Kam idú naše dane?
Základný prehľad celého toku verejných financií predstavuje rozpočet, ktorý predkladá ministerstvo financií a na konci roka ho každoročne schvaľuje parlament. Podobne si ho schvaľujú zastupiteľstvá v župách či mestách. V prehľadnej forme tento „vesmír verejných výdavkov“ zverejňujú nezávislí ekonómovia z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz. Viete si pozrieť, koľko platí za služby štátu bežný občan, ako sa vyvíja náš dlh, či koľko zamestnancov vlastne pre štát pracuje.
Ďalšia skupina ekonómov z INEKO, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, zase pravidelne zbiera dáta a hodnotí kvalitu hospodárenia každej jednej obce na Slovensku. Na inej webstránke zase ponúka výdavkové dilemy v štýle – je lepšie dať sto miliónov na 6 kilometrov novej diaľnice alebo na tri nové stredne veľké nemocnice? Pomôže vám to lepšie si predstaviť, čo strata X miliónov eur vlastne znamená, lebo bežne je pre ľudí príliš ťažké predstaviť si finančné objemy vo veľkých číslach.
Každá verejná inštitúcia má na svojom webe zvyčajne zverejnený rozpočet, ako aj jeho plnenie (tzv. záverečný účet). Z pohľadu občianskej kontroly sú asi najzaujímavejšie jednotlivé položky: kto presne dostáva od štátu zákazky?
Od roku 2011 musia všetky verejné inštitúcie zverejňovať na internete zmluvy, objednávky a faktúry za takmer všetky ich výdavky, či už ide o bezplatnú dohodu alebo o zákazku za milión eur (výnimkou sú najmä mzdové výdavky, ale aj niektoré položky týkajúce sa národnej bezpečnosti, sociálnych služieb či umeleckých výkonov).
Hlavným portálom pre zverejnenie štátnych zmlúv je tzv. Centrálny register zmlúv. Zmluvy sú platné až deň potom, čo boli na webe zverejnené. V zozname zmlúv sa dá vyhľadávať podľa objednávateľa, dodávateľa, sumy či dátumu zverejnenia.
Po kliknutí na konkrétnu zmluvu si viete prečítať celé znenie zmluvy. Podľa zákona by mali byť zverejnené aj prílohy.
Výnimku z povinnosti zverejňovať zmluvy v CRZ majú samosprávy, ktoré musia zverejňovať svoje zmluvy, objednávky a faktúry na vlastných webstránkach (ak ich nemajú, tak v Obchodnom vestníku). Bohužiaľ, mestá či obce nerobia zverejňovanie vždy prehľadne, s možnosťou triedenia a vyhľadávania, keďže zákon to nereguluje.
Hoci na mzdové položky ľudí pracujúcich pre štát sa zverejňovanie zmlúv nevzťahuje, aspoň u top politikov a úradníkov dáva tzv. infozákon právo verejnosti poznať ich platové pomery. Treba si ich vypýtať na príslušnom úrade pomocou tzv. infožiadosti (pozri sekciu Justícia a infozákon). Pre základný prehľad príjmov verejných funkcionárov pomôžu aj dáta z ich majetkových priznaní, zverejňovaných na stránkach parlamentu.
Faktúry ani objednávky sa nezverejňujú v plnom znení, ale len v štruktúre dodávateľ, plnenie, suma, dátum a pár ďalších údajov. Nerobia sa z nich kópie, ako pri zmluvách (tie si ale môžete osobitne vypýtať cez infožiadosť). Zverejňujú sa až po odoslaní, resp. úhrade – pri objednávkach do 10 dní, pri faktúrach do 30 dní od úhrady.
Pre zmluvy, objednávky aj faktúry platí, že ak sú staršie ako 5 rokov, nemusia už byť na webe dostupné. Opäť platí, že stále existuje možnosť vypýtať si ich od úradov.