Bratislava, 28.1.2021
Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko v minulom roku na 60. mieste, o jednu priečku nižšie ako v roku 2019 a až o šesť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia v roku 2016. Zhoršenie v indexe odráža slabý boj proti korupcii počas záverečného roka vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD, dnes Hlas). Prácu novej vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ktorá si dala za cieľ zlepšiť sa v rebríčku o 20 miest, odrazí v plnej miere až tohtoročný index.
Slovensko dosiahlo 49 bodov zo sto možných, o bod menej ako pred rokom. Z krajín EÚ sú za Slovenskom len štyri krajiny, a to Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Po šestnástich rokoch od roku 2004, keď sa Slovensko vďaka protikorupčným reformám dostalo pred Grécko, skončilo minulý rok opäť raz za ním.
Index vnímania Transparency International sa skladá z priemeru deviatich hodnotení rôznych inštitúcií, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov merajú názory na korupciu v krajine medzi domácimi podnikateľmi, zahraničnými investormi a konzultantmi, ako aj politológmi a expertami na transparentnosť. Práve výrazný pád v jednom z týchto podindexov – vymožiteľnosť práva za rok 2019 hodnotená nemeckou Bertelsmannovou nadáciou – spôsobil aj celkové zníženie indexu vnímania korupcie na Slovensku.
Slovensko má šancu zlepšiť sa v hodnotení indexu už o rok. Prvý rok vlády Igora Matoviča v boji proti korupcii možno vnímať ako úspešný. Počet stíhaní pri korupčných trestných činoch narástol v roku 2020 medziročne o viac ako o tretinu, obžalôb dokonca o polovicu na najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. Protikorupčné nastavenie vlády vytvorilo slobodnejšie podmienky pre to, aby mohla polícia či prokuratúra ísť po doteraz nedotknuteľných ľuďoch, ako sú kontroverzní podnikatelia (Z.Kollár, N.Bödör, J.Haščák), ale aj donedávna vysokopostavení verejní funkcionári (bývalý minister Žiga, bývalá štátna tajomníčka M.Jankovská, ex-prezidenti polície T.Gašpar a M.Lučanský, špeciálny prokurátor D.Kováčik ako aj viacerí sudcovia).
V mnohých prípadoch koalícia stransparentnila výber kádrov do kľúčových funkcií, od voľby generálneho a špeciálneho prokurátora po manažérov štátnych firiem. Mnohé z nich boli robené podrobným verejným vypočúvaním a vo výberových komisiách mali zastúpenie aj externí odborníci či zástupcovia mimovládnych organizácií, vrátane Transparency International. Stále však nemožno hovoriť o bežnej praxi, ako bolo vidno aj pri nomináciách v zdravotníctve či na pozície šéfov okresných úradov.
Rozbehli sa reformy súdnictva, majetkových priznaní funkcionárov či prístupu občanov k informáciám, ktoré majú okrem iného za cieľ aj znížiť priestor pre korupciu či neetické konanie.
Na druhej strane brzdou v protikorupčnom boji je neplnenie sľubov o vyššej politickej kultúre. Premotivovaná kritika médií či odborníkov s iným názorom ako má predseda vlády má ďaleko k štandardnému rešpektu v demokracii. Nevyvodenie zodpovednosti plagiátorstva predsedov vlády či parlamentu podkopáva sľuby vlády o trestaní prešľapov bez ohľadu na politické tričko. Viaceré vládne nominácie niesli príznaky straníckeho klientelizmu. Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády (a neochota ukázať majetok jeho manželky, na ktorú svoje aktíva dávnejšie prepísal) je aj na svetové pomery raritou.
Negatívom je aj návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek, ktorého presadením by až miliarda eur v štátnych nákupoch zišla z dohľadu verejnej kontroly. Ani takmer do roka od volieb stále nie je sfunkčnený úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.
Boj s korupciou vo svete
Celkovo vo svete boj proti korupcii stagnuje. Dve tretiny štátov sveta má skóre ešte nižšie ako Slovensko. Pandémia obzvlášť nasvietila nedostatočné protikorupčné nastavenie mnohých krajín. Škandály predražených nákupov prístrojov či ochranného materiálu na jednej strane, a kvôli korupcii poddimenzované zdravotníctvo na strane druhej boli bežnými skúsenosťami vo svete počas minulého roka.
Z postkomunistických krajín je v rebríčku najlepšie Estónsko, celkovo na 17. mieste. Väčšina krajín východnej Európy si však postavenie medziročne pohoršila. Najviac klesli Bosna a Hercegovina, v strednej Európe Poľsko a Česká republika.
Najčistejšie vnímanými krajinami boli v minulom roku opäť Dánsko a Nový Zéland. Naopak, za najskorumpovanejšie sú považované Somálsko, Južný Sudán a Sýria.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Kompletné výsledky celosvetového prieskumu vnímania korupcie nájdete na http://cpi.transparency.org
Kontakt: tis@transparency.sk, 0905 613 779