Často kladené otázky z oblasti súdnictva

Môžete sa obrátiť sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu súdu, ktorý o tejto rozhodne do 30 dní. Zároveň je následne možné obrátiť sa na Ústavný súd s ústavnou sťažnosťou pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd však nerozhoduje o veci samej, iba o skutočnosti, či konaním, resp. nekonaním súdu došlo k porušeniu Vašich práv.
Nie, vyhotovať zvukový záznam na verejnom súdnom pojednávaní je oprávnený každý účastník konania. K tejto otázke sa viackrát vyjadril aj ústavný súd v rámci otázky verejnosti súdneho konania.
Nie, osobitné zákony (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny Súdny poriadok, Trestný poriadok) ustanovujú v ktorých prípadoch je účastník konania povinný v konaní pred súdom byť zastúpený advokátom. V iných prípadoch si môže advokáta zvoliť.
Nie, poškodený sa môže odvolať iba voči výroku rozsudku o náhrade škody.
Áno, ale iba informácie o mene a majetkovom priznaní. Pôsobisko jednotlivých radových prokurátorov Generálna prokuratúra SR nezverejňuje.
Ešte stále takmer jedna šestina rozsudkov nie je zverejnených, a to buď preto, že súdy ich jednoducho nezverejnia buď z kapacitných alebo technických dôvodov alebo v konaniach, kedy bola verejnosť z konania vylúčená.
Áno, súdy na základe zákona o súdoch sprístupňujú rozhodnutia vo veci samej, medzi ktoré patria aj rozsudky na základe podanej žiadosti o informácie.
Na základe žiadosti o preskúmanie postupu policajta, ak sa v ňom vyskytujú nedostatky, prípadne ide o prieťahy v konaní, rozhoduje o tejto žiadosti prokurátor, ktorý daný prípad dozoruje.
Iba v prípade, ak je oznamovateľ zároveň poškodenou osobou. Inak mu túto možnosť Trestný poriadok nepriznáva.
Trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie, trestný čin volebnej korupcie a trestný čin športovej korupcie.
Ak ústavný súd rozhodne, že v konaní pred všeobecným súdom boli porušené základné práva a slobody účastníka, môže takéto rozhodnutie zrušiť. Týka sa to nielen rozhodnutí okresných súdov, ale aj krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu SR.
Sudcovia však podliehajú pôsobnosti Trestného zákona ako iní občania, avšak nemožno ich stíhať za rozhodovanie a to ani po zániku ich funkcie. V prípade žiadosti o vzatie do väzby sudcu, o takejto žiadosti generálneho prokurátora rozhoduje ústavný súd v pléne.
Áno, podmienky informovania verejnosti orgánmi činnými v trestnom konaní o prebiehajúcich prípadoch upravuje §6 Trestného poriadku, pričom stanovuje zásady a informovania či obmedzenia vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, skutočností, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci a iných.
V prípade dokázania viny páchateľovi trestného činu prijímania úplatku, ktorého sa dopustil vo veľkom rozsahu (teda úplatok minimálne v hodnote 133 000 eur), hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou 15 rokov.