Menu Zavrieť

FAQ – Whistleblowing

1. Čo znamená pojem protispoločenská činnosť a aká protispoločenská činnosť je závažná?

Zákon č. 54/2019 Z.z. definuje protispoločenskú činnosť ako kriminalitu alebo inú protispoločenskú činnosť, pričom odkazuje na ustanovenia § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z.

Za závažnú protispoločenskú činnosť je potrebné považovať trestné činy a správne delikty uvedené v §2 písm. d) zákona č. 54/2019 Z.z. (ide najmä o vybrané trestné činy, ako aj o trestné činy, za ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky a správne delikty, za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom, prípadne správne delikty s hornou hranicou vo výške najmenej 30.000,- eur).

Pojem závažná trestná činnosť je dôležitý najmä z hľadiska možného priznania ochrany v rámci trestného alebo správneho konania. Oznámenie, ktoré prispelo alebo môže prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti sa považuje za kvalifikované oznámenie.

2. V pracovnej zmluve mám povinnosť mlčanlivosti. Poruším ju, ak oznámim nekalú praktiku na pracovisku?

Nie. Zákon č. 54/2019 Z.z. v ustanovení §1 ods. 3 stanovuje, že „oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť“. Toto ustanovenie obsahuje aj výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

3. Ako zistím, či mám nárok na poskytnutie ochrany zo zákona, keď chcem nahlásiť nekalú praktiku?

V prvom rade je veľmi dôležité rozlišovať medzi oznámením a kvalifikovaným oznámením (viď odpoveď na otázku č.1). Zatiaľ čo pri oznámení o závažnej protispoločenskej činnosti môže byť ochrana poskytnutá v zmysle §3 až 7 zákona č. 54/2019 Z.z. aj v rámci konania o trestnom čine alebo v konaní o správnom delikte, pri „nekvalifikovanom“ oznámení ide najmä o ochranu poskytovanú Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti v rámci pracovnoprávnych postihov.

4. Čo je interný a čo je externý spôsob (kanál) nahlasovania podnetov?

Interný kanál je oznamovanie protispoločenskej činnosti priamo zamestnávateľovi. V zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. je každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov alebo je orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami, povinný mať vydaný vnútorný predpis, ktorý upraví postup podávania a vybavovania oznámení. Takýto zamestnávateľ tiež musí mať určenú zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude podnety prijímať a preverovať.

Externý kanál sa týka kvalifikovaných oznámení, t.j. závažnej protispoločenskej činnosti. V trestnom konaní sa podnety a žiadosti o poskytnutie ochrany podávajú prokurátorovi, v správnom konaní zas správnemu orgánu (napr. správny orgán na úseku životného prostredia a podobne).

V prípade akýchkoľvek nejasností je vhodné obrátiť sa na Úrad na ochranu oznamovateľov.

5. Musí mať môj zamestnávateľ interný kanál nahlasovania podnetov?

Áno, pokiaľ Váš zamestnávateľ zamestnáva najmenej 50 zamestnancov alebo pracujete u zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci. V takom prípade sa naňho táto povinnosť vzťahuje. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.

6. Pracujem v súkromnej spoločnosti. Týka sa zákonná ochrana aj mňa?

Áno, ochrana oznamovateľov sa týka aj súkromných spoločností, aj verejných inštitúcií.

7. Chráni ma zákon aj keď nahlasujem protispoločenskú činnosť a nie som zamestnanec?

Nie. Za oznamovateľa sa považuje fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi. Nakoľko hlavným účelom poskytnutia ochrany v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z je ochrana v pracovnoprávnych sporoch, ochrana sa na Vás nebude vzťahovať, pokiaľ Vaše oznámenie nesmeruje voči svojmu zamestnávateľovi.

Cieľom zákona je totiž poskytovanie ochrany ľuďom, ktorí majú dôvernú znalosť o protispoločenskej činnosti, ktorá sa deje na ich pracovisku.

8. U rovnakého zamestnávateľa ako ja pracuje aj člen mojej rodiny. Môže zamestnávateľ vyvodzovať nejaké dôsledky voči nemu za to, že som nahlásil nekalú praktiku?

Nie, nemôže. V zmysle §2 písm. a) sa za oznamovateľa považuje aj „blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi“. Ochrana sa preto bude vzťahovať aj na takúto blízku osobu.

Za účelom výkladu pojmu blízka osoba je potrebné použiť definíciu podľa §166 Občianskeho zákonníka: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

9. Kedy môžem získať odmenu za poskytnutú informáciu o protispoločenskej činnosti?

Odmenu možno získať vtedy, ak bolo Vaše oznámenie relevantné a viedlo k odhaleniu závažnej protispoločenskej činnosti.

To znamená, že bola v trestnom konaní na základe takéhoto oznámenia podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, alebo bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie, alebo trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, alebo v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
Výška odmeny môže dosiahnuť až 50-násobok minimálnej mzdy. V roku 2019 bola výška minimálnej mzdy 520 eur, čiže maximálna výška odmeny dosiahla 26.000,- eur. Na poskytnutie odmeny však nie je právny nárok.

10. Na ochranu oznamovateľov sme predsa už jeden zákon mali. Čo sa s novou úpravou (z roku 2019) zmenilo?

Je toho dosť, ale za najvýznamnejšie rozdiely považujeme:

i.) vznik Úradu na ochranu oznamovateľov – osobitnej inštitúcie, ktorá prevezme agendu inšpektorátov práce na úseku chráneného oznamovania, a ktorej kompetencie sú definované v §13 ods. 6 zákona č. 54/2019 Z.z.;

ii.) právo podať žiadosť o preskúmanie nepriznania nároku na ochranu v trestnom, resp. správnom konaní. Ide o opravný prostriedok, ktorý prvá úprava nepoznala;

iii.) zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi iba s predchádzajúcim súhlasom úradu;

iv.) o priznaní odmeny bude rozhodovať úrad, pričom jej výška je maximálne 50-násobok minimálnej mzdy.