Ako, kedy a koho možno nahrávať?

Možnosť verejnej kontroly úradníkov nie je limitovaná iba možnosťou informácie vyhľadávať na internete, úradnej tabuli či prostredníctvom podanej žiadosti o informácie. Právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie garantované v článku 26 Ústavy SR sa vzťahuje aj na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov.

Čo všetko je možné zachytiť napríklad na kameru?

prvom rade zasadnutia Národnej rady, či mestských alebo obecných zastupiteľstiev, ktoré sú verejné (v prípadné neverejných zasadnutí nie je možná ani prítomnosť verejnosti), pričom nemôže byť nijakým spôsobom obmedzované právo verejnosti nahrávať si rokovanie zastupiteľstva. Túto skutočnosť mnohokrát konštatoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR. Takéto zasadnutia je možné bez ďalšieho šíriť ich zverejnením.

prípade verejných súdnych pojednávaní je možné vyhotovovať iba zvukové záznamy. Vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov je v prípade trestného konania zakázané, v prípade civilného konania je možné takéto záznamy vyhotovovať len so súhlasom súdu.

Tieto prípady sú zákonom, ale aj v judikatúre pomerne jasne upravené. Mnohé prípady styku úradnej moci s verejnosťou však v praxi narážajú na nevôľu zo strany verejnej moci na kontrolu formou nahrávania si úradníkov.

Ústavný súd SR sa už v minulosti vyjadril v prípade možnosti vyhotovovania fotografických záznamov mestských policajtov pri vykonaní ich služobného zákroku na verejnosti.  Súd skonštatoval, že v danom prípade nevystupujú ako súkromné osoby, ale ako verejní činitelia pri výkone zákonnej právomoci. Takýto výkon nie je možné po­va­žo­vať za pre­jav je­ho osob­nej po­va­hy a ani za sú­časť je­ho zá­klad­né­ho prá­va na súk­ro­mie. „Ve­rej­ní či­ni­te­lia si mu­sia byť ve­do­mí to­ho, že bu­dú vy­sta­ve­ní po­zor­nos­ti ve­rej­nos­ti a bu­dú mu­sieť ak­cep­to­vať vý­kon prá­va na in­for­má­cie zo stra­ny ve­rej­nos­ti mi­ni­mál­ne v tom roz­sa­hu, v akom svo­je ús­tav­né ale­bo zá­kon­né prá­vo­mo­ci vy­ko­ná­va­jú na ve­rej­nos­ti, resp. v sty­ku s ve­rej­nos­ťou (II. ÚS 44/00).

V danej súvislosti je pre možnosť vyhotovovania si kamerových záznamov podstatnou skutočnosťou to, či konanie úradníka možno považovať za výkon zákonnej právomoci vo vzťahu k osobe, ktorá záznam vyhotovuje alebo za prejav jeho súkromnej povahy. V tomto kontexte je potrebné uvažovať aj o priestoroch jednotlivých úradov, pri ktorých sa časť odborníkov prikláňa k názoru, že vo vzťahu k výkonu zákonnej právomoci úradníkov je možné vyhotovovať si obrazovo-zvukové záznamy úradníkov aj napr. v priestoroch mestského úradu pri výkone ich zákonnej právomoci. Takéto oprávnenie môže byť obmedzené zákonom, v súlade s ustanovením čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Každý jednotlivý prípad je však potrebné vyhodnocovať prísne individuálne.

Rovnako je možné vyhotovovať si záznamy z rozličných kontrol a tieto zverejniť, pokiaľ to príslušné zákony nezakazujú (napr. §3 ods. 4 zákona č. 563/2009 o správe daní).

Rozhodnutia Ústavného súdu SR k vyhotovovaniu záznamov:

(dostupné TU)

 Vyhotovovanie fotografických záznamov hlasovania poslancov MZ- Považská Bystrica. Nález IV.ÚS 40/03 (spisová značka)

„Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využitie technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96“)

Obdobne možnosť vyhotovovania obrazovo-zvukových záznamov z rokovania mestského zastupiteľstva- Dubnica nad Váhom.  Nález I. ÚS 57/00

Vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov z rokovania Súdnej rady III.ÚS 1/2018

Vyhotovovanie obrazových záznamov z výkonu služobnej právomoci mestského policajta v Prešove na verejnosti. Nález II.ÚS 44/00

 „Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie…….. V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci.