Aj Štátny fond rozvoja bývania má možnosti, ako predísť podozreniam z korupcie
Do Transparency napísal predseda spoločenstva vlastníkov bytov zo stredného Slovenska, ktorý nás upozornil na nedostatok transparentnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania:
„Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (SVB) nemajú absolútne možnosť nahliadnuť do tohto systému, najmä ako sa evidujú 
žiadosti o úvery a aký je systém prideľovania financií. [Som] jeden z predsedov SVB, ktorí 3. januára 2010 od 05.30 hodiny ráno čakali, až sa otvoria dvere na úrade, aby podávali na príslušný mestský úrad žiadosť. Hoci zákon hovorí o lehote 90 dní na odpoveď, ŠFRB sa uráčil odpovedať až tesne pred parlamentnými voľbami – oznámili, že sme splnili všetky podmienky pre poskytnutie úveru a máme čakať. Na ďalšiu písomnú urgenciu mi zo ŠFRB odpovedali, že buď budeme čakať, alebo nám vrátia žiadosť napäť, čiže máme byť ticho. Urgoval som slušnú odpoveď u ministra hospodárstva a ten mi po dvoch mesiacoch odpísal, že “prachy nejsou a nebudou”, pretože sú už rozdané.“
„… na príslušných mestských, obvodných či krajských úradoch sa žiadosti posudzujú buď formálne, alebo aj pred termínom oficiálneho prijímania žiadostí a v prvý pracovný deň príslušného roka sa žiadosti len formálne opečiatkujú a hromadne odosielajú, naraz odvážajú do Bratislavy. Jedna žiadosť o poskytnutie úveru má zhruba 40 príloh. Pracujú na tom dodávateľské stavebné firmy, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť poradie aj udelenie dotácií.“
Čo je ŠFRV?
Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) môžu fyzické a právnické osoby už od roku 1996 žiadať o štátnu podporu „pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu“. Fond poskytuje predovšetkým výhodné dlhodobé úvery a tiež niekoľko nenávratných príspevkov. Táto podpora je využívaná na výstavbu bytov, prestavbu nebytového priestoru, výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych služieb, kúpu novostavby bytu, obnovu bytovej budovy, a výstavbu obecného nájomného bytu v bytovom dome. Na čele fondu je riaditeľ, ktorého do júna 2010 vymenúval a odvolával minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Po zrušení ministerstva prešli kompetencie na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Rozpočet ŠFRB na rok 2010 je slušných 139 miliónov eur. Toto číslo a výstavba bytov v mestách a obciach sú príliš politicky a finančne zaujímavé, aby bolo prerozdeľovanie prostriedkov imúnne voči korupcii a klientelizmu. Už v minulosti čelil Fond podozreniam z korupcie, ktoré siahali až na ministerskú funkciu. Požiadavky o podporu prevyšujú aj schválený rozpočet. A tam kde je vyšší dopyt po verejnej službe ako ponuka, vzniká priestor pre korupciu. Čo robí dnes ŠFRB, aby zabránil vzniku korupcie, odstránil podozrenia z korupčného správania a zabezpečil efektívne a férové poskytovanie verejných prostriedkov?
Ako sú prijímané žiadosti?
Podľa vyjadrenia riaditeľky Fondu, Zuzany Kormanovej*, sú žiadosti [jej odpoveď kurzívou] evidované v súlade so zákonom o ŠFRB podľa doručenia poštou v informačnom systéme pre správu registratúry Aspreg a následne v informačnom systéme Fond. Prijímanie žiadostí doručených osobne nie je možné. Poradové číslo žiadosti a rodné číslo (resp. IČO) žiadateľa sú vzájomne zablokované už pri zadaní do systému. Dodatočná manipulácia nie je možná. Informačné systémy spravuje nezávislý administrátor.
Aj keby chcelo vedenie Fondu postupovať transparentnejšie, zverejňovanie príjemcov podpory a úverov by bolo v rozpore so zákonom o ŠFRB a zákonom o ochrane osobných údajov. Uvedený systém evidovania žiadostí bol premetom opakovaných kontrol zo strany kontrolných orgánov (vrátane NKÚ) a neboli voči nemu vznesené žiadne pripomienky.
A aké sú plány do budúcna? Systém evidencie pre rok 2011 zostáva nezmenený. Pre rok 2012, na základe pripravovanej novelizácie zákona o ŠFRB, chce fond zaviesť elektronický príjem žiadostí. To bude znamenať určitý posun vpred. Situáciu to však úplne nerieši.
* aktualizácia 12.1.2011 riaditeľom ŠFRB je už Ing. Ľubomír Bošanský.
Ako transparentne zatepľovať?
Áno, zverejňovanie údajov fyzických osôb je citlivé. Ministerstvá aj pri odškodňovaní obetí povodní z júna 2010 odmietli zverejniť zoznamy 
odškodnených a neumožnili tak verejnosti skontrolovať, či peniaze šli tým, ktorí to najviac potrebujú. Nič však nebráni zverejňovať údaje o žiadateľoch, ktorí sú právnickými osobami – napríklad spoločenstvá vlastníkov bytov. Fond by tiež mohol namiesto osobných údajov zverejňovať pridelené kódy alebo čísla žiadateľov. Ich zoznamy a poradovníky by mohli byť zverejnené na internete vrátane pravidelných aktualizácií stavu vybavenia žiadostí. To by snáď ocenili aj samotní úradníci, ktorí musia odpovedať nedočkavým žiadateľom. Transparentnou nadstavbou by bolo sprístupnenie hodnotiacich tabuliek a hodnotiacich správ jednotlivých žiadostí žiadateľom a verejnosti.
Veľa šťastia pri podávaní žiadostí 3. januára 2011.
AKTUALIZÁCIA 12.1.2011 Parlament prijal 26.10.2010 zákon č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, účinný od 1.1.2011. Jeho súčasťou sa stal aj pozmeňovací návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý by mal priniesť zlepšenie práve v oblasti zverejňovania informácií. Podľa § 20 je totiž už Ministerstvo povinné zverejňovať spôsobom umožňujúcim hromadný prístup:
- všetky schválené žiadosti aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia, výšky, účelu dotácie a identifikácie žiadateľa, a to do
60 dní od schválenia žiadosti, - všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 60 dní od neschválenia žiadosti,
- vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii,
- zoznam uzavretých zmlúv o poskytnutí dotácie.
Tomáš Jacko