Slovensko je vo vnímaní korupcie piatou najhoršou krajinou EÚ

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie z roku 2012  od Transparency International skončilo Slovensko na 62.mieste zo 176 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Rumunsko, Taliansko, Bulharsko a Grécko. Podľa rebríčka, ktorý reflektuje úroveň vnímanie podnikateľov a expertov z roku 2011 a úvodu 2012, je z krajín V4 najlepšie Poľsko (41.miesto), potom Maďarsko (46.) a Česká republika (54.). Celkovo najčistejšími krajinami sú podľa rebríčka Nový Zéland, Dánsko a Fínsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Afganistan, Severná Kórea a Somálsko.

Jednou z kľúčových tém volieb v marci 2012 bol zlyhávajúci boj s korupciou, a to vďaka odhaleniam prepojení politikov na bohatých podnikateľov, prípadov manipulácií verejných tendrov či zneužívania majetku štátnych firiem pre osobné a stranícke účely (kauza Gorila). Novo zostavená vláda Roberta Fica však silné protikorupčné očakávania voličov nenapĺňa, ukazuje prvých osem mesiacov jej vlády.

Štátne firmy  a inštitúcie sú naďalej obsadzované stranícky aj na úkor odbornosti a bezúhonnosti. Napriek predvolebnému záväzku žiadna z parlamentných politických strán doteraz nepredložila do parlamentu návrh zmeny systému financovania politických strán, vrátane prvku silnej nestrannej kontroly (tézy do verejnej diskusie ponúkli len neparlamentné Nová väčšina a platforma Alfa). Stranám tak do splnenia sľubu ostáva už len 120  kalendárnych dní.

Návrh nového zákona o verejnom obstarávaní síce zapchal viaceré diery v legislatíve, ale na druhej strane otvoril aj nové (viď zvýšené korupčné riziko pri tzv. strategických zákazkách). Šance na potrestanie do korupcie zapletených osôb sa dokonca znížili. Reformné zmeny v súdnictve ustrnuli, vláda netlačí na urýchlené vymenovanie zvoleného Generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, a personálne zmeny v polícii nasvedčujú nezáujmu úspešne riešiť veľké korupčné kauzy, vrátane Gorily.

Doterajšie kroky vládnucej väčšiny v oblasti boja s korupciou tak vyvolávajú skepsu a pesimizmus ohľadom zlepšenia postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie v nasledujúcich rokoch.

Kontakt: Gabriel Šípoš, Pavel Nechala (0908 726 501)

 

K metodológii Indexu

Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu roku 2011 a úvodu roka 2012. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore.

Kvôli zásadným zmenám v konštrukcii indexu nie sú výsledky porovnateľné s doterajšími výsledkami indexu. Uskutočnené zmeny však umožnia ľahšie a objektívnejšie porovnávanie vývoja krajín medzi rokmi v budúcnosti.

Rebríček vnímania korupcie Transparency International je najcitovanejším indexom transparentnosti na svete. Veľmi často je používaný globálnymi firmami pri zvažovaní ich nových investícií, ale aj pri formovaní zahraničných vzťahov medzi krajinami. Samotný národný program reforiem schválený za vlády Ivety Radičovej a prevzatý vládou súčasnou používa tento rebríček ako jeden z dvoch ukazovateľov úspešnosti boja vlády proti korupcii.