Lekár mi predpísal liek. Lekárnik mi však vydal iný. Prečo?

a) lekárni došli zásoby predpísaného lieku;

b) lebo bol lacnejší ale s rovnakým účinkom ako ten, čo predpísal lekár;

c) bol zaujatý, získava finančnú výhodu, ak predpíše liek konkrétneho výrobcu;

d) Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ho náhle stiahol z trhu, tak mi musel vydať alternatívny liek.

POPIS VZŤAHOV, SITUÁCIE

Prínosom generickej preskripcie je posilnenie pozície pacienta vo vzťahu k jeho liečbe. Znamená to, že v mnohých prípadoch sa môže sám rozhodnúť, ktorý z liekov pre predpísanú účinnú látku si v lekárni vyberie. Do jeho rozhodnutia vstupuje viacero faktorov – výška doplatku, vlastná alebo sprostredkovaná skúsenosť s konkrétnym liekom, odporúčanie lekára alebo rada lekárnika. Čo však vstupuje do rozhodnutia lekára či lekárnika odporučiť konkrétny liek?

Aká je rola môjho lekárnika alebo lekára?  Lekárnik zodpovedá za riadne poučenie pacienta o správnom užívaní liekov. Mal by byť ten, kto sa aktívne zaujíma o užívanie ďalších liekov a v tejto nadväznosti ho vyvaruje pred možnými vedľajšími účinkami či kontradikciou (súčasné užívanie rôznych liekov, ktoré sa negujú v účinkoch). Vo vzťahu ku generickej preskripcii má dôležitú úlohu, a to povinnosť ponúknuť pacientovi najlacnejší liek, resp. liek s najnižším doplatkom, a to aj v prípade, ak lekár odporučí konkrétny liek (s výnimkou ak lekár výslovne zakáže iné lieky). Zatiaľ čo pri voľne predajných liekoch je reklama povolená, pri liekoch na predpis to neplatí. Predpisujúci lekár nemôže povedať pacientovi, v ktorej lekárni si ma liek vybrať. (viac o rozhodovaní lekára – viď otázku č. 2).

Kde je problém? V prípade výdaja lieku môže dôjsť k stretu záujmu. Vzniká vtedy, ak odporúčanie lekárnika k voľbe lieku neodráža odborné posúdenie ale súkromný záujem lekárnika či lekárne. Odporúčanie lekárnika potom vo výsledku nepredstavuje tu najlepšiu možnú liečbu pre pacienta. Motivácia finančného zisku môže vyústiť do nekalého či korupčného konania v podobe falšovania lekárskych predpisov, reexportu liekov či uprednostňovania konkrétnych liekov výrobcov.

Ktorá odpoveď je pravdivá?  V tejto súvislosti je kľúčové zodpovedať, či dôvod výdaja iného lieku, resp. nevydania lieku je legitímny. Ak pre liek odporúčaný lekárom existuje jeho lacnejšia alternatíva a neexistujú medicínske prekážky zámeny lieku, tak lekárnik ponukou najlacnejšie alternatívy splnil svoju povinnosť. Výskumy preukazujú, že generické lieky sú účinnou a bezpečnou náhradou drahších originálnych liekov.  Podobne legitímnym dôvodom zámeny lieku je jeho stiahnutie z trhu regulátorom, napr. z dôvodu kontaminácie baktériami, chybných údajov či pomiešania balení. Legitímnosť nevydania či zámeny lieku z dôvodu jeho nedostupnosti môže byť poznačená uplatnením nekalých či korupčných praktík. Príkladom je tzv. reexport liekov (nákup a následný vývoz liekov). Ten súvisí s tzv. referencovaním liekov, ktoré v prípade Slovenska znamená, že cena daného lieku na našom trhu musí byť priemerom troch najnižších cien v EÚ. To má, nielen u nás, za následok, že ten istý liek môže byť aj niekoľkokrát drahší v inej krajine. S tým súvisiace finančné motivácie vedú k tomu, že lekáreň alebo distribútor môžu mať záujem daný liek odpredať, čiže liek sa k pacientovi nedostane. Pred dvoma rokmi sa prijala u nás legislatíva, ktorej cieľom je zamedziť reexportu liekov určených pre slovenských pacientov.

Čo by si mal robiť ako pacient, či môžeš zabrániť vzniku korupčného správania a kde nájdeš potrebné informácie sa dozvieš v nasledujúcej časti.