Rebríčky

Najvýznamnejším a najcitovanejším rebríčkom Transparency International je Index vnímania korupcie (CPI – Corruption Perceptions Index). Transparency International Slovensko v apríli 2010 vypracovala rebríček 25 vybraných zákonov a návrhov zákonov a tiež rebríček poslancov a politických strán.

CPI (Corruption Perceptions Index) – Index vnímania korupcie

Podľa aktuálneho (2009) svetovo najcitovanejšieho rebríčka korupcie, Indexu vnímania korupcie od Transparency International, kleslo Slovensku skóre najviac v histórii merania od roku 1998, a to z úrovne 5,0 na úroveň 4,5. Medziročne si pohoršilo aj v poradí krajín: spadlo z 52-53. na 56-60. miesto. Slovensko sa tento rok zaradilo medzi 9 krajín s najhorším poklesom v skóre. Hodnotených bolo 180 štátov sveta. Vo vnímaní korupcie sa tak podľa skóre indexu vrátilo Slovensko štyri roky dozadu. Po prvýkrát od rebríčku pre rok 2001 je Slovensko najhoršou krajinou V4. Index pre rok 2009 zodpovedá vývoju dvoch rokov predtým, teda obdobie rokov 2007 až 2008.


Prezentácia TIS k CPI 2009

O Indexe vnímania korupcie

Index vnímania korupcie je najznámejší, najväčší a najcitovanejší index venujúci sa korupcii vo verejnom sektore. Nie je to jeden prieskum, ale prieskum prieskumov. Každý rok sa zoberie do úvahy zhruba desať najnovších medzinárodných prieskumov, v ktorých sa vyskytli otázky o stave korupcie či úplatkárstva (exotickejšie krajiny majú prieskumov menej, pre Slovensko to býva 8 prieskumov) a z nich sa urobí priemerné skóre (kde 0 je najhoršie a 10 najlepšie). Ani jeden z týchto prieskumov nezadáva samotná Transparency International ani jej pobočky, ale robia ju rôzne inštitúcie. Pre Slovensko to naposledy boli: Svetové ekonomické fórum (WEF), Freedom House, The Economist Intelligence Unit, International Institute for Management Development (IMD), IHS Global Insight a Bertelsmannova nadácia. Prieskumy sú robené najmä medzi podnikateľmi a medzi slovenskými aj zahraničnými expertami. Aj preto Index vnímania korupcie oproti prieskumom Eurobaromentru, vníma viac veľkú korupciu (napr. tendre). Index je robený z väčšieho počtu prieskumov, čo znižuje šancu, že metodologické či prechodné faktory vplývajúce na jeden prieskum nemiestne ovplyvnia celkový výsledok Indexu. Aktuálny index vždy zodpovedá vývoju korupcie okolo dvoch rokov dozadu. Táto časová odchýlka je spôsobená metodikou vypracovania indexu.

Centrála Transparency v Berlíne zhromažďuje výsledky prieskumov, spriemeruje ich a výsledky posiela na jeseň pobočkám pár dní pred celosvetovým publikovaním. Obsadenie lokálnych pobočiek Transparency vrátane slovenskej, má teda nulový vplyv na skóre spomínaného indexu. Je len na jednotlivých pobočkách aké vysvetlenie skóre poskytne a ako okomentuje dianie vo svojej krajine.

Zdroj: transparency.org

Rebríček protikorupčných zákonov 2010

Transparency International Slovensko vypracovala v apríli 2010 rebríček 25 relevantných zákonov a návrhov zákonov predložených počas uplynulého volebného obdobia, ktoré sa týkali transparentnosti a boja proti korupcii. Analytikmi TIS a spolupracujúcimi expertmi boli vyhodnotené ako najlepšie zámery rozšíriť infozákon (povinne zverejňovať uzavreté zmluvy, v ktorých si štát nakupuje tovary a služby, tzv. aktívna transparentnosť), návrh novely zákona o sudcoch (zavedenie občianskej kontroly do rozhodovania disciplinárnych senátov voči sudcom), zákon o majetku obcí (povinnosť predávať a prenajímať majetok obcí cez súťaže) a zavedenie bezplatného prístupu ku katastru nehnuteľností na internete. Prvé dva návrhy parlament neschválil, druhé dva áno.

Naopak, podľa hodnotiteľov najhoršími zákonmi v oblasti boja proti korupcii boli posilnenie právomocí ministra spravodlivosti voči predsedom súdov, zrušenie možnosti Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platné no nevýhodné zmluvy ako aj politicky motivované predĺženie mandátu šéfa ÚVO a nakoniec aj novela o štátnej službe, ktorá rozšírila okruh vedúcich pracovníkov v štátnej správe, ktorí môžu byť odvolávaní bez uvedenia dôvodu.

O rebríčku protikorupčných zákonov

TIS vybrala 25 pre transparentnosť a boj proti korupcii relevantných zákonov a návrhov zákonov, o ktorých hlasovali poslanci NR SR od začiatku vlády R. Fica až do marca 2010. Následne boli oslovení experti, ktorí sa dlhodobo zaoberajú verejným sektorom, korupciou a jej dôsledkami na Slovensku. Experti mali za úlohu ohodnotiť jednotlivé zákony podľa dvoch na sebe nezávislých kategórií: miery súhlasu s opatrením (od -3 do +3) a tiež podľa ich dôležitosti pre boj proti korupcii (od 0 do 100 %). Miera súhlasu vyjadruje názor hodnotiaceho na kvalitu, resp. ním očakávaný reálny efekt navrhovaného alebo prijatého zákona, ktorý sa môže od jeho deklarovaného cieľa líšiť. Čím je percentuálna hodnota opatrenia v oblasti boja proti korupcii vyššia, tým je zákon dôležitejší v oblasti boja proti korupcii na Slovensku. Výsledkom hodnotenia bol rating jednotlivých zákonov a návrhov zákonov, ktorý bol získaný zo súčinu týchto dvoch kategórií. Opatrenia mohli mať teda rating v rozpätí od -300 do 300.

Rebríček poslancov a politických strán 2010

Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente zostavila v apríli 2010 TIS rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.

Najlepšie hodnotenými boli poslanec Pavol Frešo (SDKÚ), Július Brocka a Daniel Lipšic (obaja KDH). Naopak v priemere najhoršie hlasovali Marián Haľko, Jozef Halecký a Tibor Cabaj (všetci HZDS). V hodnotení poslaneckých klubov skončilo najlepšie KDH a najhoršie HZDS.

O rebríčku poslancov a politických strán

Skóre jednotlivých poslancov a strán sa odvíja od hodnotenia legislatívnych návrhov (Rebríček protikorupčných zákonov) a predovšetkým od ich kladných (pozitívne opatrenie) alebo záporných (negatívne opatrenie) hodnôt.V prípade pozitívneho opatrenia získali plusové body iba tí, ktorí hlasovali za. Tí, ktorí hlasovali proti, zdržali sa, alebo nehlasovali (no boli v parlamente prítomní), dostali mínusové body. Neprítomní poslanci dostali 0 bodov za jednotlivé zákony alebo návrhy zákonov.

V prípade negatívneho opatrenia dostali plusové body tí, ktorí hlasovali proti, sa zdržali, alebo nehlasovali(no boli v parlamente prítomní). Mínusové body dostali hlasujúci za. Neprítomní poslanci dostali 0 bodov za jednotlivé zákonyalebo návrhy zákonov. V hodnotení sú zaradení len poslanci, ktorí nimi boli počas minimálne 51% z 25 vybraných hlasovaní. Hodnoty strán sú vypočítané z priemerných hodnotení všetkých poslancov, ktorí aspoň raz hlasovali v parlamente za určitú stranu.

Pozri aj:

Pripravujeme:

  • Rebríček transparentnosti 100 slovenských miest