Po vyše roku od účinnosti spornej novely Zákona o verejnom obstarávaní sme sa v Transparency pozreli na jej dopady. Od štátu aj samospráv sme si vyžiadali stovky zápisníc k súťažiam, ktoré po zvýšení limitov vypadli z režimu zverejňovania či úplne spod obstarávania. Výsledok? Nakupuje sa síce o čosi rýchlejšie, no úspory oproti predpokladaným cenám sa citeľne znížili.
Napriek prebiehajúcej konsolidácii, zvyšovaniu daní a uťahovaniu opaskov sa začiatkom roka 2025 rozhodol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zmeniť dizajn policajných áut. Informácie o súťaži pre tvorbu dizajnu by verejnosť hľadala márne, hoci podľa medializovaných informácií stál výsledok takmer 50-tisíc eur. Pri samotných polepoch vozidiel bola následne výška rámcovej zmluvy stanovená na 142-tisíc eur bez DPH a pri nových pravidlách teda tesne pod hranicou pre transparentnejšiu súťaž.
V praxi to znamená, že Ministerstvo vnútra získalo cez štátnu platformu IS EVO tri ponuky (Bright s.r.o., 303 s.r.o. a MIRACLE s.r.o.), z ktorých si vybralo víťaza. Priebeh a podrobnosti výberu nie sú z verejných zdrojov dohľadateľné. Napriek tomu, že ide o pomerne veľkú a nie príliš sofistikovanú objednávku, ktorú dokáže na trhu dodať zrejme množstvo firiem.
Ide o príklad dopadov novely Zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v roku 2024 presadil vtedajší minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a dnešný predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).
Obavy sa potvrdzujú
Už pri ohlasovaní zámeru pred dvomi rokmi sme v Transparency spolu s ďalšími mimovládkami varovali pred negatívnymi dopadmi a znižujúcou sa verejnou kontrolou. Raši na naše výhrady reagoval v diskusnej relácii RTVS slovami: „Tu už majú obavy, už vedia, čo bude problém a ešte iba začíname pripomienkové konanie.“
Naše obavy však vychádzali nielen z predloženého návrhu, ale aj z dlhodobých skúseností, keď štát opakovane zásadne mení pravidlá obstarávania bez riadnych dopadových analýz. Spracovať takúto analýzu sme sa teda opäť, ako pri predošlých novelách (2018 a 2020), podujali s odstupom aspoň my. Dáta, žiaľ, naše obavy spred dvoch rokov z veľkej časti potvrdzujú.
Spod verejnej kontroly vypadla značná časť nákupov, ako už upozornili aj kolegovia z Nadácie Zastavme korupciu. V Transparency sme si preto zákazky, ktoré sa pred novelou zverejňovali, no po novele už nie, vypýtali od zhruba stovky inštitúcií cez infozákon.
Hlavné zistenia? Kým pred novelou pri nákupoch bežných tovarov a služieb verejné orgány šetrili v priemere tretinu predpokladanej hodnoty zákazky, po nej je to už len 12%. Skrátili sa lehoty na prihlasovanie ponúk, priemerne z 19 dní na 10. Vzrástol aj počet zákaziek, ktoré sú zadávané tesne pod novými zvýšenými limitmi. Mierne klesol tiež počet ponúk. Kým pred novelou súťažilo priemerne viac ako 2,9 uchádzačov, po novele už menej ako 2,7.
Zmeny v pravidlách
Novela Zákona platí od augusta 2024, jej predkladateľ Richard Raši jej prijatie zdôvodňoval napríklad „výraznými časovými úsporami či odbúraním zbytočnej administratívnej záťaže“. Z regulácie tak úplne vypadli zákazky s nízkou hodnotou. V praxi zvýšenie tohto limitu z 10- na 50-tisíc eur znamená, že bežné tovary a služby do tejto výšky už inštitúcie na Slovensku nakupujú podľa ľubovôle na priamo.
Pri podlimitných súťažiach odpadlo povinné zverejňovanie, po novom stačí zrealizovať prieskum trhu s oslovením troch dodávateľov. Pri stavebných zákazkách sa hranica pre zverejňovanie posunula z 300- až na 800-tisíc. Pri bežných tovaroch a službách zo 100- na 143-tisíc pri štátnych inštitúciách a zo 180- na 221-tisíc pri samosprávach. Ak si teda chce po novom napríklad radnica v okresnom meste objednať starostlivosť o zeleň za 220-tisíc eur, verejnosť aj potenciálni záujemci sa tak o zákazke tohto typu môžu neraz dozvedieť až po jej uzavretí z podpísaného kontraktu v Centrálnom registri zmlúv.
Od ministerstiev, žúp, krajských a okresných miest sme si preto vyžiadali zápisnice práve k takýmto zákazkám, ktoré už verejnosť po novom online zväčša nenájde. Reakcie boli rôzne, niektoré našu infožiadosť dokonca odmietli. Iné tvrdili, že zápisnice nevyhotovujú, alebo nás odkázali na tie zverejňované. Ku kompletným dátam sme sa tak nedostali napríklad v prípade Úradu vlády, Ministerstva životného prostredia, Ministerstva cestovného ruchu a športu či z Bratislavskej a Banskobystrickej župy. Svojský prístup zvolilo Ministerstvo financií, ktoré nám malé zákazky spred novely poskytlo, no po novele už nie.
Menej času, menej úspor
Celkovo sme tak porovnávali údaje o 494 zákazkách uzavretých do roka od prijatia novely (august 2024 až júl 2025) s 393 zákazkami za rok spred novely (august 2023 až júl 2024). Pre zákazky spred novely sme ako zdroj využívali aj portál Transparex.
Najväčšie zmeny sa pritom ukázali práve pri uvedených bežných tovaroch a službách (zhrnutie v infografike vyššie).
Skrátenie doby na predloženie ponúk z 19 na 10 dní je síce v súlade s Rašiho deklarovaným zámerom novely, no firmám zároveň limituje čas na zapojenie sa a predloženie ponuky. To samozrejme neznamená, že tak krátko trvá výzva na všetky zákazky. Aj v našej vzorke sa stále našli viaceré s lehotou dlhšou ako 20 dní, napríklad pri Trenčianskom samosprávnom kraji, Bánovciach nad Bebravou, Nitre či Žiline. No kým teraz ide o výnimky, pred novelou šlo o pomerne bežnú prax.
Podobne to platí pri úspore. Aj keď pri bežných tovaroch a službách klesla po novele z uvedených 33% na 12%, aj pri dnešných nižších štandardoch súťaže stále dokážu prinášať citeľnejšie úspory. Významnú úsporu cez 70-tisíc eur dosiahlo vlani napríklad aj Ministerstvo zdravotníctva pri obstarávaní auditu pre optimalizáciu hospodárenia štátnych nemocníc. Aj pri tomto ukazovateli však boli výrazné úspory podstatne častejšie vo vzorke pred novelou, v niektorých prípadoch aj nad 100-tisíc eur.
Tesne pod limitmi
Rozdiely sa ukázali aj pri limitoch pre zverejňovanie. Vo vzorke z roku po novele sa k týmto limitom (143-tisíc pre štát a 221-tisíc pre samosprávy) blížilo 44% zákaziek. Napríklad v prípade Ministerstva kultúry boli takto (menej ako 5 percent pod limitom) nastavené ceny 4 z 5 zákaziek vo vzorke. Až v troch prípadoch išlo o sumu 142 900 eur a teda sto eur pod limitom. Verejnosť si môže pozrieť zápisnice k týmto zákazkam, ministerstvo ich zverejnilo na svojom profile na webe ÚVO.
Zaujímavým zistením pre nás bolo aj to, že kým pri bežných tovaroch a službách možno vzhľadom na početnosť inštitúcií aj zákaziek predpokladať citeľné vplyvy novely, pri menších nákupoch či stavebných prácach sú odchýlky zatiaľ menej výrazné.
Výnimkou je pri stavebných prácach súťaživosť. Priemerný počet ponúk vo vzorke klesol z 5,3 na 4,6 po novele. Pri nákupoch do 50-tisíc predstavovali za rok od novely zákazky s jediným uchádzačom 30 percent a väčšina inštitúcií sa tak stále snaží vybrať si aspoň z nejakej ponuky.
Kam nás novela posunula
Aktuálna analýza Transparency potvrdila viaceré varovné signály. Nižšia transparentnosť nespočíva len v tom, že menšie zákazky úplne zmizli spod online kontroly. Dostať sa k nim je náročné aj pri cielenom úsilí. V prípade viacerých štátnych inštitúcií a samospráv nám nepomohol ani infozákon.
Ďalším úskalím je nejednotnosť a neúplnosť dát. Keď sme už aj zápisnice zo stoviek súťaží získali, v mnohých chýbali kľúčové údaje pre vyhodnotenie dopadov novely. Každá inštitúcia si zápisnice zjavne zostavuje po svojom a neexistuje ani konsenzus, aké dáta v nich majú byť. Stáva sa, že z nich nie je jasné ani to, či sú uvádzané sumy s DPH alebo bez, prípadne, či je víťaz vôbec platcom dane. Výnimkou neboli ani oskenované kópie, ktoré neumožňujú priame automatické spracovanie dát. Hoci to už, samozrejme, nie je vinou novely.
Čo však novele takmer isto pričítať možno, sú citeľné zmeny najmä pri nákupoch bežných tovarov a služieb – či už ide o skracovanie času na predkladanie ponúk, slabšie úspory, menej súťaživosti, alebo vyhlasovanie zákaziek tesne pod limitmi na zverejňovanie. Zistenia uvedené v tejto analýze majú zatiaľ limitovanú výpovednú hodnotu aj vzhľadom na stále relatívne krátky čas od zavedenia nových pravidiel a obmedzenú robustnosť vzorky.
Aj v tomto prípade sa však z nášho pohľadu potvrdzuje, že transparentnosť nie je pri využívaní verejných zdrojov samoúčelná. Do úvahy treba brať nepochybne aj argumenty o administratívnej náročnosti či časové hľadisko. Ak k tomu však predkladatelia pristupujú len s rečami o rozväzovaní rúk a bez poctivej dopadovej analýzy, straty môžu z hľadiska verejného záujmu ľahko prevážiť nad prínosmi.
Marek Poracký, Ján Ivančík, Michal Piško
Za pomoc pri spracovaní dát ďakujeme dobrovoľníkom Transparency International Slovensko – Martinovi Sečkárovi, Nine Haberlandovej a Lolite Bugyiovej.
Analýza bola podporená z Fondu pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis. Podporte Transparency pri kontrole verejných výdavkov. Ďakujeme!
