Cez víkend sme už piatykrát volili európskych poslancov, ktorí okrem iného spolurozhodujú o prerozdeľovaní finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Ako ich Slovensko využíva a u koho naozaj končia si teraz môžete pozrieť aj cez nový portál Transparency, ktorý eurofondy sleduje až na úroveň dodávateľov a vlastníkov firiem.
Tento rok Slovensko oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie, ktorá nám okrem nefinančných výhod prináša aj možnosť získavať na rozvoj európske zdroje počas jednotlivých programových období. Len za posledné obdobie 2014 – 2020, ktoré ešte stále dobieha, Slovensko čerpalo viac ako 19 miliárd eur. Pre lepšiu predstavu, je to asi 4,5-násobok aktuálneho ročného rozpočtu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže.
Nový pohľad na čerpanie týchto prostriedkov prináša slovenská pobočka protikorupčnej organizácie Transparency International cez nový portál Faktúra za eurofondy, ktorého pilotnú verziu nájdete na adrese eurofondy.transparency.sk.
Na portáli je možné dohľadať nielen operačné programy, výzvy a prijímateľov, ale aj dodávateľov pre jednotlivé eurofondové zákazky a to až na úroveň položiek v účtovníctve. Okrem toho sme dáta zo štátneho informačného systému IMTS2014 prepojili aj s Registrom partnerov verejného sektora, takže je možné pozrieť sa aj na aktuálnych konečných užívateľov výhod v jednotlivých dodávateľských firmách. Verejnosť tak získa podrobné informácie nielen o tom, na aký účel boli financie využité, ale aj v koho rukách skončili.
Portál plánujeme po technickom sprístupnení dát Úradom vlády postupne rozšíriť aj o Plán obnovy, z ktorého môže Slovensko získať ďalších 6,4 miliardy eur, ako aj o údaje z aktuálneho programového obdobia.
Kto zarobil na eurofondoch
Z analýzy dosiaľ čerpaných a na strojové spracovanie sprístupnených dát vyplýva, že v končiacom sa programovom období sa na dodávkach pre eurofondové projekty podieľalo celkovo až 19 035 subjektov. Medzi top 5 najväčších dodávateľov sa rozdelilo až 2,5 miliardy eur.
Tieto, ale aj ďalšie firmy nasledujúce v rebríčku s eurofondovými tržbami v rádoch stoviek miliónov eur, sa venujú stavebníctvu a veľkým infraštruktúrnym projektom. Investície sa týkajú predovšetkým stavby diaľnic, opravy mostov či rekonštrukcie železníc. Na opačnej strane spektra je takmer 5-tisíc malých firiem, ktoré utŕžili menej ako 10-tisíc eur. Až 72% dodávateľov súhrnne za programové obdobie 2014 – 2020 fakturovalo pod stotisíc eur.
Niektorých dodávateľov portál nezachytáva, keďže pracujeme len s dátami, ktoré sú od štátu k dispozícii a nevidíme hlbšie na štruktúru subdodávok pri veľkých projektoch. Podobne štátne dáta neposkytujú detailnejší pohľad na dodávateľov pri dotačných schémach, kde verejné inštitúcie prerozdeľovali financie ďalej, napríklad fyzickým osobám (príkladom je aj Štátny fond rozvoja bývania).
Firmy, ktoré podnikajú vo väčšom so štátom, sa musia zapísať do Registra partnerov verejného sektora, v ktorom sa overuje ich vlastnícka štruktúra. Oba registre sme prepojili a pri dodávateľoch tak indikatívne uvádzame aj mená ich aktuálnych konečných vlastníkov. Pri interpretovaní týchto dát však odporúčame prekliknúť sa aj na detailné dokumenty priamo v registri, keďže veľké akciové spoločnosti môžu mať komplikovanú štruktúru, prípadne sa vlastník mohol v priebehu rokov meniť.
Napríklad známa stavebná akciovka Váhostav, ktorej kauza s nesplácaním faktúr urýchlila aj práve zriadenie registra firemných vlastníkov, bola do roku 2021 vo vlastníctve Juraja Širokého. Dnes však už vo firme podľa registra nefiguruje a ako vlastníci sú uvedení Luděk Kostka a Michal Korecký. Portál umožňuje priamy preklik na historické údaje.
Pre komplexný obraz o vlastníckom pozadí a vývoji je dobré pozrieť sa aj na medializované informácie. Napríklad firma TSS Grade a.s., ktorá dodávala do eurofondových projektov za 115 miliónov eur, patrí na papieri Branislavovi Gábrišovi. Podľa Aktualít však za ňou stojí aj František Hodorovský a v počiatkoch bola spájaná tiež s trnavským privatizérom Vladimírom Poórom.
Slovenské eurofondy tečú aj za hranice
Portál umožňuje dodávateľov členiť aj podľa krajiny pôvodu. Na Slovensku registrované firmy a štátne inštitúcie pripadá podľa týchto dát cca. 90% všetkých zdrojov (viac ako 17 miliárd eur), hoci časť z nich má aj zahraničných vlastníkov. Peniaze, ktoré zostali doma, majú pre slovenskú ekonomiku pozitívne efekty aj v podobe multiplikačného efektu – keďže sú v ekonomike využité „znova” – na výplaty, subdodávky a ďalšie služby. Otváranie verejného obstarávania aj zahraničným firmám je však zároveň potrebné, keďže konkurencia prináša aj väčší výber s pozitívnym dopadom na kvalitu a cenu.
Podľa očakávaní majú zo zahraničných dodávateľov najväčšie zastúpenie firmy zo susedných krajín – Česka a Poľska, nasledované dodávateľmi nášho najväčšieho obchodného partnera z Nemecka. Na rozdiel od prípadov v minulosti už veľké finančné toky nevedú do daňových rajov – k čomu mohlo prispieť aj samotné vyžadovanie zápisu do protischránkového registra. Z oficiálneho zoznamu krajín, ktoré s EÚ nespolupracujú v daňových otázkach, nájdeme medzi dodávateľmi iba Rusko so zákazkami v hodnote 332-tisíc eur.
Spomedzi menej tradičných obchodných partnerov Slovenska inkasovali vyššiu sumu firmy zo Spojených arabských emirátov, kde skončilo až 1,6 milióna eur – predovšetkým v súvislosti so svetovou výstavou EXPO.
Darí sa aj „známym firmám” v cestovnom ruchu
Prepojenie databázy na register partnerov verejného sektora spája projekt aj s predošlými výstupmi Transparency, kde sa dlhodobo venujeme aj téme etického vlastníctva. V posledných rokoch najmä na portáli Kto vlastní Slovensko, ktorý zobrazuje vlastnícku mapu zariadení cestovného ruchu s hodnotením ich transparentnosti, dlhov či reputácie ich majiteľov. Na novom portáli k eurofondom si tak môžete vyhľadať napríklad aj to, ako sa pri ich čerpaní darilo firmám kontroverzných podnikateľov z cestovného ruchu.
Úspešný bol v tomto smere napríklad žilinský podnikateľ sýrskeho pôvodu George Trabelssie, ktorého biznis vyrástol najmä v ére žilinského primátora Jána Slotu aj vďaka obchodom s mestom. Trabelssieho firma SIRS Investment prevádzkuje okrem iného aj Wellness Hotel Diplomat v Rajeckých Tepliciach a Hotel Slovakia v Žiline. Tejto firme sa v uplynulých rokoch podarilo uzavrieť aj zmluvy na prenájmy priestorov so Slovak Business Agency a Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií. Obe agentúry firme z eurofondov vyplatili spolu cez 760-tis eur.
Portál Faktúra za eurofondy umožňuje vyhľadávať názvy konkrétnych firiem medzi prijímateľmi aj dodávateľmi. Vyhľadávanie podľa mena vlastníka zatiaľ aktivované nie je, práve pre spomínané možné odchýlky medzi pôvodným vlastníkom v čase čerpania európskych zdrojov a aktuálnym zápisom v registri.
Podpora inovácií v Hriňovej, aj znečisťovanie vôd
Európske fondy sa tradične prideľujú v rámci Operačných programov, ktoré sa ďalej členia na výzvy a tie na jednotlivé projekty (viď sekcia „Výzvy”). Tento pohľad môže byť užitočný, ak sa chce užívateľ podrobnejšie pozrieť na určitú tému a aktivity, ktoré sa v programe preinvestovali naprieč Slovenskom. Nápomocné to môže byť ale aj pri písaní žiadosti v novom kole dotácií. Cenný môže byť aj pre verejnú kontrolu. Ak sa viacero projektov z rovnakej výzvy ukáže ako problematických, stojí za to pozrieť sa aj na ostatné projekty v rovnakej kategórii, ktoré zrejme prešli rukami rovnakých ľudí.
Nás zaujímala napríklad výzva na podporu inteligentných inovácií v priemysle, v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra. Ten bol v roku 2019 rozhodnutím Európskej komisie zlúčený s operačným programom Výskum a inovácie – neslávne známym aj kvôli kritike prideľovania financií za éry ministra školstva za SNS Petra Plavčana.
Ak si chce záujemca pozrieť, ako boli tieto peniaze využité, na portáli sa po zadaní názvu zobrazí zoznam všetkých podporených projektov z danej výzvy.
Aj v jednotlivých výzvach sa pri projektoch dá vyhľadávať, aj tu portál takisto umožňuje zoraďovať, napríklad od najvyššej pridelenej sumy. V tomto zobrazení vidíme, že najúspešnejším žiadateľom v prvom kole (február 2018) bola firma Koliba a.s., ktorá uspela s projektom na automatizáciu výroby masla za 4,5 milióna eur. Ďalším v poradí bola firma JT – Partner s.r.o. s podobným projektom na automatizáciu a zakúpenie pasterizačnej jednotky za necelé 4 milióny.
Pri bližšom pohľade zistíme, že obe firmy sú z Hriňovej a konečným užívateľom výhod je v oboch agropodnikateľ Ján Malatinec. Jeho mliekarni Koliba udelila Inšpekcia životného prostredia v roku 2021 rekordnú pokutu 135-tisíc eur za vypúšťanie priemyselnej vody do rieky Slatina. Vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) zároveň žiadal aj o preverenie eurofondových dotácií pre firmu.
Keď sa pozrieme aj na ďalšie kolo rovnakej výzvy, ktoré bolo vyhlásené v decembri 2018, na druhom a treťom mieste opäť uvidíme firmy Koliba, a.s. a JT – Partner s.r.o. Tentokrát boli podporené projekty po 6,5 milióna eur. V Hriňovej sa vďaka tomu môže vyrábať mozzarela a hydrolizované proteínové izoláty.
Informácie o prieskume trhu nájdeme na webových stránkach daných firiem. Na stránke JT – Partner nenájdeme v podstate nič iné. Obe firmy prieskum vykonali v rovnaký deň a mailovo oslovili rovnaké tri firmy. Bol to šťastný deň pre JM – Agro Stavby s.r.o. , ktorý sa stal dodávateľom oboch zákaziek v spoločnej hodnote vyše 13 miliónov eur. Konečnými vlastníkmi tejto firmy sú Ján Klimo a Marek Mališ. Druhý uvedený je momentálne expertom na regionálny rozvoj v hnutí Republika. Okrem podnikania sa roky angažuje v regionálnej politike a podľa denníka SME je pravou rukou podpredsedu hnutia Miroslava Suju.
Pri rozkliknutí Mališovej firmy v sekcii Dodávatelia vidíme, že dodávala aj iným žiadateľom a celková hodnota zákaziek za programové obdobie bola 17,4 milióna eur. (Medzi inými aj pre firmu druhého brata z rodiny Malatinovcov Martina – Agrosev spol s.r.o.) Je možné si pozrieť detaily projektov aj jednotlivé účtovné položky. Rovnakým spôsobom možno postupovať pri akejkoľvek výzve či operačnom programe.
Pribudne aj Plán obnovy?
Portál obsahuje obrovské množstvo dát, ktoré sú pre verejnosť dostupné v prehľadnej forme. Nedostatkom momentálne je, že štát v strojovo spracovateľnej podobe (API) neposkytuje informácie o aktuálne čerpaných fondoch, napríklad o Pláne obnovy, ale iba spätne. Je možné teda pracovať iba so staršími projektami – niektoré z nich sa realizovali aj pred desiatimi rokmi.
V budúcnosti by bolo určite užitočné dáta zverejňovať v reálnom čase, kedy je aj prirodzene vyšší záujem spoločnosti o verejnú kontrolu podporených projektov. V minulosti už niektoré výzvy boli kvôli verejnej kritike zrušené či upravené. Časové hľadisko je v takých prípadoch dôležité, nielen pre verejnú kontrolu efektívnosti využívania prostriedkov, ale aj pre zníženie rizika krátenia eurofondov pri pochybeniach a včasné korekcie. Úrad vlády v odpovedi na našu infožiadosť už pred niekoľkými mesiacmi uviedol, že na strojovo spracovateľnom sprístupnení dát o Pláne obnovy sa pracuje, k dispozícii zatiaľ nie sú.
Napriek tomu, že sa jedná o európske fondy, neexistujú jednotné štandardy pre všetky krajiny v oblasti ich zverejňovania. Slovensko je aj vďaka napríklad Centrálnemu registru zmlúv v transparentnosti mierne nadpriemerné oproti iným krajinám, rozhodne však existuje priestor na zlepšenie. Štát by mohol proaktívne dáta zverejňovať na jednom mieste a v reálnom čase, ideálne aj s prepojením na ďalšie existujúce informácie ako register zmlúv alebo vestník Úradu pre verejné obstarávanie.
Náš portál aktuálne v pilotnej verzii zatiaľ nie je dostupný vo verzii pre mobilné zariadenia, pracujeme ďalej na jeho vývoji, keďže obrovský objem spracúvaných dát môže pri väčších prijímateľoch a dodávateľoch spôsobovať aj pomalšiu odozvu. Oceníme akúkoľvek spätnú väzbu či už k samotným dátam, alebo aj funkciám portálu. A, samozrejme, budeme radi ak nás v snahe o lepšiu kontrolu európskych zdrojov aj podporíte.
Eva Demková
Tento výstup mohol vzniknúť aj vďaka podpore Nadácie Pontis.
Pridajte sa a podporte kontrolu eurofondov a verejných zdrojov aj Vy.
Ďakujeme!