Slovenský futbal si zvolením Jána Kováčika stanovil päť neľahkých úloh – (1) obnoviť spoločenskú vážnosť futbalu, (2) zlepšiť komunikáciu s médiami a verejnosťou, (3) podporovať mládežnícky šport, (4) zabezpečiť adekvátnu infraštruktúru a to všetko (5) v podmienkach transparentnosti. Dobrou správou pre nového šéfa futbalu je, že naplnenie transparentnosti nielenže zlepší komunikáciu ale napomôže aj obnoveniu dôvery. Zlou správou je, že zlyhanie v oblasti transparentnosti, predovšetkým v oblasti drahej infraštruktúry, môže zmariť úsilie vo všetkých ostatných oblastiach.
Poučenie z Afriky
Povinným čítaním pre Jána Kováčika upozorňujúcim na rôzne úskalia futbalu by mala byť knižka Player and Referee juhoafrického Inštitútu pre bezpečnostné štúdia.
Publikácia analyzuje netransparentnosť pri organizácii Majstrovstiev sveta 2010 vo futbale v šiestich prípadových štúdiách. Štyri z nich pojednávajú o prípravách v jednotlivých lokalitách šampionátu, dve zasa o netransparentnom konaní v samotnej FIFA. Publikácia upozorňuje na množstvo problémov od opustenia pôvodných dokumentov kandidatúry a astronomické navýšenie pôvodných nákladov, po súťaženie pod časovým stresom či problémy s udržateľnosťou postavených štadiónov. Dve kapitoly publikácie zdôrazňujú témy zaujímavé aj pre Slovensko – zabránenie konfliktu záujmov jednotlivých aktérov a nevyhnutnosť zverejňovať dostatok informácií.
Za koho kopalo Kapské mesto?
Kapskému mestu ostal na krku po majstrovstvách futbalový štadión Green Point, ktorý bude pravdepodobne po väčšinu času zívať prázdnotou pre nezáujem miestnych klubov. Daňových poplatníkov 
jeho postavenie stálo takmer 480 miliónov eur.
Prípad štadiónu ilustruje potrebu jednotlivých aktérov identifikovať svoje záujmy a trvať na nich. Inými slovami, kopať na tú správnu bránu. Záujmom daňových poplatníkov rozhodne nebol nový štadión, keď sa pôvodne počítalo s približne s dvadsaťnásobne lacnejšou úpravou iného štadiónu. Vláda a mesto si namiesto záujmu občanov (efektívne vynaloženie prostriedkov) osvojila záujem FIFA zorganizovať, čo najveľkolepejšie majstrovstvá. A to tým, že sa nenechala presvedčiť, že malebné Kapské mesto má hostiť semifinále, pre ktoré potrebuje nový štadión, kopala za FIFA a nie za svojich občanov.
K chybnému rozhodnutiu postaviť štadión došlo z viacerých dôvodov, napríklad aj pre vylúčenie verejnosti z pripomienkovania alebo pre časový stres pri rozhodovaní. Hlavnú ťarchu viny nesie však samotná vláda, ktorá nezaujala k požiadavke odmietavé stanovisko a rozhodnutie prenechala na výkonný orgán majstrovstiev. V tom ho zastupovali ministri, ktorí za túto aktivitu poberali plat od FIFA. Jasne sa tak ocitali v konflikte záujmov: na jednej strane mali reprezentovať záujem daňových poplatníkov , na strane druhejzáujem FIFA (čím veľkolepejšie majstrovstvá).
Ako hrať fair-play s občanmi
Ďalšia kapitola venujúca sa štadiónu v Johannesburgu ukazuje, že verejné obstarávanie musí byť transparentné a inkluzívne, ak nemá byť spochybňované. Na rozdiel od Kapského mesta, štadión v Johannesburgu má dobré predpoklady byť dlhodobo ziskovým a prispievať do mestského rozpočtu. Mesto však uzatvorilo desaťročnú zmluvu na správu štadióna s neznámou firmou, ktorá si za znášanie značnej časti prevádzkových nákladov a rizika môže ponechať približne 4/5 všetkých možných ziskov. Napriek tomu, že nie je úplne jasné, či autori kapitoly správne posudzujú nevýhodnosť zmluvy pre mesto, majú pravdu v jednom bode – proces výberu poskytovateľa neposkytoval toľko informácií ako mal.
O zákazke totiž po novele z roku 2004 nerozhodovali poslanci, ale mestskí úradníci závislí na exekutíve samosprávy. Johannesburská opozícia mohla len spätne vidieť úradníkmi vysúťažené zákazky, ale nemala prístup k jednotlivým ponukám a nemohla skontrolovať, či úradníci vybrali správne. Na to, aby sa k jednotlivým ponukám dostala, musela využiť miestnu obdoby zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podobne na tom bola aj verejnosť – aj keď mala formálne garantované právo na vyjadrenie sa prostredníctvom verejných konzultácií, zložitý prístup a utajovanie informácii viedlo k nízkemu využívaniu tejto možnosti.
Aj keď autori nepredkladajú jasné analýzy o tom, že bol vybraný nesprávny kandidát, napríklad vyžiadaním si ostatných ponúk a ich analýzou, nepriamo poukazuje na starý známy fakt – neprehľadné situácie sú živnou pôdou pre špekulácie spochybňujúce férovosť prístupu. Zároveň, kauza obstarávania reklamných služieb v Eastern Cape dokazuje, že ani prístup k dokumentom nie je postačujúcou podmienkou fair-play. V tomto prípade neúspešný kandidát si po zmarenom tendri vyžiadal dokumentáciu, na základe ktorej podal žalobu. Žalobu však následne stiahol potom, ako vyhral iný tender na reklamné služby od ľudí, ktorých predtým žaloval.
Abeceda férového prístupu
Aby nedochádzalo k pochybnostiam o férovosti prístupu v slovenskom športe, ponúkame aj Jánovi Kováčikovi nasledujúce rady. Sú určené tým, ktorí majú na srdci obnovu dôvery v slovenský futbal (a šport obecne). Zároveň odporúčame tým, ktorí rozhodujú o verejných zdrojoch, aby:
-
Poskytli verejnosti možnosť definovať verejný záujem (napríklad umiestnenie štadiónu)
-
Vopred definovali jasný model udržateľnosti investície garantovaný štúdiou uskutočniteľnosti
-
Zverejnili všetky zúčastnené strany na financovaní investície a ich podiely
-
Podporovali skôr konkrétne aktivity a žiadané výstupy ako samotné inštitúcie
-
Garantovali dodržanie pôvodného rozpočtu prenesením zodpovednosti na dodávateľov
-
Zamedzili prípadným konfliktom záujmov jasnými pravidlami o nezlučiteľnosti funkcií
-
Obstarávali služby a dodávky, čo i len kofinancované z verejných zdrojov transparentne s dôrazom na efektivitu vynaložených prostriedkov
-
Vyžadovali súhlas od dodávateľov zverejniť súťažné ponuky a vlastnícku štruktúru pre zamedzenie špekuláciám o korupcii
-
Vytvorili dostatočný časový priestor pre vyjednávanie
-
Umožniť verejnosti efektívne kontrolovať efektivitu vynaložených prostriedkov
Myslíme si, že dodržiavanie týchto prísnych zásad by nedopustilo ani len úvahy o stavaní štadiónu za štátne zdroje bez verejnej súťaže na zvláštne obstaraných pozemkoch. Porušenie každého z týchto princípov by malo viesť k jasnému odpískaniu faulu a vyvodeniu zodpovednosti.
Matej Kurian
Transparency International Slovensko