Firmy podnikajúce so štátom sú ziskovejšie. Tiež sú náchylnejšie na bankrot, ukazujú v našej unikátnej štúdii dáta z účtovných závierok samotných firiem.
O tom, že štát a jeho inštitúcie nehospodária efektívne, sa dozvedáme každý deň z médií. Pravidelne na to upozorňujú aj štátni analytici. V čerstvej správe o zdravotníctve spomínajú aj takú banálnu vec ako upratovanie v nemocniciach, kde by sa podľa ich analýzy dalo na lepších zmluvách ušetriť nebanálnych 4,2 milióna eur ročne.
Ekonómovia vidia primárny problém v motiváciách – na rozdiel od súkromného sektora štátom poverení manažéri a úradníci nenakupujú za vlastné, a tak nemajú taký silný záujem správať sa hospodárne.
Využili sme preto novo zhromažďované dáta o dodávateľoch štátu a porovnali, aké ziskové sú slovenské firmy, ktoré obchodujú so štátom, oproti tým, ktoré podnikajú so súkromným sektorom. Register partnerov verejného sektora totiž od roku 2017 zbiera dáta o firmách, ktoré majú zákazku od štátu aspoň za stotisíc eur ročne. Dátovo-analytická spoločnosť FinStat zase zhromažďuje dáta za celý korporátny sektor. Jej analytička Monika Hrnčárová pre Transparency porovnala tieto dva druhy firiem.
K akému výsledku sme prišli?
Porovnanie odvetví firiem ukazuje, že v dvoch tretinách sektorov je zisková marža vyššia u firiem so štátnymi zákazkami ako u tých bez nich. Oproti súkromnému sektoru sú najväčšie rozdiely v prospech dodávateľov štátu v energetike, poľnohospodárstve a lesníctve, vzdelávaní, spracovaní odpadov a pri reklame. Napriek našim očakávaniam boli marže firiem so zákazkami so štátom oproti súkromnému sektoru nižšie pri obchodovaní s nehnuteľnosťami, v zdravotníctve, IT sektore ako aj pri právnych službách. Rovnaké marže vykazujú firmy v stavebníctve a cestovnom ruchu.
Brutálne vysoké zisky v energetike (43%) idú na vrub dotácií do obnoviteľných energií, ktoré regulačný úrad zle stanovil za prvej vlády Roberta Fica na dlhé roky dopredu. Až 60 zo sto najziskovejších firiem obchodujúcich so štátom v minulom roku boli firmy podnikajúce vo fotovoltaike, bioplyne či s malými vodnými elektrárňami. K najväčším najziskovejším takýmto firmám patrí napríklad RJ Development, ktorej spolumajiteľ bol Jozef Brhel, podnikateľ médiami či spisom Gorila označovaný za sponzora („akcionára“) strany Smer.
Dobre sa darí aj Výskumno-realizačnému ústavu obnoviteľných zdrojov energie, ktorý uzatvára top 25 najziskovejších firiem z minulého roka. Podľa týždenníka TREND patrí veľkopodnikateľom Oszkárovi Világimu a Jánovi Sabolovi. Podobne ako RJ Development si v minulých rokoch prišli aj na 6-miliónovú dotáciu z eurofondov na rozvoj „konkurencieschopnosti.“
Medzi ultraziskovými firmami v energosektore zaujmú spoločnosti SPV Ľadovo 2, 4 a 10. Tie totiž spoluzakladal Antonino Vadala, predmet investigatívy Jána Kuciaka a dnes už odsúdený za pašovanie kokaínu talianskym súdom. Dnes tieto fotovoltaické firmy vlastní podnikateľ z Bytče, Ján Katrušík. Medzi za minulý rok sto najziskovejšími firmami, ktoré majú obchody so štátom, mu patrí aj ďalších 14 firiem, väčšina z energo biznisu.
Medzi štvorkou najziskovejších firiem s obratom aspoň dvestotisíc eur ročne sa umiestnila aj advokátska firma Radomíra Bžána. Tá sa stála známou po prevalení 78-miliónovej odmeny za vyhratý spor o Gabčíkovo pre MH Manažment, štátnu firmu. Jej vedenie bolo odvolané a odmenu po zverejnení nakoniec dohodou znížili na necelých 18 miliónov eur. Bžán však poskytoval štátu služby v mnohých ďalších prípadoch.
Najziskovejšou veľkou firmou (tržby nad 10 miliónov) je zase GRANVIA, firma francúzskych majiteľov, ktorá postavila časť rýchlostnej cesty R1 (Pribina) pred necelými desiatimi rokmi. Za takmer miliardu eur bolo okrem 46 kilometrov cesty zakontrahovaných aj 30 rokov jej údržby. Kontrakt formou PPP uzavrel minister dopravy Ľubomír Vážny v prvej vláde Roberta Fica. Išlo o najrýchlejšie postavenú, ale aj najdrahšiu cestu v histórii Slovenska, povedal pri jej otvorení nasledujúci minister dopravy Ján Figeľ.
“Nikdy v histórii nebola žiadna iná stavba tak predražená ako Pribina,“ napísal komentátor Denníka N Konštantín Čikovský a zaradil ju medzi päť najväčších káuz Ficových vlád (ďalšou z piatich bola spomínaná schéma podpory fotovoltaiky).
Len o niečo menej ziskovou veľkou firmou za minulý rok je prevádzkovateľ mýtneho diaľničného systému Skytoll, ktorý vyhral diskriminačný tender Národnej diaľničnej spoločnosti v prvej Ficovej vláde (vyhral s o 220 miliónov eur drahšou ponukou ako najlacnejší uchádzač). Dnes firmu vlastní český stavebný podnikateľ Petr Syrovátko. Doteraz nie je známa presná akcionárska štruktúra Skytollu pri výhre štátneho tendra. Istý čas v nej mali podiely finančníci z J&T.
O koľko štát prichádza?
Medzi dodávateľmi štátu sú samozrejme veľké rozdiely. Dve tretiny z nich má ziskové marže nižšie ako 15%, polovica menej ako 8%. Drvivá väčšina majú teda štandardné čísla. Ale výrazný rozdiel je u tých megaziskových – ziskovú maržu cez 50% z tržieb malo minulý rok 7,6% dodávateľov štátu, o tretinu viac, ako bolo firiem s takýmito hospodárskymi výsledkami v súkromnom biznise.
Pri porovnávaní firiem, ktoré majú väčší štátny biznis oproti tým bez neho, sme spravili pár úprav (to neplatí pri číslach za odvetvia, lebo pri mnohých by neostali dostatočné veľké vzorky firiem). Hlavnou zmenou bolo to, že sme z firiem neobchodujúcich so štátom do porovnania zobrali len vzorku 12-tisíc spoločností, ktoré boli veľkosťou tržieb porovnateľné so vzorkou 14-tisíc firiem, ktoré minulý rok obchodovali s verejným sektorom. Medián (forma priemeru) ročných tržieb súkromnej firmy v oboch vzorkách dosahoval niečo cez 800-tisíc eur.
Celkovo boli firmy so štátnymi zákazkami štatisticky priemerne ziskovejšie, ale zároveň labilnejšie ako tie bez väčších štátnych obchodov. V roku 2018 mali tie prvé ziskovú (EBITDA) maržu 7,7%, tie druhé len 6,1%. V prepočte na eurá vzhľadom na typickú veľkosť firmy to znamená, že štandardný dodávateľ štátu zarobil v minulom roku o 3200 eur v zisku viac ako firma, ktorá zo štátu nežije.
„Partneri štátu“ dokopy zarobili minulý rok v priemere o 45 miliónov eur viac ako firmy podobnej veľkosti, ktoré také štátne obchody nemali. Reálne môžu byť tieto rozdiely dôsledkom inej štruktúry a efektívnosti firiem, ale aj korupcie, slabého vyjednávania a plánovania, či neodbornosti zo strany štátu. Je to suma, za ktorú by sa dala postaviť čistonová stredná nemocnica aj s vybavením.
Firmy obchodujúce so štátom mali pri porovnateľných tržbách až o tretinu viac zamestnancov. Zároveň boli významne rizikovejšie – tzv. Altmanovo Z skóre mali štatisticky významne nižšie ako firmy bez štátnych zákaziek. Navyše tie obchodujúce s verejným sektorom rástli v posledných štyroch rokoch o polovicu pomalšie ako firmy čisto zo súkromného sektora.
Len 45 miliónov?
Že v čele poradia ziskovosti svietia mnohé firmy zo známych káuz je signálom, že naša metóda hľadania neefektívnosti či korupcie má niečo do seba. Ale toto sledovanie na základe finančných dát firiem má tiež svoje obmedzenia. Čísla firiem sú do istej miery ovplyvniteľné, napr. daňovou optimalizáciou. Zisky sa dajú tiež ľahko prelievať do subkontraktorov a nemusia byť vidno priamo na firme, ktorá má so štátom zmluvu.
Testovali sme len čísla za rok 2018, doteraz jediný plný rok fungovania registra štátnych partnerov. Nerozlišovali sme kvôli nedostatku dát ani firmy podľa podielu ich štátneho biznisu na celkových tržbách. Na druhej strane veľkosť celej vzorky cez 25-tisíc firiem pomáha zmenšovať dopady špecifík jednotlivých odvetví.
Odhadovaná 45-miliónová ročná „vata“ pri štátnom biznise určite nie je finálnou sumou aj z iného dôvodu. Za firmy obchodujúce so štátom definuje register partnerov len tie so zákazkou aspoň za stotisíc eur, pritom dodávateľov štátu s menšími zákazkami budú odhadom na základe dát z verejného obstarávania ďalšie tisíce firiem, obzvlášť na úrovni miest a obcí.
Našu metódu preto skôr odporúčame brať ako orientačný (nevedecký), minimálny makroodhad neefektivity štátneho sektora. Jeho výhodou je ľahká dostupnosť, a a môže byť ešte užitočnejší sledovaním vývoja s medziročnými porovnaniami.
Čo teda ponúknu vo volebnej kampani politické strany na to, aby sa spomínaná vata v budúcnosti čo najviac zmenšila?
Gabriel Šípoš
Ďakujeme FinStatu za ich analytickú pomoc. Túto štúdiu by sme nemohli napísať ani bez podpory desiatok našich doterajších podporovateľov. Pridajte sa k nim aj Vy a pomôžte nám strážiť výdavky štátu aj ďalší rok! Ďakujeme.