Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes v reakcii na stretnutie s premiérom Robertom Ficom hovoril o katastrofálnom stave pri stíhaní korupcie. V tom mu dávame za pravdu nielen my v Transparency, ale aj tvrdé dáta (viď graf nižšie).
Sedí aj časť jeho diagnostiky, keď tvrdí, že dôvodom je aj „nevydarená zmena organizačnej štruktúry v polícii“. Vhodné je si však pripomenúť aj B, a teda Žilinkovu pasivitu pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá mala pri obžalobách v korupčných kauzách výsledky. Otázne je, či toto oslabenie dokáže aspoň sčasti nahradiť Žilinkom nedávno avizované zriaďovanie protikorupčných tímov na krajských prokuratúrach.
Na druhej strane, rozbitie policajnej NAKA sa na chabom odhaľovaní korupcie zjavne podpísalo. Ukazujú to aj samotné dáta polície. Takto pred rokom sme štatistiky za rok 2024 komentovali takto: Počet vyšetrovaných páchateľov klesol v posledných dvoch rokoch na 90, čo sú najnižšie čísla za posledné desaťročie.
Aká bola situácia v roku 2025, keď sa už naplno prejavili zmeny trestnej politiky Ficovej vlády a zrušenie a reorganizácia NAKA? Počet stíhaných a vyšetrovaných osôb za korupčné trestné činy klesol na 42, a teda na úplné historické dno.
Policajné štatistiky ukazujú medziročný nárast aspoň pri zistených prípadoch, hoci oproti minulým obdobiam ide stále o najnižšie čísla a klesla aj percentuálna objasnenosť. Ako upozorňuje aj Žilinka, problémom je aj štruktúra týchto prípadov, keď už opäť ide iba o malé ryby. „V roku 2025 nebol odhalený jediný prípad korupcie na najvyšších miestach,“ zdôraznil dnes Žilinka.
V tomto ohľade sa, žiaľ, vraciame pred éru spred vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď bol dlhé roky najvyššie postaveným natvrdo odsúdeným politikom za korupciu ex-primátor Čadce. Mýlil by sa veľmi ten, kto by sa domnieval, že práve toto bolo pri zmene trestných kódexov, rušení ÚŠP a NAKA pointou predkladateľov?
