Pri čerpaní informácií o korupcii a nastoľovaní spravodlivosti ľudia najväčšmi dôverujú médiám a protikorupčným mimovládkam, najmenej politikom. Vývoj v oblastiach boja s korupciou a právneho štátu však väčšia časť respondentov vidí pesimistickejšie, ako ukazujú dáta. Vyplýva to z unikátneho prieskumu verejnej mienky agentúry Focus pre Transparency.
Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti, ktoré sa po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spred piatich rokov dostali do centra verejnej diskusie, čerpajú Slováci predovšetkým z tradičných médií (62%). Prím pritom hrajú najmä spravodajské médiá (58%), na bulvárne tituly pripadajú zvyšné 4%.
Až tretina obyvateľov Slovenska však čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia a to predovšetkým zo sociálnych sietí (17%), z diskusií s rodinou, kolegami či známymi (13%) a v prípade 6% populácie aj z takzvaných „alternatívnych médií“ (tie podľa iných prieskumov sleduje viac ľudí, no v témach korupcie a právneho štátu nie sú podľa aktuálnych odpovedí primárnym zdrojom informácií).
Politici na chvoste
Cieľom prieskumu, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov vykonala agentúra Focus pre Transparency začiatkom februára, bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska pri témach korupcie a právneho štátu.
Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií v týchto témach považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20%) a protikorupčné mimovládne organizácie (19%). Nasledujú samotné orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15%, polície 11% a súdov 9%. Najmenej dôveryhodní aktéri pri informovaní o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti sú politici (3%). Takéto vnímanie súvisí pravdepodobne s tým, že práve tieto témy sa v ich rétorike často stávajú predmetom politického boja.
Vývoj korupcie vidí väčšina černejšie
Prieskum však ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická, čo môže byť aj odrazom nespokojnosti značnej časti populácie s politickým vývojom. Z piatich otázok o vývoji situácie v týchto témach od posledných parlamentných volieb v roku 2020 odpovedala väčšina respondentov v súlade s faktami len v jednom prípade.
Išlo o otázku, či sa „vplyvní ľudia namočení do korupcie už dostávajú pred súdy častejšie, ako tomu bolo v období pred poslednými parlamentnými voľbami“. Tento výrok, ktorý potvrdzuje množstvo medializovaných prípadov aj naše analýzy rozsudkov v korupčných kauzách, správne za pravdivý označilo 56% respondentov.
Pri ďalších štyroch výrokoch prevažovalo negatívne vnímanie, aj napriek tomu že pri všetkých došlo na základe údajov zo štatistík súdov, prokuratúry, CPI indexu vnímania korupcie, aj prieskumov Eurobarometra a Focusu aspoň k čiastočnému zlepšeniu.
Úplatky sa dnes dávajú častejšie ako pred poslednými voľbami podľa 45% respondentov, opačne to vidí 40% (zvyšní respondenti nevedeli odpovedať). Pravidelné prieskumy Focusu pre Transparency, kde sa ľudí pýtame na ich osobnú skúsenosť s úplatkami, však ukazujú ich dlhodobý pokles.
Až 56% respondentov si tiež myslí, že k veľkým korupčným kauzám dochádza dnes častejšie, ako v období pred poslednými parlamentnými voľbami. Opačne to vidí iba 35% respondentov. Aj keď je pravda, že korupčné kauzy sa v posledných rokoch riešia v médiách takmer denne, v drvivej väčšine ide o prípady ešte z minulého volebného obdobia.
Pozitívny posun Slovenska v celosvetovom rebríčku vnímania korupcie zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne správne odhadlo 36% respondentov, 49% si myslí, že sme sa zhoršili. V realite sa Slovensko za posledné dva roky zlepšilo o 11 priečok na aktuálne 49. miesto zo 180 krajín (prvé je Dánsko, posledné Somálsko).
Pesimisticky vníma väčšina aj vývoj v oblasti dôvery obyvateľov voči súdnictvu. Jej pokles v populácii odhaduje až 66% opýtaných, opačne to v vidí len 26%. Pravidelné prieskumy Eurobarometru však ukazujú naopak pozvoľný nárast dôvery v justíciu z mizivých 23% na jeseň 2019 na aktuálnych 33% v zime 2023.
Priaznivci alternatívy sa od faktov odkláňajú väčšmi
Podrobnejší pohľad na dáta ukazuje, že odhad pravdivosti výrokov sa líši aj podľa niektorých sociodemografických charakteristík respondentov. Pri väčšine otázok mali napríklad mladší a vzdelanejší respondenti tendenciu vnímať trendy pozitívnejšie, ako staršia generácia a ľudia s nižším vzdelaním.
Podobné garde, nie veľmi prekvapivo, platí aj o podporovateľoch vládnych strán a negatívnejšie naladených voličoch opozície. Kým napríklad cez 60% voličov OĽaNO, ale aj PS a Sme rodina označilo výrok o menej častých úplatkoch za pravdivý, pri Smere, Republike a nevoličoch tento pocit nezdieľa ani 30%. Podrobné dáta k jednotlivým otázkam si môžete pozrieť v tabuľke.
Mierne rozdiely vidno aj pri odpovediach ľudí podľa zdrojov, z ktorých o korupcii a právnom štáte čerpajú informácie. Kým respondenti preferujúci tradičné médiá vnímajú trendy pri všetkých piatich otázkach o čosi pozitívnejšie ako celá vzorka, pri ľuďoch spoliehajúcich sa najmä na „alternatívne médiá“ (ako sú portál Hlavné správy, Zem a Vek, Infovojna, Slobodný vysielač, atď.) to je presne naopak.
Toto nastavenie zrejme súvisí aj so spôsobom, ako o týchto témach informujú. Aj pri týchto témach sa v „alternatívnych médiách“ často objavujú konšpiračné teórie, emotívne tvrdenia a osobné útoky. Napríklad v poslednom čísle časopisu Zem&Vek aj dva roky po smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý podľa rozsiahleho vyšetrovania po väzobnom stíhaní pre korupciu spáchal v cele samovraždu, uverejnili konšpiračný článok s titulkom o „plánovanej politickej vražde“.
Michal Piško, Kristína Kroková, Ľuboš Kostelanský