Infozákon FAQ

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) taxatívne nevymenúva, aký druh informácií je možné vyžiadať. Infozákon ustanovuje kategórie povinne zverejňovaných informácií, a v prípade sprístupňovania ako osobitného režimu prístupu verejnosti k informáciám sa uplatňuje zásada, že povinná osoba (úrad) sprístupní tie informácie, ktoré má k dispozícii. Toto pravidlo sa uplatní za súčasného uplatnenia ustanovení §8-§12 infozákona, teda nesprístupnia sa tie informácie, ktoré podliehajú určitej zákonnej ochrane (napr. ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, duševného vlastníctva a iné).
Áno, v takomto prípade platí zákonná fikcia, že ak úrad nevydá rozhodnutie, prípadne informácie nesprístupní, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol informácie sprístupniť. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Od tohto dňa začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania voči tomuto tzv. „fiktívnemu“ rozhodnutiu.
Áno, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti, najviac o 8 pracovných dní zo závažných dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone a ktoré úrad musí v oznámení o predĺžení lehoty uviesť.
Áno, základné či stredné školy spadajú do kategórie povinných osôb podľa §2 ods. 2 infozákona (ako právnické osoby zriaďované podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy), ak nejde o školy, ktorých zriaďovateľom či zakladateľom je iba súkromný subjekt alebo subjekty.
Áno, podľa §7 ods. 2 infozákona, ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, úrad mu ich sprístupní.
Áno, v zmysle §14 ods. 1 medzi spôsoby podania infožiadosti patrí aj ústne podanie. Takýto prejav však musí spĺňať základné náležitosti infožiadosti.
Áno, táto povinnosť vyplýva z §9 ods.3 infozákona. V prípade finančných prostriedkov, ktoré sa verejným funkcionárom sprístupňujú, patrí mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie.
Nie, v prípade uznesenia o vznesení obvinenia sa sprístupnia iba informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.
Áno, v oboch prípadoch ide o štátne orgány, pričom infozákon ich zo svojej pôsobnosti nevylučuje. V závislosti od osobitných predpisov a špecifického postavenia SIS ako tajnej služby je rozsah sprístupňovaných informácií obmedzený predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností podľa §8 infozákona.
Infozákon ustanovuje, že povinnou osobou, je aj právnická osoba, ktorú založil štátny orgán, obec, mesto, VÚC či ďalšie ustanovené subjekty, pričom nerozlišuje, či musí ísť o také právnické osoby, kde je ich účasť 100% alebo menej ako 100%.
Úrad si môže pýtať iba úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Tieto náklady môže povinná osoba aj odpustiť. Náklady na prácu zamestnanca požadovať nemôže.
V prípade, ak úrad pristúpi k obmedzeniu sprístupnenia informácie, má postupovať tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon, teda napríklad ochrana obchodného tajomstva. Úrad teda má sprístupniť zmluvu s „vyčiernenými“ pasážami, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo.