SúdyAko si vo svojej práci počínajú slovenskí sudcovia? Kvalitu a efektivitu ich práce odhaľujeme v novom hodnotení okresných sudcov.
Je ľahké podľahnúť skratkovitým zovšeobecňovaniam pokiaľ ide o tak negatívne vnímanú inštitúciu akou sú súdy. No nie je sudca ako sudca. Pred necelými troma rokmi sme ohodnotili sudcov slovenských okresných súdov a pripravili hodnotenie ich kvality a efektivity. Opakované hodnotenie na základe dát z roku 2015 (prvé hodnotenie bolo podľa dát z roku 2013) ukazuje, že nešváry našej justície nemusia byť až tak pevne zakorenené, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Čo vlastne rebríček sudcov meria? Kvalitu rozhodovania meriame prostredníctvom podielu potvrdených rozsudkov v odvolacom konaní. Čím viac rozsudkov má sudca potvrdených odvolacím súdom, tým je väčšia pravdepodobnosť, že rozhoduje kvalitne (tj. v súlade so zákonom, na základe dôkazov a svoje rozhodnutia adekvátne odôvodňuje). Vyššia kvalita rozhodovania má vplyv aj na rýchlosť rozhodovania sudcu, keďže odvolacie súdy s väčšou pravdepodobnosťou rozsudok potvrdia. Účastník konania teda získa právoplatný a vykonateľný rozsudok skôr, ako keby odvolací súd rozsudok zrušil. Efektivitu hodnotíme pomocou trojice indikátorov – vybavenosť, predpokladaná dĺžka konania (kapacita vybavovať) a podiel reštančných vecí na nevybavených (prípady staršie ako rok od napadnutia na súd, v prípade poručenskej agendy 6 mesiacov). Toto svedčí o schopnosti sudcu organizovať vlastnú prácu, včas riešiť pridelené nové prípady a postupne znižovať svoje resty z minulosti. V záujme porovnateľnosti sa hodnotenie sústredí na rozhodovanie sudcov v štyroch hlavných agendách – občianskoprávnej, obchodnej, trestnej a poručenskej (rodinnoprávnej). Kompletná metodológia hodnotenia je dostupná tu. Hodnotenie na obdobných indikátoroch je používané napríklad aj v USA, no sme i naďalej otvorený diskutovať s odborníkmi o tom, na základe akých ukazovateľov by sa mali slovenskí sudcovia hodnotiť.
Schopnosti samotného sudcu samozrejme ovplyvňujú prácu sudcu, o tom niet pochýb. No rôzne okolnosti, ako napríklad zaradenie na konkrétny súd (s čím súvisí výška nápadu nových prípadov, počet sudcov na súde) ako aj kvalita podporného aparátu a vzájomná kooperácia sudcov majú výrazný vplyv na efektivitu sudcu. Obzvlášť pri indikátoroch efektivity sudcovia pôsobiaci na rovnakom súde dosahujú vo veľkej miere podobné výsledky. Hodnotenie sudcov teda mapuje prístup k spravodlivosti naprieč slovenskými okresnými súdmi. Na popredných miestach rebríčka sa nachádzajú tí sudcovia, ktorí súdia správne a rýchlo. Zároveň je nutné podotknúť, že neefektívny sudca nemusí súdiť zle a naopak, sudca ktorý súdi rýchlo to môže flákať na kvalite.
Niekde to frčí
Pozície sudcov v hodnotení nie sú zabetónované. Za zmienku ako príklad pozitívnej zmeny v priebehu dvoch rokov stojí rimavskosobotská sudkyňa Adriana Dulovičová. Tá sa v roku 2013 nachádzala na 614. – 620. mieste spomedzi 738 okresných sudcov. V priebehu dvoch rokov sa však dokázala vyšvihnúť na pozíciu druhej najvyššie umiestnenej sudkyne v celonárodnom meradle, pričom sa zároveň dostala do čela hodnotenia sudcov v agende občianskeho práva.
Sudkyňa Dulovičová v roku 2013 patrila k šedému priemeru slovenskej justície. Jej výstup na vrchol sprevádzalo zlepšenie vo všetkých hlavných indikátoroch efektivity a kvality. Zatiaľ čo v roku 2013 tvorili reštančné veci takmer polovicu jej nevybavených prípadov, behom dvoch rokov sa jej tento pomer podarilo znížiť na necelých 10 %. Toto sa jej podarilo vďaka vyššej schopnosti vybavovať prichádzajúce prípady. Tá v roku 2015 dosiahla až 143 %, čo znamená, že sudkyňa dokázala vybaviť okrem všetkých nových prípadov aj mnoho restov z minulosti. Napriek tomu sa zvýšená rýchlosť rozhodovania neprejavila negatívne na kvalite jej rozsudkov. V prípadoch, kedy bolo proti jej rozhodnutiam podané odvolanie, tak to bolo potvrdené krajským súdom až v 88 % prípadov (v 2013 to bolo 60 %; celoslovenský priemer v 2015 bol 67 %).
Okrem Dulovičovej si výrazne polepšili ďalší štyria sudcovia z Rimavskej Soboty (Viera Kvetková, Eva Čipková, Margita Žilková a Ivan Ďalak). Podľa vyjadrenia predsedu súdu Petra Zachara mali na prácu piatich sudcov-skokanov významný vplyv hromadné žaloby troch spoločností. V priebehu obdobia od septembra 2012 do mája 2013 totiž traja žalobcovia podali na OS Rimavská Sobota dovedna 5159 žalôb. Podľa Dulovičovej boli tieto žaloby rozdelené 7 sudcom, z ktorých jedna sudkyňa mala v tom čase delenú agendu (polovica prípadov občianskoprávnych a polovica poručenských). Tieto prípady sa sudcom zväčša podarilo rozhodnúť do konca roka 2015, avšak v mnohých ešte v súčasnosti prebieha dovolacie konanie na Najvyššom súde SR. Tento rapídny nárast agendy sa podpísal na nižšej efektivite sudcov v roku 2013. Avšak tým, že sa sudcom gro prípadov podarilo vyriešiť v roku 2015, tak sa im zvýšil počet vybavených vecí za rok. V dôsledku to znamenalo, že v pomere so štandardným nápadom za rok 2015 mali sudcovia výrazne nadpriemernú vybavenosť v porovnaní so zvyškom krajiny, kedy päť sudcov z Rimavskej Soboty vybavilo v priemere 118 % prípadov oproti celoštátnemu priemeru 98 %.
Sudcovia s najväčšou pozitívnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením (TIS)
Výrazné polepšenie avšak nemusí vždy vychádzať len z toho, že samotný sudca zlepšil svoj výkon. Veľký vplyv na efektivitu práce sudcu má aj kvalita jeho podporného aparátu (vyšší súdni úradníci, súdne tajomníčky a asistentky), ako aj to na ktorom súde sudca pôsobí.
Zohratosť sudcu s jeho podporným aparátom, najmä s vyšším súdnym úradníkom, sa prejavila ako pozitívny faktor v prípade obchodno-právnych sudkýň Okresného súdu v Žiline. Sudkyne Martina Brniaková, Jana Novotná Mlinárcsiková a Lenka Müllerová patria medzi špičku obchodných sudcov na Slovensku, keď sa stali prvou, druhou a štvrtou najvyššie umiestnenou v našom hodnotení. Takáto koncentrácia sudcov jedného súdu v top 5 danej agendy (podobne je na tom OS Rimavská Sobota v civilnej agende) napovedá, že asi sa na súde niečo robí veľmi dobre. Rozdiel v kvalite a efektivite práce týchto sudkýň v porovnaní s bežným obchodným sudcom je značný. Krajské súdy im potvrdzujú rozsudky v 20 % viac prípadov (84 % oproti priemeru 64 %) a prípady vybavujú takmer o štyri a pol mesiacov rýchlejšie (253 dní oproti priemeru 385 dní – pozn. keďže ministerstvo nezverejňuje reálnu dĺžku konaní na úrovni sudcov, ide o odhadovanú dĺžku založenú na prepočte indikátoru kapacita vybavovať). Pokiaľ teda podnikateľ podá žalobu na žilinskom okresnom súde, tak je veľká pravdepodobnosť, že rozsudok získa rýchlo a zároveň bude kvalitný z pohľadu odvolacieho súdu.
K úspechu obchodného oddelenia OS Žilina nám Müllerová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou tamojšieho súdu, povedala, že za úspechom vidí „prínos v kvalifikovanej práci vyšších súdnych úradíkov, … ktorí môžu výrazne pomôcť v práci sudcu.“ Rovnako pozitívny prínos malo mať stretávanie sa sudkýň na obchodnom grémiu, kde vzájomne konzultujú odborné otázky. Samotní sudcovia si teda očividne uvedomujú významný prínos podporného aparátu pre svoju prácu. Kvalitný podporný aparát na súdoch avšak nie je samozrejmosťou. Nízke platy spôsobujú, že sa kvalitných nižší a stredný súdny aparát nedarí dlhodobo na súdoch udržať. Vyšší súdni úradníci (vyštudovaní právnici zväčša ašpirujúci na funkciu sudcu) zarábali v roku 2015 v priemere 787 eur mesačne v hrubom. Priemerná mzda vyššieho súdneho úradníka bola teda až o sto eur nižšia ako slovenská priemerná mzda.
A niekde to proste nejde
Medzi súdy notoricky známe svojou nízkou efektivitou patrí napríklad Okresný súd Pezinok. Keď na ňom pôsobila sudkyňa Petra Priečinská, tak sa v roku 2013 umiestnila na 699. priečke. Sudkyňa Priečinská o rok neskôr zmenila svoje pôsobisko a začala súdiť na okrese Bratislava II, ktorý patrí medzi mierne nadpriemerné súdy. Zmena pôsobiska sa odrazila aj na hodnotení Priečinskej, ktorá sa následne v roku 2015 posunula až na 64. – 73. miesto v hodnotení. Priečinská k tomu uviedla, že „po nástupe do práce z materskej dovolenky na OS PK mi bolo pridelené oddelenie, ktoré malo násobne vyšší počet nerozhodnutých a nevybavených vecí ako oddelenie, ktoré mi bolo pridelené na OS BA II.“ Presun na väčší súd Priečinskej pomohol zlepšiť sa vo všetkých indikátoroch efektivity, keďže na OS Bratislava II pripadá na civilného sudcu v priemere menej prípadov ako na OS Pezinok (v 2013 to bolo o 57 prípadov menej, v 2015 o 91 prípadov menej), a to napriek tomu, že na OS Bratislava II je celkový nápad civilných vecí markantne vyšší ako v Pezinku.
Spomínaný súd v Pezinku patrí medzi tzv. Harabinové súdy (v grafe nižšie zvýraznené oranžovo). Ide o súdy, ktoré boli zrušené behom ministrovania Daniela Lipšica a následne znovuzriadené, keď sa ministrom spravodlivosti stal Štefan Harabin. Hoc tieto súdy boli zrušené z dôvodu ich nízkej finančnej efektivity, argumentom pre ich obnovu bolo, že sa tým zvýši efektivita výkonu súdnictva, čo povedie k znižovaniu prieťahov v konaní. Tento cieľ sa avšak podarilo napliť len dvom súdom. OS Bánovce nad Bebravou a OS Revúca sú jediné, na ktorých je priemerné hodnotenie efektivity sudcu nad celoslovenským priemerom. Naopak, z desať najmenej efektívnych súdov je až šesť Harabinových. Sudcovia týchto súdov majú slušné zastúpenie medzi sudcami s najnižším hodnotením v občianskoprávnej, trestnopravnej a poručenskej agende (t. j. vo všetkých hlavných agendách okrem obchodnoprávnej). To sa aj reálne odzrkadľuje na prístupe občanov k spravodlivosti, konkrétne v rýchlosti akou sa dostanú k rozsudku. Priemerná dĺžka občianskoprávneho sporu na Slovensku je zhruba 1 rok a 1 mesiac, zatiaľ čo na Harabinových súdoch je občianskoprávne konanie až o pol roka dlhšie (1 rok a 7 mesiacov). Pokiaľ z nich vyčleníme len tie, ktoré si vedú podpriemerne (čiže všetky okrem OS Bánovce nad Bebravou a OS Revúca), tak priemerná dĺžka konania v civilných sporoch je až 1 rok a 10 mesiacov.
Efektivita okresných súdov (zvýraznené sú za Harabina znovuobnovené súdy) (TIS)
Umiestnenie sudcov týchto súdov na chvoste rebríčka avšak nemusí byť nutne len ich vina. Príkladmo je možné uviesť malackého sudcu Miroslava Rudinského. Rudinský síce v predchádzajúcom hodnotení nijak zásadne neohúril, no v roku 2015 sa ocitol na druhom mieste odkonca zo všetkých hodnotených sudcov, na poslednom mieste spomedzi sudcov zameriavajúcich sa na občianske právo a dostal sa aj do zoznamu desiatich sudcov s najväčším prepadom bodového hodnotenia. Avšak viniť z toho len samotného Rudinského nemožno. Okresný súd v Malackách je ďalším z Harabinových súdov. Na Rudinského prepade sa podpísal jeden z hlavných nedostatkov týchto súdov, ktorým je nízky počet sudcov (v priemere majú len 8 sudcov, priemer SR je 15). V Malackách sa avšak v 2015 zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu počet napadnutých prípadov v hlavných agendách až dvojnásobne (6863 prípadov v 2015 oproti 3419 v 2014). Hoc sa na OS Malacky vtedy zvýšil počet sudcov zo 7 na 9, navýšenie o dvoch sudcov nie je postačujúce na to, aby súd zvládol takto zásadne navýšený nápor nových prípadov. V prípade Rudinského to znamenalo, že sa mu medziročne zvýšil nápad z 660 vecí na 1747 vecí, čo zákonite viedlo k ďalšiemu zníženiu už i tak neohurujúcej výkonnosti.
Sudcovia s najväčšou negatívnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením
Vyzliekli taláre
Piatich najvyššie a najnižšie umiestnených sudcov v každej z hlavných agend si môžete pozrieť v tejto tabuľke. Kompletné výsledky nájdete na portály Otvorené súdy. Na tomto portály sú rovnako prístupné aj všetky súdne rozhodnutia, informácie o pojednávaniach, vývoj konaní a informácie o jednotlivých súdoch. Hodnotenie sudcov si taktiež môžete stiahnuť ako kompletný dataset a otvoriť v Exceli.
Najvyššie a najnižšie hodnotení sudcovia naprieč agendami (TIS)
Ukázalo sa, že na popredných priečkach rebríčka to dosť žilo. Svoje pozície v top trojke v každej agende si totiž udržali len traja sudcovia. V obchodnej agende to bola Anna Miklová z Nových Zámkov a v trestnoprávnej agende sudcovia Ján Gallo a Arpád Koreň z Rožňavy.
K zmenám došlo aj na chvoste rebríčka. Z dvanástich sudcov z chvosta minulého hodnotenia dnes už jedna štvrtina sudcovský talár neoblieka. K prerušeniu alebo zániku funkcie sudcu došlo napríklad u Juraja Mihála z OS Bratislava I, ktorý bol kritizovaný za to, že pre jeho pochybenia boli na slobodu prepustení členovia bankomatovej mafie. Svojej funkcie sa vzdala Helena Hausleitnerová (tiež z bratislavskej jednotky), ktorá sa v roku 2013 dostala na zoznam sudcov s extrémnymi prieťahmi v konaniach. Funkcie sa vzdal aj Vojtech Ševčík zo Žiaru nad Hronom.
Kam sme sa pohli?
Na základe individuálnych príkladov pár veľmi výkonných a extrémne nevýkonných sudcov avšak nie je možné vyvodzovať hodnotenia stavu celej justície. Popravde sa totiž efektivita a kvalita slovenského súdnictva zlepšila len marginálne. Najvýraznejšie sme sa zlepšili v priemernej dĺžke konania, ktorá sa skrátila v porovnaní s rokom 2013 o 23 dní, čo je takmer sedempercentné zlepšenie. Najvýraznejšie sa rýchlosť konania zrýchlila v občianskoprávnych (47 dní) a obchodných sporoch (41 dní). Zrýchľovanie obchodných konaní ma zásadný význam pre podnikateľov, keďže (ne)funkčnosť súdneho systému je podnikateľmi dlhodobo vnímaná ako jeden z najnegatívnejších faktorov ovplyvňujúcich kvalitu podnikateľského prostredia. Naopak, v prípade poručenskej agendy došlo k spomaleniu o 34 dní.
Rovnako si sudcovia okresných súdov polepšili v pomere potvrdených rozsudkov, ktorý sa zvýšil z 61 % na necelých 67 %. Najvýraznejšie si polepšili trestní sudcovia. „Trestňáci“ si totiž polepšili z 52 % miery potvrdenia na 64 %. Miera potvrdzovania ich rozsudkov sa teda zvýšila až o 12 %, čo je značné zlepšenie kvality rozhodovania na okresných súdoch.
V ostatných indikátoroch nedošlo k zásadnejším zmenám, a to i napriek tomu, že na oboch koncoch rebríčka sa poradie značne zamiešalo, ako bolo už ukázané vyššie. O tom, že hoc efektivita individuálnych sudcov môže variovať v závislosti od ich vlastného úsilia ako aj štrukturálnych faktorov v justícií, avšak systém ako celok sa moc nemení, svedčí aj to, že bodové hodnotenie valnej väčšiny tých sudcov, ktorí boli hodnotení aj v 2013 aj v 2015, sa zmenilo len minimálne. Zo 601 sudcov hodnotených v oboch rokoch sa hodnotenie až 436 z nich nezmenilo o viac ako 10 % (v 40 bodovom hodnotení to znamená zmenu +/- 4 body naprieč 4 indikátormi). Viac ako dvadsaťpercentné zlepšenie alebo zhoršenie pritom zaznamenalo len 38 sudcov (zmena o +/- 8 a viac bodov).
Nad sudcami s podpriemerným hodnotením avšak netreba hneď lámať palicu. Ako vidno z uvedených ilustratívnych prípadov, na kvalite a efektivite práce sudcov sa okrem jeho či jej vlastných schopností podpisujú aj ďalšie, externé faktory. Prípady ako ten malacký, kedy sa z roka na rok zdvojnásobil počet nových prípadov, sú takmer nepredvídateľné. Miesto šikanózneho naháňania čarodejníc je preto potrebné, aby sa mocní zamerali na odstraňovanie systémových nedostatkov justície, ktoré v mnohých prípadoch vedú práve k neefektívnej práci sudcov. Pre identifikáciu kľúčových problémov justície je nevyhnutné merať efektivitu a kvalitu rozhodovania sudcov a tieto výsledky aj zverejňovať. Na základe našich meraní efektivity súdov sa nám napríklad podarilo zistiť, že veľké problémy s efektivitou majú malé súdy (napr. spomínané OS Pezinok a OS Malacky). Riešením tohto problému je spojenie malých súdov do väčších celkov (v súčasnosti sa diskutuje o spojení bratislavských súdov). Benefitom väčších súdov je totiž ich odolnosť voči rapídnemu nárastu nových prípadov, prípadne odchodu sudcov zo súdu. Je totiž rozdiel, či 3000 nových prípadov (ako sa nárazovo stalo na OS Malacky v 2015) si majú prerozdeliť dvaja, piati, alebo desiati sudcovia.
Matej Šimalčík
Ak veríte, že sledovať slovenské súdy a hodnotiť prácu sudcov má zmysel, podporte prosím náš projekt Otvorené súdy aj finančne. Ďakujeme!
