým však krátky právny exkurz konkrétnymi zákonnými ustanoveniami k otázke zverejňovania takýchto typov zmlúv.


Pozri sa kto hovorí I.

Najskôr trochu nudného právneho textu, ktorý definuje ako môžu štátne orgány konať a ďalej aké majú konkrétne zákonné povinnosti.

Článok II. odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky:

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Paragraf 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám:

Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce.

Uznesenie vlády SR č. 694 zo 14. septembra 2005 k správe z kontroly dodržiavania zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a kontroly plnenia uznesenia vlády SR č. 1078 z 20. decembra 2000 k návrhu opatrení, ktoré stanovujú spôsob prístupu k informáciám v súlade s dokumentom Audit a so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám:

Uznesenie vlády SR ukladá mimo iného ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií zabezpečiť vykonávanie vnútornej kontroly dodržiavania zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v orgánoch všeobecnej miestnej štátnej správy a špecializovanej miestnej štátnej správy v pôsobnosti týchto ministerstiev, do 31. marca každoročne za uplynulý rok.

Paragraf 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov:

Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti  obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace  s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené  a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 98/99:

Fakt, že zmluvné strany dojednania zmluvy, v danom prípade zmluvy o dielo v článku VIII, označili za také, že všetky informácie, ktoré si pri uzavieraní tejto zmluvy dohodli a po dobu jej trvania navzájom zverili, sú dôverné a tvoria obchodné tajomstvo firmy, nestačí na to, aby takéto zmluvné dojednania sa stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka.

Z uvedeného teda vyplýva, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ako aj Národná diaľničná spoločnosť sú povinné sprístupňovať informácie občanom. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje utajovať informácie ako obchodné tajomstvo, ak ide o nakladanie s verejnými prostriedkami. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR je dokonca zaviazané uznesením vlády SR dohliadať na dodržovanie tzv. infozákona vo svojom rezorte.

Samotné vyhlásenie jednej alebo oboch zmluvných strán, že daná informácia je obchodným tajomstvom nestačí. Obchodné tajomstvo musí obsahovať päť pojmových znakov, z ktorých vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z nich. Označenie informácie za obchodné tajomstvo nestačí, potrebné je skúmať naplnenie všetkých pojmových znakov.

Ani skutočnosť, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že budú celý text zmluvy považovať za obchodné tajomstvo, neznamená, že celý text zmluvy je naozaj obchodným tajomstvom.


Pozri sa kto hovorí II.

A teraz sa pozrime na zaujímavú argumentáciu k ne/zverejneniu zmluvy verejných činiteľov a ďalších zúčastnených v hre o mýtnu zákazku:

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič (Sme, 14.2.2009):

Štát môže zverejniť informácie o zmluve s víťazom tendra iba v takej miere, akú si dohodli zmluvné strany.

Predseda vlády SR Robert Fico (docent práva) (Sme, 13.2. a 28.2.2009):

Obráťte sa s otázkou zverejnenia zmluvy o mýtnom tendri na jeho víťaza.

Nech prestanú blbnúť a zverenia zmluvu.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácii SR Ľubomír Vážny (Sme, 13.2.2009):

Sú tam špecifické ustanovenia, pre ktoré by nás mohol víťaz zažalovať, keby sme ju zverejnili.

Konzorcium SkyToll (Sme, 11.2.2009):

Súčasťou zmluvy s NDS je klauzula o mlčanlivosti, preto nie sme oprávnení zverejniť akékoľvek detaily týkajúce sa tohto kontraktu.

Reč zákona je možno nudná, ale v tomto prípade jasná. Výroky verejných činiteľov vyzerajú múdro, ale v skutočnosti sú zavádzajúce a dokonca v rozpore so zákonnými ustanoveniami infozákona.

Boj proti korupcií nie je prioritou súčasnej vlády SR. Verejné priznanie sa k tejto skutočnosti je možné nájsť po troch rokoch činnosti vlády SR v podobe prázdnej podsekcie „Boj proti korupcií“ na stránke www.government.sk. A preto očakávanie vyvodenia zodpovednosti za nedodržiavanie zákona o prístupe k informáciám by bolo naivné.