Príbeh z Prešova, ako možno nastaviť prideľovanie dotácií férovejšie 

Richard Drutarovský 

 

Po mojom prvom zvolení za prešovského mestského poslanca v roku 2010 sa zrazu so mnou chcelo stretnúť oveľa viac ľudí. Stačilo prvé stretnutie a pochopil som, prečo. Blížilo sa totiž rozhodovanie o dotáciách pre športové kluby. Nemalo žiadne kritériá. Medzi zasvätenými sa tradovalo iba to, že “nejako” o tom rozhoduje komisia. Výzva na predkladanie žiadostí sa nezverejňovala. Väčšina klubov netušila o konkrétnom termíne na podávanie žiadostí o dotáciu.

Kontakt vybraných poslancov s rozhodovaním o dotáciách prebiehal v športovej komisii. Tam sa rozhodlo o tom, kto peniaze dostane, koľko to bude a kto namiesto dotácie dostane iba list, že kvôli “vyčerpaniu prostriedkov” jeho žiadosť nemôže byť uspokojená.

Chcel som to zažiť na vlastné oči. Vybral som sa tam vo voľnom čase. Vtedy ešte komisie nemali jednoznačný štatút verejných zasadnutí, ale ako poslanca si ma nedovolili vyhodiť. Zažil som už totiž aj posielanie obyvateľov za dvere.

Dotačný lobing

Znalosti niektorých členov komisie napovedali, že zrejme mali za sebou niečo, čo by sa dalo pomenovať ako lobistické stretnutia. Nedávam tentoraz tomuto slovu žiadny negatívny význam. Poslanec so záujmom nechať si veci vysvetliť by mal byť pre komunitu prínosom.

Priebeh rokovania komisie nebol žiadnym prekvapením. V relatívne malom meste to zasadnutie komisie nemohlo dopadnúť inak. Takmer každý sa s každým pozná a chce so všetkými vychádzať dobre. Lepšie organizované skupiny mali potrebný počet zástancov a tí im hlasovaním nadkrojili veľký kus z koláča.

Aby sa nikto nesťažoval, ostatní vyvolení dostali zo zvyšku symbolické omrvinky. Na vážnu debatu o tom, čo vlastne chce mesto dotačnými peniazmi dosiahnuť, vôbec nedošlo.

Tradícia nepustila a málokomu pripadalo čudné, že viceprimátor je prezidentom športového klubu alebo poslankyňa predsedníčkou iného klubu, v ktorom trénuje viceprimátorov potomok, a do ktorého tiež prúdi dotácia. Výsledok, odobrený hlasovaním členov komisie, spracoval mestský úrad a vybraným žiadateľom poslal peniaze.

To ešte nebolo všetko. Na verejnom zasadnutí zastupiteľstva dochádzalo k rozhodovaniu o prideľovaní ďalších dotácií podľa zámerov primátora. Patrili k nemu rečnícke poslanecké prekáračky a pozmeňovacie návrhy o tom, kto by mal dostať ešte viac. Hru pre divákov tohto predstavenia nakoniec zavŕšilo hlasovanie. Tisíce eur nenájdete len tak na chodníku, takže zopár jednotlivcov muselo mať veľkú radosť. Ostatní mali radosť inú, takú trpkú, keď videli, čo vyprodukovalo hlasovanie, ale tešili sa, že to majú za sebou.

Doba dozrela na pravidlá

Situácia v roku 2012 dozrela na to, aby sa subjektívne politické rozhodovanie nahradilo niečím transparentnejším a vopred predvídateľným. Nečudo, že mnohí dovtedy ani neuvažovali nad podaním žiadosti o dotáciu. Vzdali to dopredu kvôli pocitu, že nemusia získať vôbec nič, lebo aj keby boli najlepší v meste, tak sa pri sťažovaní nebudú mať o čo oprieť. Dostali by odpoveď, že komisia mohla rozhodnúť podľa ľubovoľného uváženia, a tak aj rozhodla.

Navrhol som zastupiteľstvu, aby sme sa zhodli na princípoch podpory a schválili všeobecne záväzné nariadenie o dotáciách. Mám rád, ak sú stanovené jasné pravidlá. Máloktorý liek je účinnejší na krízu dôvery, s ktorou v iných oblastiach zápasíme stále. Doba priala tomu, že zastupiteľstvo môj návrh prijalo a radnica začala pripravovať návrh dotačných pravidiel, aby bolo súperenie o športové dotácie na ďalší rok kultivovanejšie.

Na Slovensku ešte nemáme hlbokú tradíciu vo vládnutí cez nastavovanie pravidiel, no v tomto prípade sa to čiastočne vydarilo. Po hľadaní kompromisov sa zrodil návrh dotačného nariadenia. Zastupiteľstvo ho schválilo pred Vianocami v roku 2013 s tým, že možno nie je dokonalé a bude ho musieť pozorne sledovať, prípadne podľa skúseností korigovať. Zároveň pokrylo aj dotácie pre sociálnu problematiku a kultúru. Mesto začalo zverejňovať aj databázu žiadostí o dotácie a stavu ich vybavovania.

Bodový systém nepustí

Dnes máme za sebou niekoľkoročné výsledky. Nariadenie bolo viackrát zmenené a vyzerá inak ako na začiatku. Aké poučenie sme získali?

Schválený dotačný princíp vyžadoval od poslancov už len jednu povinnosť. Raz ročne odhlasovali, akú sumu z celkového rozpočtu mesta pridelia na dotácie. Záujemcovia konečne vedeli, ako sa dozvedia, kedy je termín do ktorého majú podať žiadosť. Všetkým bolo z nariadenia dopredu jasné, aké podmienky musia splniť, aké podklady musia predložiť a ako sa vypočíta konkrétna výška každej dotácie.

Zamestnanci radnice všetky žiadosti skontrolovali a podľa nariadenia priradili každému žiadateľovi body. Celková suma dotácie sa vydelila počtom všetkých bodov, aby bod získal hodnotu v eurách. A to bolo všetko. Aby mali poslanci pocit kontroly nad výsledkom, podľa nariadenia musí výsledné rozdelenie zatiaľ prejsť hlasovaním v zastupiteľstve.

Forma všeobecne záväzného nariadenia bránila pokusom zmeniť rozdelenie peňazí na poslednú chvíľu. Nariadenie totiž musia rešpektovať aj poslanci, a ak by odhlasovali niečo iné, primátor to nesmie podpísať. Bol to jeden zo systémov bŕzd a protiváh.

Pripomienky občanov

Ak prevládol pocit, že by dotácie mali byť smerované inak, dalo sa to dosiahnuť len zmenou nariadenia. Nepatrilo sa meniť pravidlá počas hry, preto sa takéto zmeny robili len raz ročne s platnosťou od ďalšieho roka.

Poslanci a radnica samozrejme stále zažívali tlaky na zmenu rozdeľovania. Keďže ide o všeobecne záväzné nariadenie, každý návrh zmeny rozdeľovacieho kľúča musí byť zverejnený. Verejnosť má priestor tento proces sledovať a dávať pripomienky. Zákon je tu na strane verejnosti, lebo úrad sa musí s pripomienkami oficiálne a verejne vysporiadať.

Pripomienky veru aj prichádzajú. Všimol som si, že najväčší záujem je práve o pripomienkovanie tých nariadení, pri ktorých ide o získavanie peňazí z mestského rozpočtu v prospech súkromných subjektov. Asi je to len zrkadlo našich spoločenských priorít. Masový záujem však nečakajte, pripomienok príde spravidla len zopár.

Po výmene primátora po voľbách v roku 2014 a trojročnej skúsenosti s nariadením sa zastupiteľstvo rozhodlo ďalším nariadením rozšíriť okruh dotácií aj na iné oblasti.

V nariadení sa tiež zveruje primátorovi mesta ľubovoľné rozhodovanie o 20-tich percentách dotačného rozpočtu. Ponechal sa síce princíp rozdeľovania športových dotácií podľa bodového systému, ale mestský rozpočet začal dotovať nové oblasti opäť len podľa dohody primátora a poslancov. Nariadenie otvorilo možnosť dotovať z rozpočtu rekonštrukcie cudzieho majetku a mesto odvtedy začalo podporovať opravy sakrálnych pamiatok.

Kreatívne výnimky

Vidieť, že aj tento systém je len taký dokonalý, akí sú dokonalí ľudia, ktorí ho tvoria. Posledné slovo, čo sa týka pravidiel, majú poslanci. Rýchlo sa naučili, že na peniaze síce priamo siahnuť nemôžu, ale je právom každého poslanca predložiť pozmeňovací návrh pravidiel, hoci aj na poslednú chvíľu.

Pokušeniu napríklad neodolal poslanec, ktorého rodina žije športom a zo športu. Na poslednú chvíľu predniesol návrh na skrátenie minimálnej existencie žiadateľa, aby dovtedy nesplniteľnú podmienku splnil aj športový klub jeho manželky. Väčšina poslancov sa vôbec netvárila prekvapene a tento návrh našiel medzi nimi dosť pochopenia, napriek protestom menšiny. Doma sa môžu radovať z päťcifernej sumy navyše z mestského rozpočtu.

Športovci vedia, čo znamená hrať fair-play. Zatiaľ táto cnosť po zoblečení dresu a zasadnutí do poslaneckej lavice ostáva pred dverami rokovacej miestnosti. Rozhádané kluby a ľudsky narušené vzťahy sú nevyhnutným dôsledkom.

Zavedenie pravidiel totiž so sebou neprináša automaticky aj spravodlivosť. Viete si isto predstaviť dôsledok pravidla, že niektoré športové odvetvia majú nárok na pevný percentuálny podiel z celkovej mestskej dotácie, pričom podmienky dokáže dlhoročne plniť len jeden jediný klub z tohto odvetvia.

Dvojsečná istota

“Istota” každoročnej dotácie pochopiteľne inšpirovala aj ďalších. Ak ide o získavanie verejných peňazí, tvorivosť nepozná hraníc. Do nariadenia, ktoré má vo svojom názve slovo “všeobecne”, pribudol od roku 2018 ďalší pevný adresný podiel.

Tentoraz pre univerzitný hokejový klub, ktorý môže byť v meste len jeden. V meste má totiž sídlo len jedna univerzita.

Presun dotácie z mestského rozpočtu do univerzitného klubu fungoval presne jeden rok. V ňom boli komunálne voľby. Z generálneho manažéra športového klubu sa počas nich stal manažér volebnej kampane úradujúcej hlavy mesta a športový klub prestal žiť.

Hneď po voľbách sa z generálneho manažéra klubu stal vedúci kancelárie primátora. Nikto nepodal žiadosť o dotáciu pre rok 2019 a tak sa radnica trápi, že tento pevne uzákonený podiel nemôže podľa nariadenia vyplatiť nikomu inému. Kancelária primátora intenzívne teraz hľadá riešenie, ako peniaze predsa len niekomu vyplatiť.

Čas na koncepciu 

Napriek týmto skúsenostiam sa pri športe dnes už nikto otvorene nechce vrátiť ku predchádzajúcemu subjektívnemu rozhodovaniu. Treba sa zo získaných skúseností radšej poučiť. Nejde o málo peňazí. V roku 2017 prišlo od športových subjektov 88 žiadostí, celková suma podpory bola 580 000 €. Zaujímavé je porovnanie s rokom 2012. Vtedy bolo podporených 11 subjektov sumou 16 352 €.

Poslanci vďaka bodovému systému môžu svoj čas využiť prínosnejšie pre komunitu, než individuálne vyjednávať so žiadateľmi o dotácie o tom, za akých podmienok sú ochotní zahlasovať. Cítiť však, akoby to niektorým chýbalo.

Radnica by už mohla konečne zadefinovať, aké ciele vlastne chce dosiahnuť rozdeľovaním dotačných peňazí. Lebo dnes je to hlavne o mechanizme trochu spravodlivejšieho a transparentnejšieho vyplácania peňazí aspoň v jednej oblasti, avšak stále bez hlbšej vízie a merania výsledkov.

Zrejme je však stále silnejšie pokušenie rozhodovať subjektívne bez zodpovednosti o tej “nešportovej” časti dotácie. Väčšina sa do robenia poriadku nehrnie a systém pravidiel po počiatočnej eufórii postupne upadá.

 

Kto je Richard Drutarovský

Richard Drutarovský sa venuje zapájaniu občanov do rozhodovania a ovplyvňovania záležitosti, ktoré sa ich týkajú, hoci často si to sami neuvedomujú. Podieľa sa na navrhovaní legislatívy a jej pripomienkovaní. Svoj voľný čas venuje aj poslaneckému mandátu v treťom najväčšom meste Slovenska – v Prešove. Už tretie volebné obdobie sa tam špecializuje na územné plánovanie, urbanizmus, životné prostredie a dopravu.

[simple-social-share]