Fekišoviec máme na Slovensku veľa, ale aj na dedine sa dá inak

Príbeh z obce Vinodol, ako možno aj na dedine skoncovať s despotickými maniermi

Vladimír Špánik

 

Príbehov, ako ten vinodolský, je na Slovensku iste mnoho. Ja som sa do neho priplietol v roku 2006, kedy som sa rozhodol zmeniť trvalý pobyt v hlavnom meste za vidiek a nadobro sa presťahoval do 150-ročnej víkendovej chalupy v obci Vinodol (okres Nitra).

V tom čase žilo v obci zhruba 1900 obyvateľov. Zapojiť sa intenzívnejšie do veci verejných v dedine som sa rozhodol na základe spoznávania stavu samosprávy, o ktorú som sa dovtedy ako chalupár veľmi nezaujímal. Keďže som ale chcel žiť na staré kolená práve v tejto obci, zaujímať som sa začal. Cez intenzívne rozhovory s miestnymi, ktorí boli ochotní hovoriť, som zisťoval prvé informácie ako to nefunguje. To, čo fungovalo, som ale začal zisťovať tiež.

Tajné rozhodnutia

Fungovalo rodinkárstvo, protežovanie blízkych, podivné šafárenie s majetkom obce, prevádzka obecných áut bez evidencie jázd a pohonných hmôt. Zaujímavé bolo zamestnávanie na dohodu o vykonaní prác. Bez problémov fungovala dcéra starostu ako poslankyňa aj zamestnankyňa obce. Zákon o obecnom zriadení takýto súbeh pritom jasne vylučuje.

Ako asi pracoval kontrolór obce, ktorý za šesť rokov nenapísal ani jedinú správu ani plán činnosti, som sa dozvedel neskôr.

V šoku som bol po informácii, že uznesenia zastupiteľstva sa občas prijímali aj telefonicky. Až potom som pochopil, že aj to mohol byť dôvod, prečo sa termíny zasadania zastupiteľstva vôbec nezverejňovali. Darmo som pátral po Štatúte obce a Rokovacom poriadku zastupiteľstva. Neprístupný bol aj rozpočet a jeho čerpanie.

Čestne priznávam, že niektoré informácie som získaval v krčme. V krčme som získal od poslanca zastupiteľstva aj informáciu, že mi nemôže nič povedať, o čom rokovali na poslednom zastupiteľstve, lebo to je tajné(!).

Už by hádam stačilo

Vtedy som si povedal, že už by aj stačilo. Ostávalo jediné – zmeniť to a kandidovať do orgánov obce. Prvým krokom pred komunálnymi voľbami v roku 2006 bolo získať ľudí pre realizáciu zmien a to s ich aktívnou účasťou.

Začal som sa obzerať po vhodnom kandidátovi na starostu a na poslancov zastupiteľstva obce, v ktorej som si vyhliadol miesto na cintoríne.

Najmä obavy postaviť sa vo voľbách despotickému vládcovi obce zapríčinili, že sa nenašiel nikto, kto by kandidoval aj na post starostu. S malými vyhliadkami som teda kandidoval na poslanca aj na post starostu. Neuspel som na starostu, ale výsledky volieb ukázali, že stav v obci je neúnosný a ľudia si to uvedomujú. Na dedinské pomery s neobvyklou kampaňou sme získali 5 poslaneckých mandátov z 9-členného zastupiteľstva. Samotná práca na zmene pomerov v obci mohla začať až vtedy.

V prvom rade bolo treba zaistiť informovanosť a schváliť alebo aktualizovať v zastupiteľstve základné dokumenty obce. Starosta a úrad to odmietal a spolupráca s našim „Poslaneckým klubom 5“ bola nulová. Všetko stálo na piatich poslancoch, ktorí prácu členov obecného zastupiteľstva len spoznávali. Veľmi nám pomáhal kontakt s Transparency International Slovensko a účasť na ich vzdelávacích seminároch pre poslancov, ako aj následné založenie Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktoré vzniklo práve na tejto pôde.

Spor o otvorenosť

Systematickou prácou poslancov za ohromnej podpory obyvateľov obce, ktorí začali chodiť na zasadania zastupiteľstiev, sa podarilo prijať nový Štatút obce, Rokovací poriadok zastupiteľstva, Zásady hospodárenia. Dôležité boli aj Smernice o postupe pri verejnom obstarávaní pri nízkych zákazkách a všetky formálne interné predpisy obce, potrebné pre jej transparentné riadenie. Veľmi dôležitou súčasťou práce na obrode vinodolskej samosprávy bola práca s obyvateľmi obce a zaistenie informovanosti, ktorú starosta stále odmietal.

Na tento jeho postoj sme odpovedali založením Občianskeho združenia Zoulus (pôvodný názov osady na mieste dnešného Vinodolu). Toto združenie začalo vydávať mesačník Vinodolský kuriér, kde sa uverejňovali všetky potrebné informácie zo zasadaní zastupiteľstiev, a samozrejme aj o aktivitách združenia.

Veľmi úspešnými boli komentované zápisnice zo zasadaní zastupiteľstiev, kde sme uvádzali na pravú mieru neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré boli uvádzané v zápisniciach. Okrem obecnej stránky, ktorú ale v plnej miere ovládal starosta obce a bola poplatná jeho metódam, sme spustili alternatívnu stránku obce www.vinodol-otvorene.sk. Neskôr sme k propagácii našej činnosti začali využívať aj rovnomennú facebookovú stránku.

Polarizovaná obec

Výsledkom bola síce dosiahnutá informovanosť a zlepšenie transparentnosti riadenia obce, ale obec bola polarizovaná a spory končili na priestupkovom konaní, ba vyskytli sa aj trestné oznámenia z oboch strán. V obci to iskrilo, ale napredovali sme, až do volieb v roku 2010.

V ďalších voľbách sa potvrdila správnosť rozhodnutia, neobmedzovať sa len na kritiku práce starostu, ale realizovaním volebných sľubov zatiahnuť väčšinu obyvateľov obce do diania v samospráve. Obnovili sme tradíciu stavania Mája a Majáles bol jednou z akcií kde sa ľudia mohli zblížiť a komunikovať aj o problémoch obce.

Spájaniu názorov k rozvoju obce, pomáhali aj aktivity združenia vo forme Letných slávností obce, či Vinodolského plesu. Úspešným podujatím, kde chodia takmer všetci miestni, sa stala Guláš párty pri rybníku – súťaž vo varení Guláša. V novej atmosfére komunity sa spojili aj vinohradníci a úspešne sa prezentujú svojimi vínami.

Všetky tieto aktivity prispievajú k zlepšeniu prostredia komunity, a aj preto sme vo voľbách zaznamenali úspech a získali sme 7 poslaneckých mandátov v 9-člennom zastupiteľstve. Svoj mandát starosta obce síce opakovane obhájil, ale vznikol náš „Poslanecký klub 7“.

Samospráva orientovaná na občanov

Starý starosta a nové zastupiteľstvo pokračovali ďalej. Problém bol len ten, že o transparentnosti a dobrej samospráve mali obe strany stále diametrálne odlišné názory. Aj v druhom volebnom období pokračoval súboj, ktorý som osobne stále vnímal ako súboj „dobra a zla“, aj keď zlo už rapídne ochabovalo. Pod váhou sily argumentov sa z vinodolskej samosprávy stávala smerom von samospráva takou, aká by byť mala – orientovaná na občanov a ich potreby.

Konečný poriadok v hospodárení urobil až tlak zastupiteľstva na starostu a následná účasť poslancov na inventarizácii majetku obce. Komisie pracovali a vynútili si rešpekt aj svojou otvorenosťou.

Súčasťou života v obci žiaľ ale boli aj naďalej pretrvávajúce intrigy, ohováranie a šikana všetkých, ktorí si dovolili nahlas vyjadriť svoj postoj k pozitívnemu vývoju v obci. Následkom toho sa traja poslanci nášho klubu pol roka pred ukončením volebného obdobia vzdali svojich mandátov. Pretrpeli sme v opozícii pri zvýšenej pomoci našich sympatizantov a pod kontrolou verejnosti si starosta so svojimi poslancami nedovolili nijaké väčšie vybočenie z nastolenej cesty, nepočítajúc posmešky a pretrvávajúce ohovárania.

Potvrdená zmena

Všetko zlé je ale aj na niečo dobré, ako hovorí stará pravda. Bohatší o skúsenosti z dvoch volebných období sme zmobilizovali všetky sily a presvedčili konečne domáceho exposlanca, aby sa s podporou už väčšiny obyvateľov obce postavil 20 rokov slúžiacemu starostovi, ktorý v tom vedel chodiť.

Úplné naplnenie snahy o dobrú, transparentnú samosprávu, sme dosiahli vo voľbách v roku 2014, keď bol zvolený starosta z radov aktívnych rodákov obce a do zastupiteľstva sme získali väčšinu poslancov, čo predstavovalo reálny predpoklad začatia konsolidácie vzťahov aj medzi obyvateľmi obce, čo je najťažšia úloha v rámci našich cieľov.

Dnes možno konštatovať, že posledné voľby v obci Vinodol v roku 2018, nie sú len výsledkom, ktorý potvrdil pozitívnu zmenu a nezvolil za starostku dcéru bývalého starostu, ale aj samotnou volebnou účasťou spečatil našu snahu o zlepšenie prostredia v komunite obce.

Mňa paradoxne potešila skutočnosť, že z kandidujúcich poslancov našej kandidátky boli úspešní všetci noví, mladí kandidáti a ja sám som ostal prvý pod čiarou. Po dvoch mesiacoch aktuálneho volebného obdobia sa ale uvoľnilo miesto v zastupiteľstve a ešte jedno volebné obdobie budem aktívnym tvorcom komunálnej politiky v obci v pozícii poslanca obecného zastupiteľstva.

Pozitívna nuda

V rámci aktivít ZOMOSu často rozprávam práve príbeh Vinodolu, ktorý dokumentuje, že pri permanentnej práci s ľuďmi pri presadzovaní transparentnosti a otvorených vzťahov, sa veci daria realizovať a zmena pomerov je viac ako pravdepodobná. Príbeh Vinodolu pomáha pri snahách o zmenu aj v obciach, ktoré navštevujeme v rámci činnosti ZOMOS, aj keď samozrejme každá obec má svoje špecifiká. V týchto prípadoch si pomáhame príkladmi riešení z iných obcí a sme aj naďalej pripravení pomáhať všade tam, kam nás zavolajú.

Jednoznačne sa potvrdil predpoklad, že je možné dosiahnuť zmenu myslenia a túžbu zmeniť na každodennú realitu. Aj keď tvrdí odporcovia zmien svoj postoj nikdy nezmenia, postupne sa ocitnú v menšine.

Pravda je, že dnešná situácia v obci by sa už dala označiť za pozitívnu „nudu“. Ostávame ale v strehu, aby sa veci nezvrtli následkom prílišnej dôverčivosti a uspokojenia nad dosiahnutou a potvrdenou zmenou. A to nielen v orgánoch samosprávy, ale aj v rámci celej komunity obce.

 

Kto je Vladimír Špánik

Vladimír Špánik sa narodil v roku 1948 v Bratislave a pred odchodom na dôchodok sa živil ako prokurista či obchodný manažér. Dlhé roky však pôsobí aj ako občiansky aktivista so zameraním na transparentnú komunálnu politiku. Od roku 2006 je poslancom obecného zastupiteľstva v obci Vinodol. V roku 2010 stál pri zrode organizácie Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktorú do roku 2018 aj viedol. Cieľom združenia je zapájať občanov do rozhodovania samospráv a pomáhať im pri budovaní transparentnej a efektívnej samosprávy, a to najmä aktívnou podporou miestnych občanov, ich vzdelávaním a pomocou pri riešení problémov.