Ústavný súd pred pár dňami bez podrobnejšieho vysvetlenia rozhodol, že pri 8 z 13 zadržaných sudcoch nedáva súhlas na ich vzatie do väzby. Postup súdu možno označiť za podcenenie jeho zodpovednosti voči verejnosti.

Tento článok je názorovým komentárom ekonóma a výskumníka Martina Šustera, ktorý od roku 2017 pôsobí ako predseda Správnej rady Transparency International Slovensko

Neviem, či sa smiať a či plakať. Keby nebolo pretlaku informácií kvôli koronavírusu a zostavovaniu vlády, piatkové rozhodnutie Ústavného súdu o väzbe trinástich sudcov by určite zostalo v centre pozornosti celé týždne. Aj pre jeho netransparentnosť voči širokej verejnosti.

Očista Slovenska od všadeprítomnej korupcie bola hlavnou témou nedávnej volebnej kampane. Vážnym podielom sa na presvedčení obyvateľstva o všadeprítomnej korupcii podieľa aj súdnictvo. Dôvera občanov Slovenska voči súdnictvu je na rekordne nízkej úrovni – až 72 % ľudí súdom nedôveruje, čo je najhorší výsledok od začiatku merania a druhý najhorší výsledok v EÚ.

 

Pri presvedčení, že súdnictvo je hlboko prerastené korupciou, je naozaj naliehavé začať s jeho očistou čo najrýchlejšie. Keď v stredu polícia s veľkým mediálnym ohlasom zatkla 13 sudcov, v mnohých z nás to vzbudilo nádej, že začína dlho očakávané ozdravenie nášho súdnictva. Veď už aj vrabce na streche si o mnohých sudcoch čvirikali, ako rozhodovali na povel pre Kočnera a asi aj mnohých ďalších. Keď sa už odhodlala k činu polícia (ktorá mimochodom tiež nemá veľkú dôveru obyvateľstva) aj prokuratúra, ďalší na rade bol Ústavný súd.

Ten Ústavný súd, o ktorého zloženie viedol prezident na jar minulého roku tvrdý politický boj, ktorý dokončila prezidentka až v októbri. Nádejali sme sa, že Ústavný súd v novom zložení podporí volanie verejnosti po radikálnom ozdravení slovenského súdnictva. Miesto toho vidíme, že Ústavný súd bez akéhokoľvek vysvetlenia zamietol väzbu pre 8 z 13 sudcov. Predseda súdu na otázky iba bezmocne opakoval, že súd nenašiel „ústavné dôvody“ pre väzbu, nedokázal však vysvetliť, aké konkrétne dôvody to sú, ani ako sudcovia hlasovali. A to je problém.

Aká je úloha súdu?

Pripomeňme si, prečo vlastne Ústavný súd má dávať súhlas na väzbu sudcov. V žiadnom prípade to nie je na ochranu a zabezpečenie pokojného života sudcov, aj keď by sa to z minulých rozhodnutí súdov voči svojim kolegom mohlo zdať. Ústava nedáva sudcom túto ochranu na to, aby z nich spravila privilegovanú skupinku.

Nie, dôvodom je ochrana nás, bežných občanov, pred zneužitím štátnej moci. Tri zložky štátnej moci totiž nie sú rovnako silné – na Slovensku je najsilnejšia výkonná moc, potom legislatívna a nakoniec súdnictvo. Preto Ústava chráni poslancov aj sudcov pred tým, aby štát (výkonná moc) zneužil políciu či prokuratúru a strategickým uväznením poslanca či sudcu zmenil pomery v parlamente či na súdoch.

Inak by mohla polícia pred kľúčovým hlasovaním v parlamente pozatýkať zopár opozičných poslancov, alebo pri politicky citlivých súdnych sporoch tlačiť na sudcov hrozbou zatknutia. Každý z nás občanov sa pred svojvôľou výkonnej moci môže brániť na nezávislom súde – ale len pokiaľ sa tí nezávislí sudcovia nemusia báť pomsty výkonnej moci.

Tvorcom ústavy (a asi aj všetkým študentom práva) sú tieto dôvody také jasné, že Ústava iba lakonicky konštatuje, že „Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu“ (čl. 136 ods. 3 Ústavy). Ústava nijako nemenuje dôvody, kedy by súd mal dať, či nedať súhlas – duch ústavy je však jednoznačný – tieto obmedzenia neslúžia ako privilégiá pre sudcov, ale ako ochrana nezávislosti súdnictva.

V minulých rozhodnutiach si toho bol Ústavný súd dobre vedomý, keď v jednom zo svojich prelomových rozhodnutí konštatoval: „Ústava Slovenskej republiky obsahuje implicitné materiálne jadro, pričom základ tohto implicitného  materiálneho  jadra  Ústavy  Slovenskej  republiky  tvoria  princípy  demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci.

Ústavný súd by pri rozhodovaní o uväznení sudcov mal teda skúmať iba jediné – či sa štát (vláda prostredníctvom polície) nesnaží vytvárať na sudcov tlak a/alebo prinútiť ich k politicky motivovanému rozhodovaniu. Ak by mal Ústavný súd také podozrenie, mal by nielenže väzbu sudcu odmietnuť, ale – čo je možno ešte dôležitejšie – verejne oznámiť svoje podozrenia z politických tlakov na súdy.  Pritom však v tejto kauze Kočnerových sudcov je podozrenie presne opačné – je podozrenie, že vláda a minister vnútra dlhodobo držali nad týmito sudcami ochrannú ruku a bránili polícii prešetriť ich korupčné správanie.

Premrhaná šanca

Plénum Ústavného súdu rokuje neverejne a hlasovanie je tajné. V minulosti však jednotliví sudcovia často zvykli svoje stanoviská vysvetliť, a to aj keď sa nezhodli s väčšinou. Teraz nevieme ani pomer hlasov. Nevieme, aké argumenty na súde prevážili pri prepustení ôsmich sudcov. Ústavný súd si snáď ani neuvedomuje, že obrovská nedôvera voči slovenskému súdnictvu siaha až po neho samotný.

Pre obnovenie dôvery bude treba, aby sa aj Ústavný súd otvoril kontrole verejnosti, podstatne lepšie vysvetľoval svoje dôvody a vyvrátil podozrenia, že iba chráni privilégiá svojich kolegov. Svoju šancu tento týždeň premrhal.

Korupcia v súdnictve je veľmi vážna vec. Uväznenie skupiny 13 sudcov, aj prepustenie 8 z nich, je tiež vážna vec – ktorá sťažuje pokračovanie trestného stíhania. Takéto vážne kroky treba veľmi dôkladne zdôvodniť aj vysvetliť. Ústavný súd nám toto zdôvodnenie stále nedal.

Snáď aspoň niektorí členovia sa ešte odhodlajú prezradiť, aké konkrétne prekážky oni sami videli voči väzbe plejády sudcov od okresných až po Najvyšší súd. Či naozaj podozrievajú štát zo zneužívania výkonnej voči súdnej moci, alebo či len chránia svojich kolegov a priateľov. Transparentnosť súdnictva musí začať od jeho vrcholu.

 

Martin Šuster

Autor je predsedom Správnej rady TIS, ekonóm a výskumník

Pridajte sa a sledujte transparentnosť v justícii. Venujte 2 % dane, aby sme sa mohli sudcom aj naďalej spoločne pozerať na prsty. Ďakujeme!

 

Zdroj foto: sme.sk