Príbeh malackej aktivistky a novinárky, ktorá pomáha otvárať mesto verejnej kontrole
Lucia Vidanová
Do komunálnych tém a problémov občanov som sa zahryzla v roku 2004. V tom čase som ako čerstvá absolventka fakulty masmediálnej komunikácie získala miesto v redakcii mestských novín a mohla tak v praxi realizovať návrhy z vlastnej diplomovej práce. Mnohé nápady sa podarilo aplikovať do praxe. Jedným z nich bolo presvedčenie vedenia mesta o tom, že mestské noviny majú byť bezplatne distribuované do schránok malackých domácností. Predtým ich predávali kolportéri. Z občasníka sa tiež stal dvojtýždenník. Informovanie verejnosti získalo nový rozmer.
Moje počiatočné nadšenie postupne vystriedalo vytriezvenie z neochoty vedenia mesta komunikovať aj nepopulárne témy bez skresľovania, vyvážene a objektívne. Dvere u primátora sa pre mňa zatvorili. Stala som sa osamelou bežkyňou, ktorú síce vždy pevne obhajovala šéfredaktorka, no nepomohlo. Primátor prikázal, aby mu prestali ten „bulvárny plátok“ – mestské noviny (!) – doručovať.
Pre zaujímavosť v tom čase získali 2. miesto v celoštátnom hodnotení odborníkmi zo Slovenského syndikátu novinárov. Umiestnili sa za bratislavskými, čo pri porovnaní veľkostí redakcií (u nás jedna redaktorka), bolo obrovským úspechom a morálnym zadosťučinením, že naše nastavenie je správne. Tichú „vojnu“ načas vyriešil môj odchod na 5-ročnú materskú dovolenku.
Občianske postrehy
Odpútanie od mestských tém mi však dlho nevydržalo. Už po roku som vyrážala do ulíc, nie ako bežná kočíkujúca mama, ale fotografovala som, všímala si dianie v meste a začala opäť uverejňovať svoje postrehy. Zúčastňovala som sa rokovaní mestských zastupiteľstiev a reportovala ich obsah najskôr cez portál Malacké pohľady.
Neskôr som stála pri zakladaní občianskeho portálu Ľudia pre Malacky (ĽPM) a rovnomennej občianskej iniciatívy. Spolu s kolegami, ktorí sú dnes vo vedení mesta alebo mestskými poslancami, sme otvárali náročné témy s presahom za hranice Malaciek – susedské vzťahy s rómskymi občanmi na Družstevnej ulici, utajená výstavba pandemického pavilónu v priemyselnom parku a iné. Vytvorením mediálneho tlaku aj s pomocou celoštátnych médií sa podarilo nájsť riešenia. Družstevná je minulosťou a pandemický pavilón nikdy nepostavili.
Občania Malaciek si tiež zvykli na to, že mali možnosť získať názorovú protiváhu k niekedy málo akčným mestským médiám (Malacký hlas, videotext eM TV, web), začali viac diskutovať a zaujímať sa o veci verejné.
Nebáť sa kandidovať
Už v komunálnych voľbách 2010 sa začal proces aj postupného preskupovania politických síl v mestskom zastupiteľstve. Do popredia sa dostávali nezávislí kandidáti z občianskej iniciatívy ĽPM. Dôležitú rolu tu iste zohrala existencia portálu, prezentácia názorov členov ĽPM, ich návrhov na riešenie problémov, s ktorými sa mesto borilo. V roku 2014 získal zakladateľ portálu Juraj Říha primátorský post a v roku 2018 ho s prehľadom obhájil.
Ja som tiež vymenila pozíciu bývalej mestskej novinárky a aktivistky bez rozhodovacej právomoci za miesto poslankyne (2014, 2018). V decembri 2017 sme spolu s J. Říhom získali aj mandát poslancov Bratislavského samosprávneho kraja. Uvedomili sme si totiž, že je to dôležité pre to, aby bol náš hlas ešte silnejší a potreby nášho mesta a Záhoria vypočuté. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Po výmene aj na poste bratislavského župana sú vzťahy medzi Malackami a župou nadštandardné, spolupráca na výbornej úrovni.
Počas mojej cesty som prešla rôznymi fázami, miestami aj osobnej frustrácie, ktorá ma však vždy nakopla k lepšiemu výkonu a odhodlaniu niečo zmeniť. Uvedomila som si, že môžem zostať osamelou a po čase unavenou bežkyňou, alebo naopak spojím sily s podobne zmýšľajúcimi a spolu dokážeme prispieť k zmenám. Od malých k veľkým.
Nie sme v tom sami
Od roku 2012 som sa začala pravidelne stretávať s ľuďmi z celého Slovenska na seminároch organizovaných Transparency International. Ich príbehy, občianske boje s aroganciou moci, mnohé víťazstvá i neúspechy ako poučenie pre iných, mi boli povzbudením, príkladom.
Spoznala som tu napríklad ešte ako aktivistu, dnes už druhé volebné obdobie primátora Trnavy, Petra Bročku. Ten nás ako predstaviteľov iniciatívy Ľudia pre Malacky pozval na TEDx, kde sme prezentovali naše skúsenosti s prácou s verejnosťou a občianske aktivity. Na letnom seminári Transparency som sa tiež zoznámila s dnes už kolegami zo župného zastupiteľstva Elenou Pätoprstou (vicežupankou) či Máriou Hudákovou, miestnou i župnou poslankyňou zo Senca (OZ Moje mesto). Mojím dvorným radcom pri získavaní lepšej orientácie v politických vodách sa stal predseda OKS a dnes už môj dobrý kamarát Ondrej Dostál.
Vzácnou devízou, ktorú som získala, bolo členstvo, ale hlavne kamarátstvo s predstaviteľmi organizácie Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS-u), z ktorých si dovolím spomenúť najmä Vladimíra Špánika. Práve vďaka takým ľuďom ako je on, si pri každom „boji“ vravím, že treba vytrvať, poradiť sa a nedať sa. ZOMOS pomohol už nejednej samospráve, nejednému zúfalému poslancovi, občanovi a dal im pocítiť, že nie sú na svojej ceste osamelí.
Večná opozícia to má ťažké
Uvedomila som si tiež jedno – ak chcete mať zmenu pod kontrolou, treba mať v rukách aj výkon. Je náročné zostávať v menšinovej opozícii, kričať, písať, upozorňovať má tiež svoj význam. Vytváranie verejného tlaku na vedenie samospráv je zrejmé, ale nikdy sa nevyrovná sile, ktorú získate vstupom do fázy reálneho výkonu – práce primátora/viceprimátora. Ostatné roky sú v Malackách toho dôkazom.
Zaviedli sa mnohé antikorupčné opatrenia do praxe – prijal etický kódex voleného predstaviteľa samosprávy, primátor zverejňuje na webe majetkové vyhlásenie, každoročne odpočtuje obyvateľom svoju činnosť. Naštartovali sa ozdravné procesy v mestských firmách, zaviedol elektronický aukčný systém. Veľkým pozitívom bolo vytvorenie útvaru strategického rozvoja podliehajúceho viceprimátorovi. Prijatím „rozpočtára“ a posilnenie projektového tímu so sebou prináša nemalé úspory i výbornú bilanciu v zisku finančných prostriedkov z externých zdrojov.
Príklad škôlky
Ak by som sa vrátila k reálnemu príkladu musím spomenúť jednoznačne tému škôlky. Rada školy, ktorej som členkou, sa stala významným hýbateľom a nie pasívnym prijímateľom rozhodnutí riaditeľky. Po tom, čo rada v úvode svojho funkčného obdobia vypracovala po návšteve elokovaných pracovísk, vypočutí názorov rodičov i učiteliek, rozsiahly dokument mapujúci vtedajší zlý stav najmä budov spôsobených modernizačným dlhom do majetku mesta, nastal proces niekoľkoročného prerodu podporený vedením mesta.
Najskôr v riadiacej funkcii vystriedala riaditeľku po mnohých rokoch iná. Mesto začalo každoročne komplexne rekonštruovať jednotlivé budovy a za štyri roky tu preinvestovalo viac ako 2 milióny eur. Stransparentnil sa proces prijímania detí do škôlky, rozšírili kapacity tak, aby mohli byť prijímané už 2,5 ročné deti. Celoslovenský unikát. Všetky informácie sú dostupné na webovom sídle materskej školy, rodičia tú nájdu dokumenty v elektronickej podobe, čo predtým nebývalo zvykom.
Tému škôlok som pritom otvárala ešte v roku 2010, v tom čase už mimo mestských médií, na portáli Malacké pohľady pred založením webu Ľudia pre Malacky. Mesto aj dnes žije mnohými náročnými témami, ktoré nás čakajú. V blízkej budúcnosti budeme musieť otvárať nepopulárnu tému zavádzania parkovacej politiky. Rovnako nás čaká stavebná premena centra s rozsiahlou rozkopávkou na roky, s čím budú súvisieť mnohé obmedzenia. Nebude to jednoduché, ale predchádzajúce skúsenosti môžu byť dobrým základom pre správne nastavenie aj komunikácie smerom k občanom.
Pri spätnom hodnotení osemročnej cesty za dnešným stavom to vyznieva ako „sen“. Ako sen aj o mojej ceste od novinárky k aktívnej komunálnej političke, ktorá reálne ovplyvňuje hybné témy. Príbeh, v ktorom ma postupne opúšťal pocit osamelosti jedného bežca. Príbeh, ktorý je potvrdením toho, že podstatný vplyv na výsledok má spolupráca a hľadanie spojencov pre dosiahnutie cieľa za pozitívnou zmenou. Ten príbeh dnes môžem s plnou vážnosťou nazvať mojou úspešnou cestou.
Kto je Lucia Vidanová
Vyštudovala Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave a Fakultu európskych štúdií a regionálneho rozvoja v Nitre. Aktuálne pracuje v neziskovej organizácii Vstúpte, ktorá poskytuje sociálne služby ľuďom s mentálnym znevýhodnením. Od decembra 2014 je poslankyňou mestského zastupiteľstva v Malackách. V roku 2017 získala 5-ročný mandát poslankyne Bratislavského samosprávneho kraja. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Ľudia pre Malacky a nositeľkou myšlienky založenia Malackej šošovice, ktorá prináša obyvateľom remeselnícke trhy s cieľom spojiť šikovných ľudí z Malaciek a okolia. Je tiež členkou OZ ZOMOS. V Malackách iniciuje kroky k zavedeniu participatívneho rozpočtu. Venuje sa najmä témam z oblasti sociálnych vecí a kultúry.