Dianie v slovenských regiónoch pokrýva každým rokom menej titulov a novinárov. Až tretinu okresov spravodajsky pravidelne nepokrývajú žiadne tlačené noviny.
V Spojených štátoch zaniknú každý týždeň dvoje novín, do roku 2025 ich oproti situácii spred dvadsiatich rokov ubudne celá tretina. V Česku už v roku 2020 hlásili koniec polovice regionálnych titulov behom jedinej dekády. Kríza tradičných novín, ktoré pre pokles predplatiteľov a inzerentov často zanikajú bez adekvátnej digitálnej náhrady, vplýva podľa zahraničných štúdií negatívne aj na kvalitu lokálnej demokracie. Miestni politici sú v takýchto „spravodajských púšťach“ pod slabšou kontrolou, rastie v nich riziko korupcie, voliči sú tu neraz apatickejší a jednoduchšie sa darí aj dezinformáciám.
V Transparency sme sa preto pokúsili pozrieť na to, či sa nástup spravodajských púští dá pozorovať už aj na Slovensku. V pilotnom projekte sme sa zamerali prioritne na tlačené noviny, ktoré klasickému spravodajstvu tradične venujú väčšiu pozornosť ako elektronické médiá či online portály. Výsledkom je mapa spravodajského pokrytia okresov, ako aj analýza mediálneho prostredia v regiónoch.
Najväčší vydavateľ – radnice
Primárnym zdrojom bol pre nás štátny register periodickej tlače, ktorý spravuje ministerstvo kultúry. V ňom však veľkú väčšinu regionálnych titulov (až 470) tvoria radničné periodiká, ktoré v drvivej väčšine prípadov nemožno označiť za spravodajské tituly. Obsahovo sa zväčša sústredia len na kompetencie samospráv a ich predstaviteľov a rozhodnutia neraz vykresľujú len v ružových farbách. Napríklad rimavskosobotské Gemerské zvesti, ktoré v našom nedávnom hodnotení verejnoprávneho charakteru radničných novín vyšli najhoršie, sa aj v aktuálnom vydaní vysmievajú neúspechu opozičných „urýchľovačov“ v miestnych voľbách.
Medzi spravodajské printy pokrývajúce dianie v regiónoch sme tak napokon zaradili 46 titulov, vrátane denníkov Korzár či Új Szó. Zvyšok tvoria predovšetkým regionálne týždenníky, jeden dvojtýždenník a šesť mesačníkov. Situáciu v Bratislave, kde dnes nevychádzajú žiadne voľnopredajné nezávislé regionálne noviny, sme zohľadnili zaradením nepredajných titulov, ktoré však obsahom spĺňajú štandardy regionálnej tlače. Na mapu sme napokon zaradili aj štyri týždenníky vydávané samosprávami s komerčným formátom podobným regionálnym titulom.
Mapa printových spravodajských púští je interaktívna, po kliknutí na okres sa zobrazia podrobnosti. Ak sa nezobrazí korektne, alebo ju chcete zväčšiť, dostupná aj na webstránke Transparency
Púštna tretina
Po zohľadnení pokrytia jednotlivých okresov spravodajskými titulmi (overovali sme ju aj komunikáciou so zástupcami samotných médií), ich periodicity či jazykovej dostupnosti sme slovenské okresy rozdelili na päť kategórií (bratislavské a košické okresy sme rátali ako celé mesto). Kvalitu spravodajstva sme v tejto analýze neposudzovali, metodika je bližšie opísaná v spomínanej analýze.
V poslednej kategórii, kde dianie pravidelne spravodajsky nepokrýva žiadny tlačený titul, skončilo šesť okresov (Banská Štiavnica, Pezinok, Senec, Revúca, Rožňava a Žarnovica). Ak by sme prirátali aj kategóriu okresov s „nedostatočným pokrytím“, kde spravidla žiadne tlačené médiá nesídlia a čiastočne ich spravodajsky pokrývajú len tituly zo susedných regiónov, „spravodajské púšte“ by zasahovali až do vyše tretiny okresov (26 zo 72).
Do skupiny s dobrým pokrytím sa dostalo 17 zo 72 okresov. Na zaradenie do prvej kategórie pritom stačilo, aby sa spravodajstvu v okrese systematicky venoval aspoň jeden denník alebo dva týždenníky. Z väčších miest sa do tejto kategórie dostali Prešov, Košice a Žilina.
Lepšie pokrytý juh
Celoslovensky najlepšia situácia je v okrese Komárno, ktorý spravodajsky intenzívne pokrývajú až tri národnostné regionálne tituly (denník Új Szó a dva týždenníky Magyar 7 a Delta). Medzi 17 okresmi s dobrým pokrytím je až 7 s aspoň pätinovým podielom obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti.
Je to aj práve vďaka pokrytiu južného Slovenska tradičným regionálnym denníkom Új Szó, ktorý v maďarčine vychádza už od roku 1948. V súčasnosti je súčasťou najväčšej slovenskej mediálnej spoločnosti News and Media Holding, ktorú vlastní finančná skupina Penta.
Druhým kľúčovým hráčom v prostredí maďarskojazyčnej regionálnej tlače je spoločenský týždenník Magyar7 so sídlom v Dunajskej Strede. V roku 2019 ho spolu so spravodajským portálom ma7.sk začala vydávať Pro média nadácia, ktorá bola, okrem iného, založená za účelom posilnenia masmédií maďarskej menšiny na Slovensku.
Redakciu týždenníka vychádzajúceho v náklade 8000 kusov tvorí podľa výročnej správy nadácie za rok 2021 až 30 zamestnancov a 20 externistov. V uplynulom roku mal podľa výročnej správy popri bežnom predaji aj 4500 až 5000 predplatiteľov, čo je trojnásobok v porovnaní s počtom predplatiteľov slovenskojazyčného regionálneho denníka Korzár (1550 v roku 2021).
Na pomery slovenských regiónov masívny mediálny projekt finančne podporuje Fond Gábora Bethlena financovaný maďarskou vládou. Od vzniku nadácie do nej podľa výročných správ naliala už 5,71 milióna eur. Činnosť týždenníka posledné tri roky dotovala každoročnou sumou prevyšujúcou milión eur.
V slovenských reáliách ide o výnimočné finančné dotácie. Pre porovnanie, na prvé tri roky fungovania celoštátneho Denníka N až do momentu jeho sebestačnosti bola potrebná podpora od jeho zakladateľov zo softvérovej spoločnosti Eset v celkovej výške 600-tisíc eur.
Týždenníky na ústupe
Situáciu v časti regiónoch výrazne ovplyvňuje aj ďalší veľký hráč, ktorým je vydavateľstvo Petit Press. To okrem denníka SME, ale aj spomínaného denníka Korzár, vydáva tiež viacero regionálnych týždenníkov. Tie začal vydavateľský dom skupovať od roku 1997 a postupne vytvoril sieť regionálnych týždenníkov pod jednotnou značkou MY.
Z pôvodne troch desiatok titulov však dnes vychádza už len 19. Naposledy vydavateľstvo zavrelo v roku 2021 redakcie v Šali a Žiari nad Hronom. Aj napriek racionalizačným opatreniam sú ohrozené ďalšie tituly. Šéfredaktor divízie týždenníkov Radoslav Blažek nám opísal, že v poslednom čase museli pristúpiť k zlučovaniu redakcií jednotlivých týždenníkov do krajských redakcií.
Kým ešte v roku 2019 pracovalo v týždenníkoch 58 redaktorov, v súčasnosti je to už len 41. V priemere sú to iba dvaja redaktori na redakciu (jeden z dvojice je pritom spravidla športový redaktor). V najväčších redakciách sedia traja novinári, v niektorých tituloch však pracuje len jeden a športového redaktora zdieľajú s ďalšou redakciou.
Tržby regionálnych týždenníkov MY poklesli za posledné tri roky (2019 až 2021) o 16%. Kumulatívny náklad sa prepadol dokonca o 19%. Predaj najúspešnejších týždenníkov zo siete MY sa znížil na hranicu 5-tisíc výtlačkov.
Skresanie redakcií na minimum spôsobuje, že týždenníky sa komplexnejším témam venujú len sporadicky a nedokážu zabezpečiť rovnomerné a kvalitné pokrytie regiónu, ktorý spravidla tvorí viacero okresov. Pozornosť preto sústreďujú najmä na časti regiónu s najlepšou čítanosťou.
Podobne sa zoštíhľuje aj denník Korzár, ktorý pokrýva územie východného Slovenska a zostáva jedným z najkvalitnejších regionálnych médií. Z pôvodne šiestich mutácií pre Košice, Šariš, Spiš, Tatry, Zemplín a Gemer zostali už len dve. Okrem Košíc má denník redakciu v súčasnosti už len v Prešove.
Predaj Korzára sa za posledné tri roky prepadol o takmer tretinu. V predpandemickom roku 2019 bol ročný priemer predaného nákladu ešte 6 262 kusov, vlani už len 4 260. Klesal aj počet kusov vo voľnom predaji (o 38%) a počet predplatiteľov (o 19%).
Na hrane existencie
Náš indikatívny prieskum ukazuje, že ani situácia v ďalších redakciách regionálnych novinách nie je lepšia. Trojčlenná redakcia (týždenníky Pokrok, Záhorák, Žilinský večerník) je dnes v slovenských regiónoch nadštandardom. Viaceré tituly nie sú schopné uživiť ani jedného stáleho redaktora. Dvaja redaktori na čiastočný pracovný úväzok tvoria mesačník Terra Hírújság, traja redaktori na čiastočný úväzok mesačník Zamagurské noviny.
Zaznamenali sme päť titulov, ktorých obsah tvorí jediný človek (mesačník Pohronia a Poiplia Reflex 24, mesačník Slovo Šaľanov, týždenníky Sninské noviny, Stropkovské spektrum, Kopaničiarsky express). Takéto tituly vychádzajú aj v minimálnom náklade, napríklad spomenutý týždenník Sninské noviny a mesačník Zamagurské noviny majú podľa ich tvorcov náklad 500 až 600 kusov. Aj mesačník RK Magazín, ktorého redaktorka Anna Zábojníková bola nominovaná na Novinársku cenu 2021, vychádza iba v náklade 1000 kusov.
Viaceré tituly sa pohybujú na hrane existencie. Tak situáciu opisuje napríklad majiteľka a zároveň šéfredaktorka dvojtýždenníka Slovenská brána Monika Nemčeková, ktoré tvoria dvaja redaktori s kumulovanými funkciami. Okrem tvorby obsahu zabezpečujú aj ďalšie činnosti spojené s vydávaním a distribúciou. Prežitie novín umožňujú aj objednávky od radníc, ktorým vydavateľstvo predáva časť nákladu s obsahom venovaným týmto samosprávam. Časť obsahu periodika dokonca funguje aj ako podnikové noviny.
Existujú riešenia?
Naša pilotná analýza potvrdila značný ústup lokálnych tlačených periodík a hrozbu rozmachu spravodajských púští aj v slovenských regiónoch. Ide o trend s negatívnymi dopadmi na úroveň demokracie a štátu a spoločnosti by preto nemal byť celkom ľahostajný.
Zamerať sa pritom možno na opatrenia podporujúce samotnú tlač, ako aj jej digitálne alternatívy. V prípade tlačených regionálnych týždenníkov by mohlo pomôcť napríklad zníženie sadzby DPH na 10%, aká dnes platí pre denníky. Výhodnejšia sadzba by sa dala rozšíriť aj na voľnopredajné regionálne médiá.
Impulzom by bolo aj vytvorenie verejného fondu na podporu nezávislých regionálnych médií či rozbeh nových mediálnych projektov zameraných na kvalitnú regionálnu žurnalistiku. V tomto smere existuje nepochybne aj priestor pre lepšie zapojenie mediálnych fakúlt vysokých škôl.
Štát by tiež konečne mal začať venovať pozornosť aj radničným novinám, ktoré v súčasnosti nie sú regulované a neraz vytvárajú súkromným titulom neférovú konkurenciu. Okrem legislatívneho zakotvenia radničných novín, ktoré by pre ne malo stanoviť aspoň minimálne štandardy verejnoprávnych médií, by prospel aj dohľad nad ich fungovaním.
Ani tieto oparenia však zďaleka nie sú všeliekom a na zásadné premeny mediálneho trhu sa spoločnosť musí pripraviť. Dôležité je tieto zmeny sledovať a pokúsiť sa na ne reagovať tak, aby sa o pár rokov nestalo púštnou krajinou aj Slovensko.
Ľuboš Kostelanský, Michal Piško
Analýza vznikla v rámci projektu The crisis of local journalism in the V4 countries podporeného z Medzinárodného výšehradského fondu.
Ak považujete výskum v oblasti médií a ich dopadov na kvalitu demokracie za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!