V novembri 2009 vyhlásila obec Moravany nad Váhom neďaleko Piešťan súťaž na opravu a skrášlenie centra tejto dvojtisícovej obce z eurofondov. O osem dní na to bol tender zrušený. O štyri dni opätovne vyhlásený. A potom znovu zrušený… a takto dokola spolu päťkrát.
Obstarávania boli zrušené či už obcou, ale Úradom pre verejné obstarávanie za diskrimináciu firiem. Obec, vedená starostom Petrom Hulmanom už od roku 1998 (pôvodne HZDS, potom nezávislý, HZD, dnes Smer), napríklad dvakrát pri ponukách šiestich firiem vylúčila všetkých okrem jedného. V jednom tendri za to, že im chýbali formálne dokumenty požadované nad rámec zákona, v druhom za to, že buď ceny pri tendri za 665 tisíc eur zaokrúhlili na zlý počet desatinných miest, resp. že ponúkaná cena bola prinízka (mimochodom, vylúčená ponuka bola o štvrtinu vyššia ako tá, ktorú obec nakoniec v poslednom tendriakceptovala).
Zákazku si nakoniec v apríli 2012 definitívne odniesla trnavská firma TSS Grade, v tom čase ešte v portfóliu údajného sponzora Smeru Vladimíra Poóra. O päť mesiacov bola rekonštrukcia centra dokončená. Minulý rok bol Hulman opätovne zvolený do funkcie starostu.
Rušenie tendrov stojí milióny
Od roku 2009 zrušili naše verejné inštitúcie už päť tisíc tendrov. Dlhodobo sa ruší okolo 11% všetkých vyhlásených zákaziek (podobný problém majú aj v Česku, kde sa ruší cez 14% súťaží). Minulý rok sme však zaznamenali rekord – zrušených bolo 1100 tendrov, o 60% viac ako rok predtým.
Hrubým odhadom stojí krajinu takáto neprofesionalita už milióny eur v čase a práci na strane ako zadávateľa, tak aj uchádzajúcich firiem, nehovoriac o odklade benefitov pre občanov z úspešného tendra.
Napríklad uchádzači v zrušených obstarávaniach rekonštrukciíe kultúrnych objektov pod hlavičkou ministerstva kultúry museli byť mimoriadne nadšení. Ministerstvu sa totiž podarilo zrušiť štyri tendre s priemernou dĺžkou trvania 2 roky. Všetky boli nakoniec zrušené Úradom pre verejné obstarávanie, najdlhší z nich, zrušený po štyroch rokoch, zahŕňal aj súdny proces. Skúste sa vžiť do kože podnikateľa, ktorý musí byť 4 roky pripravený plniť zmluvu ako víťaz verejného obstarávania, ktoré ale môže byť verdiktom súdu kedykoľvek zrušené. Asi by nás neprekvapilo, ak by takýto podnikateľ už nikdy o štátnu zákazku nesúťažil.
Ak by sme zarátali len týždeň pracovného času dvoch zamestnancov na strane štátu a dvoch na strane každého z troch uchádzačov, ktorí v priemere pracujú na neskôr zrušenom obstarávaní s priemerným platom tisíc eur, vychádzajú nám vyhodené peniaze pri 5000 zrušených tendroch od roku 2009 na takmer sedem miliónov eur. Z toho jeden a pol milióna eur pripadá na minulý rok.
Najviac rušia na vnútre
Najviac zrušení obstarávaní od roku 2009 si pripísalo ministerstvo vnútra – 99. Druhé sú štátne Lesy so 70 zrušeniami a tretia Slovenská technická univerzita, ktorá zrušila 69 tendrov. Vo všetkých prípadoch však ide o inštitúcie obstarávajúce veľmi často. Proporčne najviac rušia tendre naše župy, na čele s košickou. Šesť z ôsmich žúp sa nachádza v top20 obstarávateľov s najväčším počtom zrušení.
Raritou sú ministerstvo pôdohospodárstva, Západoslovenská vodárenská spoločnosť a mestá Humenné, Považská Bystrica či Tvrdošín, ktoré mali za ostatných päť rokov dokonca viac zrušených veľkých tendrov ako tých úspešných.
Rušené sú zákazky obstarávajúce všetko možné, najčastejšie je to internetové pripojenie, dodávka elektriny, či plynu. Zaujímavé však je, že kým takmer 90% ukončených zákaziek je posudzovaných podľa najnižšej ceny ako jediného kritéria, pri zrušených zákazkách je to presne opačne – veľká väčšina šla podľa viacerých kritérií.
Rozhodovanie podľa viacerých kritérií je pritom komplikovanejšie, vhodnejšie pre špecifické predmety obstarávania. Zároveň môže byť takto vyhodnocovaný tender ľahšie manupulovateľný. Otázkou teda je, či sa medzi zrušenými súťažami nachádza množstvo špecifických zákaziek, ktoré boli zrušené kvôli komplikovanosti ich obstarávania či nedostatočným ponukám, alebo množstvo zákaziek, ktoré mali byť za použitia menej transparentných mechanizmov dohodené spriateleným firmám, ibaže plány nevyšli, tak radšej sa súťaže zrušili.
Skryté dôvody rušenia
Skutočné dôvody zrušenia je ťažké zistiť. O dôvode zrušenia tendrov obstarávateľom z Moravian nad Váhom sme sa dozvedeli preto, lebo na obecnom úrade vyhoveli našej infožiadosti a dôvody nám opísali. Mnohí iní obstarávatelia však na našu infožiadosť vôbec nereagovali a z oficiálnych hlásení o rušení sa takmer nikdy nedozviete skutočný dôvod. Nedávno sa na to sťažoval aj riaditeľ veľkej stavbárskej firmy ZIPP Juraj Hirner.
Podľa zákona je možné tender zrušiť, ak neprídu ponuky spĺňajúce požiadavky, alebo príde len jedna ponuka, či ak tender pre porušenie zákona zruší Úrad pre verejné obstarávania. No viac ako dve tretiny tendrov sú oficiálne zrušené kvôli „zmene okolností.“
Keď sme sa napríklad pýtali, v čom spočívala tá „zmena okolností,“ na Jahnátkovom minsterstve pôdohospodárstva nám odpovedali v zmysle Hlavy XXII:
“V širokom spektre aktivít v predmetoch obstarávania sa vyskytujú skutočnosti, ktoré plne vystihuje taxatívne znenie paragrafu 46 zákona o verejnom obstarávaní v bodoch – podmienkach, kedy je možné proces zrušiť. Skutočnosť, že veľká časť našich verejných obstarávaní bola zrušená si vysvetľujeme tým, že tieto skutočnosti nastali.”
Rušiť menej, a transparentnejšie
Rušenie obstarávaní je možnosť, ktorú obstarávateľ potrebuje v prípadoch, kedy by dokončenie verejného obstarávania znamenalo viac problémov ako jeho zrušenie. Momentálne je však rušenie tendrov pričasté a netransparentné. Jasnejšia špecifikácia dôvodov prospeje verejnej kontrole a umožní občanom dozvedieť sa, či sa pri rušení tendra hľadelo na ich dobro, alebo na dobro niektorého z uchádzačov.
Martin Turček, Gabriel Šípoš
Ak sa Vám článok páčil a chcete, aby sme pochybnosti pri tendroch skúmali aj naďalej, podporte nás svojimi 2 % dane z príjmu. Ďakujeme!
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít. Podmienkou projektu pre Transparency je nájsť 10% alebo 8 775 eur z iných zdrojov.