Menu Zavrieť

Tlačím, tlačíš… tlačíme: Ako nakupuje tonery naša verejná správa

Na jeseň minulého roka uzavrelo ministerstvo vnútra veľkú dohodu o nákupe spotrebného materiálu do kopírok a tlačiarní za 3,7 milióna eur. Nakupovalo pre potreby svoje, ale aj obvodných úradov, policajtov či hasičov. Na súťaži sa zúčastnili len dvaja uchádzači. Najlepšie ceny ponúkla firma Activa. Pri toneroch kupovaných v najvyšších objemoch však jej ceny zhruba o štvrtinu prevýšili bežné ceny v internetových obchodoch, a dokonca o tretinu priemerné ceny, za ktoré nakupujú iné štátne úrady.

Len rok predtým kupovalo ministerstvo práce tieto typy tovarov aspoň o polovicu lacnejšie. Ak by ministerstvo vnútra nakupovalo tri vybrané druhy tonerov za priemerné ceny zo zmlúv iných štátnych inštitúcií, ušetrilo by nám všetkým takmer 215 000€, teda takmer 6,5 milióna korún.

Prípad ministerstva vnútra je naozaj zvláštny. Rámcová zmluva so spoločnosťou Activa Slovakia bola uzavretá 4.10.2012 s účinnosťou od 7.10. Už deň na to, 8. októbra, však vstúpil do platnosti dodatok k rámcovej zmluve, ktorým sa upravovala jedna jediná vec – cenník tonerov. Cena nami skúmaných tonerov teda klesla takmer hneď po uzavretí pôvodnej zmluvy, napriek tomu ale ostala o dosť vyššia ako priemer a ministerstvo mohlo ešte stále ušetriť takmer 100 000€.

(Aktualizácia 27.3.13: Dodávateľ Activa v reakcii na tento článok uvádza, že ceny rovnakých tonerov nie sú porovnateľné kvôli nákupom v rozdielnych objemoch aj časoch. Ceny zmienených tonerov podľa oficiálneho cenníka HP vraj v posledných dvoch rokoch rástli od 5-20%. Pohľad na zmluvy podpísané vo verejnom sektore v poslednom štvrťroku 2012 ukazuje, že ceny sa oproti roku 2011 naozaj zvýšili u jedného typu tonera, a to o 16%, kým u ďalších dvoch druhov zase o 11% poklesli. Navyše ani zvýšenie cien u jedného z tonerov nevysvetľuje, prečo bola jeho cena na ministerstve vnútra stále o štvrtinu vyššia ako bol priemer cien pri nákupoch v rovnakom období inými inštitúciami.)

Aj preto nás v Transparency zaujímalo, ako sa vo verejnej správe nakupujú tonery. Sú nevyhnutnou súčasťou každého úradu, a preto by sa tieto nákupy mali dať ľahko porovnať. Na získanie údajov sme použili portál otvorenezmluvy.sk. Ten má oproti Centrálnemu registru zmlúv, na ktorom sa od roku 2011 zverejňujú  zmluvy štátnej správy, dve hlavné výhody: umožňuje kontextové vyhľadávanie a sú na ňom zverejnené aj zmluvy uzatvorené vybranými samosprávami.

Takže – ak zadáte slovo „toner“ do vyhľadávača na Otvorených zmluvách, uvidíte 726 výsledkov. To sú zmluvy verejnej správy od roku 2011, v ktorých sa kupovali tonery. Všeobecne sa tonery nakupujú v dvoch základných verziách – originálne a repasované (znovu napĺňané). Repasované náplne sa nakupujú za zhruba pätinu z ceny originálnych náplní. Zvyšok tvoria buď nákupy alternatívnych náplní, alebo ide o zmluvy, kde typ tonerov nie je identifikovateľný. Tak tomu bolo napríklad v prípade Akadémie ozbrojených síl, ktorá nielenže nakupovala za výrazne predražené ceny (35 až 75% v porovnaní s priemernou cenou originálnych náplní), ale v zmluve nemala uvedený ani konkrétny typ náplne. To je samozrejme problém, pretože dodávateľ mi v takom prípade môže dodať prakticky čokoľvek a nákup by sa tak predražil ešte viac.

Pre cenové porovnanie sme vybrali  tri najčastejšie kupované tonery – Q2612A (157 zmlúv), Q5949A (119 zmlúv) a  Q5949X (99 zmlúv). Všetky tri sú vyrábané firmou Hewlett Packard. Tieto druhy tonerov sa nachádzajú v zmluvách za takmer 21 miliónov eur, skutočné výdavky na tonery však boli ešte vyššie, pretože niektorí objednávatelia celkovú zmluvnú sumu neuvádzajú. Našli sme dokonca aj také zmluvy, kde sú cenníky protizákonne začiernené a verejnosť si teda nemôže skontrolovať výhodnosť nákupu (ako je tomu v prípade Žilinskej univerzity).

Nakupujú tonery hospodárne?

Z prvotného porovnania nákupných cien je vidieť, že úrady v priemere nakupujú tonery za nižšie ceny ako „bežný“ odberateľ. Ukazuje to porovnanie s troma najnižšími cenami originálnych tonerov, za ktoré nakúpi ktokoľvek na internete (portál najnákup.sk). Ušetrené rozdiely sa pohybujú v rozmedzí od 1 po 13%. To teda zodpovedá predpokladom, že pre vyššie objemy by úrady mali nakupovať lacnejšie ako bežní maloodberatelia. Stále je však priveľa nákupov drahších ako bežné ceny na internete – platí to pre pätinu nákupov najdrahších tonerov Q5949X a až 41% originálnych tonerov Q2612A.

Medzi jednotlivými odberateľmi však existujú značné rozdiely. Za suverénne najlepšiu cenu nakúpilo v posledných dvoch rokoch tonery mesto Bratislava, kde sa úspora voči priemernej cene pohybuje na úrovni 84%. Najväčšie rozdiely oproti priemernej cene sme zaznamenali pri nákupe repasovaných tonerov, najmä pri Sociálnej poisťovni, ktorej zmluvné ceny boli viac ako dvojnásobne vyššie (na otázku, či o vysokých cenách repasovaných tonerov vedia, nám zo Sociálnej poisťovne odpovedali, že tieto tonery napriek zmluve nenakupujú). Prekvapivé sú aj nadpriemerne drahé zmluvy ministerstva vnútrafinancií, keďže by sme očakávali, že tak veľké štátne inštitúcie si vedia nákupné ceny „vyjednať“.

Zaujímavým je aj pohľad na väčších dodávateľov (t.j. tí, ktorí sa pri každom type a druhu tonerov vyskytli aspoň v dvoch zmluvách). Začnime z lepšieho konca – dobré ceny a nízke rozdiely medzi nimi majú dve spoločnosti, Datacom a Juriga. Najhoršie ceny a vyššie rozdiely mala firma Pergamon a Activa, v menšej miere spoločnosť Clean Tonery.

Osobitými prípadmi sú firmy ŠEVT a Datalan. V prípade ŠEVT-u je rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou najväčší, ich priemerné ceny sú však vo všeobecnosti dobré. Datalan má ceny originálnych tonerov mierne nižšie ako priemer, v prípade repasovaných tonerov je však suverénne najhorší – rozdiel oproti priemernej cene je 193 (Q2612A) až 275% (Q5949X).

Vysoké rozdiely medzi cenami tonerov v rámci jedného dodávateľa nás ale zaujali najviac. Čím to je, že jeden úrad je schopný od rovnakého dodávateľa kúpiť tonery za výhodnú cenu a iný nie? Odpoveď sme preto začali hľadať v zmluvách a zamerali sme sa na tri možné vysvetlenia – čas dodania, rok uzavretia zmluvy a dohodnutý objem tonerov.

 

Pri pohľade na krivky vývoja ceny a času dodania je jasné, že priamy vzťah neexistuje a v mnohých prípadoch je dodávka tovaru do jedného dňa lacnejšia ako do jedného pracovného týždňa. Rovnako sa nepotvrdil ani vplyv ďalších dvoch indikátorov – v prípade objemu najmä pre malú štatistickú vzorku a fakt, že v značnom množstve zmlúv jednoducho počet kusov zaznačený nie je.

V každom prípade je jasné, že ak sa verejná inštitúcia chce, vie vyjednať, prípadne pripraviť tender tak, aby v súťaži dostali aj dobré ceny. Bohužiaľ tak stále robí len primálo úradov.

Viac porovnávať

Fakt, že priemerná cena nákupu tonerov je vo všeobecnosti nižšia, ako bežná cena, je pre všetkých daňových poplatníkov dobrá správa. Na druhej strane, priestor na šetrenie stále existuje. Prvé odporúčanie preto smeruje k úradníkom – na jednoduchý benchmarking skúste použiť Centrálny register zmlúv, či portál Otvorené zmluvy, a to nielen pri nákupe tonerov.

Pomôcť by to mohlo najmä pri nákupoch bez verejnej súťaže a pri prieskumoch trhu. Keďže sa ukázalo, že od toho istého dodávateľa môžete dostať úplne iné ceny, získanie dát z Otvorených zmlúv by vám mohlo pomôcť zlepšiť si vyjednávaciu pozíciu a tlačiť na nižšiu cenu.

Druhé odporúčanie smeruje k nám všetkým. Chcete vedieť, ako nakupuje naša obec, alebo miestny úrad? Stačí pár klikov a navyše pri trochu snahe viete tieto nákupy aj porovnať a zhodnotiť ich efektívnosť.

Pretože v konečnom dôsledku ide aj o naše peniaze, no nie?

Juraj Čokyna,

študent politológie FiF UK, od januára stážista v Transparency International Slovensko