Menu Zavrieť

Prístup verejnosti k informáciám o štátnych firmách ostáva problematický

Vládny sľub pomôcť občanom k ľahšiemu prístupu k informáciám ostal po štyroch rokoch nesplnený. Vládni poslanci opakovanie odmietli posilnenie infozákona v parlamente. Naopak, dosah občanov na kontrolu štátom vlastnených firiem ostáva výrazne obmedzený – napríklad súčasnou vládou odkúpený SPP odmieta na seba prebrať povinnosti infozákona. Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play a Inštitút INEKO preto považujú prácu vlády z oblasti ochrany práv občanov na informácie za nedostatočnú.

Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 hovorí o tom, že „vláda bude zvyšovať štandard transparentnosti verejnej správy.“ Zlepšiť sa mala aj funkčnosť portálov katastra, obchodného registra či registra zmlúv. Posun však nastal len pri webstránke katastra. Pri registri zmlúv došlo dokonca k manipulácii takmer stovky už zverejnených zmlúv.

Vláda tiež v programovom vyhlásení sľúbila „zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, aby sa pri zachovaní súčasného štandardu práva na informácie odstránili nedostatky, ktoré bránia tak efektívnemu získavaniu požadovaných informácií ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy.“

Napriek predloženiu konsenzuálneho návrhu ministra spravodlivosti do pripomienkového konania vo februári 2015 nebol tento návrh ďalej predložený do vlády. Čiastkové zmeny v podobnom duchu predložené opozíciou do parlamentu vládna koalícia nepodporila.

Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play a Inštitút INEKO preto vyzývajú politické strany, aby sa zaviazali do roka od zvolenia presadzovať desať konkrétnych bodov, ktoré by výrazne zlepšili prístup občanov k informáciám:

1.     Rozšíriť zákonnú povinnosť štátnych, župných a mestských firiem so sto percentným verejným vlastníctvom poskytovať informácie

Súčasný problém: SPP, ale aj JAVYS či vodárenské firmy odmietajú, že infozákon platí aj pre nich. Desiatky ďalších firiem zákon dodržiava len v obmedzenom režime s argumentom, že nehospodária s verejnými prostriedkami, hoci ich založil a ich straty sanuje štát, resp. mesto či župa. Navyše zákon limituje informácie len na ich hospodárenie, hoci verejná kontrola je potrebná aj pri prijímaní zamestnancov či celkovej výkonnosti firiem.

2.     Zaviesť povinné zverejňovanie platov a životopisov štátnych nominantov

Súčasný problém: Časť platov je síce zverejňovaná v majetkových priznaniach, no pri kumulovaní funkcií je nemožné zistiť, v akej výške za akú funkciu plat dostávajú. Zverejňovanie životopisov je úplne dobrovoľné – väčšina štátnych nominantov vo firmách ich odmieta poskytnúť.

3.     Zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom jedinom centrálnom registri

Súčasný problém: Samosprávy zverejňujú zmluvy na svojich webstránkach, čo sťažuje porovnávanie a občiansku kontrolu.

4.     Povinne zverejňovať rozhodnutia polície o odmietnutí trestného oznámenia

Súčasný problém: Neexistuje účinná kontrola práce polície

5.     Zabrániť praxi poskytovania informácií len nahliadnutím do dokumentov

Súčasný problém: Poskytnutie informácií len nahliadnutím výrazne obmedzuje prístup občanov mimo Bratislavy, a niekedy slúži ako zámienka poskytovaniu sa vyhnúť

6.     Zaviesť povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí a krajov ako sú hlasovania poslancov, zápisnice z komisií aj rokovaní zastupiteľstva

Súčasný problém: Zverejňovanie informácií na miestnej úrovni je výrazne nižšie ako na centrálnej. Údaje o hlasovaní či o rokovaniach sú úplne základné materiály pre schopnosť reálnej občianskej kontroly

7.     Predĺžiť povinné zverejňovania zmlúv na internete z 5 rokov od začiatku ich účinnosti na minimum 10 rokov od konca ich účinnosti.

Súčasný problém: Možnosť stiahnuť z registra zmlúv staršie zmluvy sťažuje porovnávanie efektivity medzi volebnými obdobiami a znižuje osobnú zodpovednosť za následky zmlúv

8.     Systematicky prepájať štátne databázy zmlúv, verejných obstarávaní, katastrálneho portálu a obchodného registra

Súčasný problém: Štát generuje stále viac databáz údajov (naposledy o konečných vlastníkoch), no ich užitočnosť je výrazne limitovaná tým, že nie sú vzájomne prepojené

9.     Sfunkčniť zverejňovanie súdnych rozsudkov

Súčasný problém: Pri porovnávaní pojednávaní a zverejnených rozsudkov je zrejmé, že najmenej pätina/takmer sto tisíc rozsudkov ročne neboli doteraz napriek zákonnej povinnosti zverejnených.

10.Zvážiť transformáciu Úradu pre ochranu osobných údajov na Úrad na dohľad prístupu občanov k informáciám, ktorý by kontroloval zverejňovanie informácií verejnou správou z pohľadu osobných údajov ale aj práv občanov na informácie.

Súčasný problém: Ak úrad informácie nezákonne odoprie poskytnúť (viď NDS dáta k megazákazke obchvatu Bratislavy), občan sa k nim efektívne môže dostať až po rokoch cez súdy. Viacero krajín EÚ preto zriadilo dohľadové orgány, ktoré dodržiavanie zákona vymáhajú a sankcionujú vinníkov.

Začiatkom budúceho roka signatári výzvy verejne zhodnotia, ako sa politické strany postavili k vyššie uvedeným záväzkom a v prípade zvolenie budú sledovať, či ich aj uvedú do praxe.

Prečítajte si naše verejné vyhlásenie pre politické strany a jeho druhú časť

Dvanástim politickým stranám sme poslali výzvu, aby podporil návrh na zlepšenie prístupu občanov k informáciám:

Výzva pre polit. stranu - TIP Výzva pre polit. stranu - SDKÚ-DS Výzva pre polit. stranu - SaS Výzva pre polit. stranu - ŠANCA Výzva pre polit. stranu - SNS Výzva pre polit. stranu - OĽANO Výzva pre polit. stranu - NOVA Výzva pre polit. stranu - SMK Výzva pre polit. stranu - SMER-SD Výzva pre polit. stranu - MOST-HID Výzva pre polit. stranu - KDH Výzva pre polit. stranu - SIEŤ

TIS: Gabriel Šípoš, sipos@transparency.sk

AFP: Peter Kunder, kunder@fair-play.sk

INEKO: Ján Kovalčík, kovalcik@ineko.sk

November 2015

Infozakon