V kauze predraženého slovenského predsedníctva v Rade EÚ verejnosť ani po piatich rokoch nemá informácie, kto o zákazku na sprievodné podujatia vlastne súťažil. Ústavný súd skonštatoval, že takýto postup úradov je neprijateľný.
Koncom roka 2016 sa vďaka odvahe a odhodlaniu vtedajšej zamestnankyne ministerstva zahraničných vecí Zuzany Hlávkovej prevalila kauza Predraženého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ktorého symbolom sa stala Agentúra Evka. Okrem nej získala od rezortu vedeného nominantom Smeru Miroslavom Lajčákom 240-tisícovú zákazku na zabezpečenie sprievodných podujatí aj bratislavská spoločnosť REDHOUSE promotion. Tá podľa novinárov sídlila v rodinnom dome Igora Kováča, vtedajšieho organizátora kampaní politickej strany Smer. Kontrakt uzatvorila Správa účelových zariadení (SÚZA), dcérska organizácia Ministerstva zahraničných vecí.
Transparency International Slovensko (TIS) sa vzhľadom na podozrenia a netransparentný prístup rezortu pri vysvetľovaní kauzy obrátila začiatkom roka 2017 aj na SÚZA. Cez infozákon sme si vyžiadali informácie, aké ponuky boli vyhodnocované, kto ich predložil, ktoré firmy štátna príspevková organizácia oslovila a podľa čoho vybrali spoločnosť REDHOUSE promotion. SÚZA najprv žiadosť odignorovala, následné odvolanie zamietla. TIS sa preto obrátila na súd.
„Krajský súd v Bratislave rozhodol koncom roka 2020 v náš prospech, voči čomu podala SÚZA kasačnú sťažnosť. Spor zostal istý čas ležať na stole Najvyššieho súdu a po vytvorení Najvyššieho správneho súdu SR sa presunul tam. Ani dnes, po piatich rokoch, stále nemáme právoplatné rozhodnutie, nieto ešte požadované informácie,“ hodnotí priebeh sporu riaditeľ TIS Michal Piško.
Vlani, po vyše štyroch rokoch čakania, sa preto TIS obrátila aj na Ústavný súd. Ten jej dal za pravdu a potvrdil, že čakať takmer päť rokov na informácie je neprimerane veľa. Vo svojom náleze však Ústavný súd prelomovo skonštatoval aj to, že obdobné prípady musia súdy priorizovať, najmä v prípadoch, ak ide o kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi.
„Ústavný súd SR prvýkrát vo svojej histórií konštatoval, že základné právo na informácie má aj časový rozmer. Zároveň doplnil, že ak má mať základné právo na informácie praktický význam pre bežných ľudí, musia súdy o týchto druhoch sporov rozhodovať prioritne, a nie až po niekoľkých rokoch,“ konštatuje advokát Vladimír Janíček z advokátskej kancelárie JANÍČEK LEGAL s. r. o., ktorý TIS v predmetnom spore zastupoval.
V TIS považujeme toto rozhodnutie Ústavného súdu za dôležité tiež preto, že v budúcnosti môže pomôcť aj ďalším aktívnym občanom, médiám či organizáciám pri ich krokoch a argumentácii v prospech verejnej kontroly. „Na druhej strane, Ústavný súd síce prikázal Najvyššiemu správnemu súdu konať, ale na samotné požadované informácie si stále musíme počkať. Opäť sa tým ukazuje, že vymožiteľnosť infozákona je slabá a pri plánovanej novelizácii by malo byť prioritou sa týmto problémom vážne zaoberať. V opačnom prípade je účinná verejná kontrola, pri takýchto prieťahoch, prakticky nemožná,“ dodáva právnik TIS Ján Ivančík.
Nález US:
FOTO TASR – František Iván